
Článok sa zaoberá problematikou nesúhlasu žalovaného s nariadením pojednávania na odvolacom súde, pričom analyzuje podmienky, za ktorých je takýto postup prípustný alebo neprípustný. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku zohľadňujúci judikatúru súdov a relevantné právne predpisy.
Na úvod je potrebné poukázať na niektoré nedostatky, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci. Treba presne a s rešpektovaním princípov právnej teórie, ale aj zásady trojdelenia moci v štáte vymedziť a rozdeliť pôsobnosť medzi správnym súdnictvom a Ústavným súdom Slovenskej republiky. Súčasné zaradenie konaní do V. časti OSP (ako pozostatku právnej úpravy pred rokom 1991) vyvoláva diskusiu a ďalšie námety k procesnej úprave správneho súdnictva, ale aj k jeho širším súvislostiam. Aj napriek pretrvávajúcej vládnej kríze došlo v parlamente k schváleniu viacerých právnych noriem. Jednou z nich je aj novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012, samozrejme, len ak ju podpíše prezident.
V rámci systému súdnictva, správne súdnictvo naďalej zostáva na okraji záujmu právne relevantných subjektov, prípadne úvahy o jeho lepšom fungovaní sú stále len v rovine deklaratórnej. Je nevyhnutné doriešiť otázku pôsobnosti správneho súdnictva, teda konania a rozhodovania orgánov verejnej správy. Súčasné ponímanie je mylné a z hľadiska účelu správneho súdnictva i nežiaduce.
Z organizačného hľadiska ponechanie doterajšej štruktúry všeobecných súdov v súčasnosti nespôsobuje osobitné komplikácie a existujúci systém sa osvedčil. Slednejšie zaručuje nezávislosť rozhodovania súdov. Ponechanie doterajšej štruktúry nebude vyžadovať ďalšie finančné náklady na vybudovanie osobitnej sústavy správnych súdov. Je však potrebné vytvoriť špecializované správne senáty a špecializovaných samosudcov na všetkých krajských súdoch.
Medzi základné princípy konania patrí:
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
Doručovanie písomností elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania požiada je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
Ak sa má konať vo veci samej v cudzine, alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ohľadom predbežných opatrení týkajúcich sa maloletých detí novela zavádza medzi povinné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa taktiež predloženie dokladu preukazujúceho zapísanie osoby v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie. V záujme maloletého dieťaťa môže po účinnosti novely súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu.
Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vo veľkom množstve prípadov starostlivosti o maloletých je odporca, teda rodič v cudzine a získanie vyjadrenia vo veci od neho môže byť problematické. Novela teda zavádza, že ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom novela zavádza trojmesačnú lehotu, v ktorej musí súd rozhodnúť.
Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. c) rozsudkom pre zmeškanie, ak žalovaný bez ospravedlnenia sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil.
Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Ak odvolanie smeruje proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky alebo o povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia vzniknuté po doručení rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd také odvolanie prejedná a rozhodne o ňom rozsudkom.
Ak odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku pre zmeškanie z iných dôvodov ako uvádza § 356 písm. b) CSP, súd uznesením odmietne odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. V takom prípade vo veci nerozhoduje rozsudkom.
Pri skúmaní, či boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu a zabezpečiť, aby nedošlo k porušeniu práv účastníkov konania.
Účelom rozsudku pre zmeškanie je sankcionovať pasivitu žalovaného v konaní.
V konkrétnej veci, odvolací súd uvádza, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/11/2022 zo dňa 28.02.2022 z ustanovenia § 278 ods. 1 CSP vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný vždy skúmať, či sú splnené procesné podmienky na jeho vydanie.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?
tags: #žalovaný #nesúhlasí #s #nariadením #pojednávania #na