Žalovaný Odmietol Žalobcov Dôkaz: Hlbšia Analýza Negatívnej Dôkaznej Teórie

Úvod

Tento článok sa zaoberá analýzou rozhodnutí, ktoré súvisia s negatívnou dôkaznou teóriou. Cieľom je hlbšie preskúmanie tejto teórie, jej aplikácie v praxi a jej prípadných nedostatkov.

Čo je Negatívna Dôkazná Teória?

Negatívna dôkazná teória vychádza z princípu, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu.

Definícia a Základné Princípy

Základným pravidlom negatívnej dôkaznej teórie je, že ak má niekto preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, má dôjsť k presunu dôkazného bremena na druhého účastníka konania. Je to preto, lebo je nespravodlivé požadovať od niekoho, aby preukázal neexistenciu určitých skutočností.

Príklad z Rozhodnutia KS KE/3Cob/112/2014

Rozhodnutie KS KE/3Cob/112/2014 uvádza: „V sporovom platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného.“

Analýza Rozhodnutí Súdov

Rozsudok Najvyššieho Súdu ČR, sp. zn. 1 As 2/2010 - 80 zo dňa 10.02.2010

Tento rozsudok uvádza: „Negativní skutečnost může být fakticky prokázána pouze prokázáním komplementární pozitivní skutečnosti, jež existenci prokazované negativní skutečnosti vylučuje.“

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Tento úryvok nepovažujem za potvrdenie negatívnej dôkaznej teórie, ale za jej čiastočné popretie. Rozhodnutie hovorí, že aj negatívne skutočnosti možno preukazovať, avšak iba inými (komplementárnymi) pozitívnymi skutočnosťami.

Príklad Komplementárnych Skutočností

„Jak vyplývá ze správního spisu a jak uvedl i krajský soud, z obálky, v níž byla příslušná výzva žalobkyni doručována, je patrné, že ústřižek s poučením o právních důsledcích byl odtržen a současně poštovní doručovatelka na dodejce zaškrtla, že poučení o právních důsledcích bylo zanecháno ve schránce. Tyto skutečnosti podle názoru Nejvyššího správního soudu vyvracejí tvrzení žalobkyně, že ústřižek s poučením nebyl vložen do schránky.“

Z tohto úryvku vyplýva, že komplementárne skutočnosti slúžili na vyvrátenie toho, že ústrižok s poučením nebol vložený do schránky. Vychádza sa tak z toho, že ústrižok s poučením do schránky vhodený bol.

Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010

Toto uznesenie sa odvoláva na negatívnu dôkaznú teóriu a hovorí o nej ako o pravidle, že „existencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje“.

Vnútorný Rozpor v Rozhodnutí

Rozhodnutie hovorí, že na nikom nemožno žiadať, aby preukázal neexistenciu, zároveň však takú neexistenciu práva má preukázať žalovaný. Ak nejakú negatívnu skutočnosť nemôže preukázať nikto, tak nikto.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012

Toto rozhodnutie v podstate zopakovalo to isté čo predchádzajúce - na nikom a predsa na niekom: „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.“

Presun Dôkazného Bremena

Čo sa týka presunu dôkazného bremena, asi máme vychádzať z toho, že dôkazné bremeno mal v tomto spore ten kto tvrdí, že je vlastníkom (v tomto prípade, žalobca). Dôkazné bremeno sa potom „presunulo“ zo žalobcu, ktorý žiadal o určenie vlastníckeho práva na, žalovaného.

Unesenie Bremena Tvrdenia a Dôkazného Bremena

Rozhodnutie Najvyššieho Súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1001/2013 zo dňa 10.06.2014

Toto rozhodnutie o negatívnej dôkaznej teórii ako o normatívnom pravidle, či osobitnom pojme, výslovne nehovorí, hoc, objavuje sa v ňom myšlienka, že „čo sa nestalo nemožno dokázať“. Rozhodnutie navyše napája dôkazné bremeno na bremeno tvrdenia.

Príklad z Pracovného Práva

„Tvrdí-li zaměstnavatel, že zaměstnanec (žalobce), se kterým sjednal pracovní poměr, pro něj práci nevykonal, nemá ohledně tohoto tvrzení důkazní povinnost (prokazovat lze jen to, co se stalo, nikoliv to, co se nestalo), ale nese břemeno tvrzení, že podle jím vedené evidence odpracované doby zaměstnanec v době, kdy měl podle svého tvrzení vykonat práci, nepracoval, a má povinnost označit k tomuto tvrzení důkazy; nevede-li [v rozporu s ustanovením § 96 odst. 1 písm. a) zák. práce] evidence odpracované doby, má povinnost označit k tomuto tvrzení jiné důkazy. Neunese-li zaměstnavatel v uvedeném směru břemeno tvrzení nebo důkazní břemeno tomuto tvrzení odpovídající, pak musí rozhodnutí soudu vyznít v neprospěch zaměstnavatele.“

Uvedené rozhodnutie vychádza z toho, že dokazovať sa dá iba to čo sa stalo a vzhliada to za problém, ak by mal zamestnávateľ dokazovať, že zamestnanec práce nevykonal (nemožno dokazovať čo sa nestalo), preto nemá dôkaznú povinnosť, čím sa zrejme rozumie - povinnosť preukázať, že zamestnanec skutočne nepracoval.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Nadviazanie Dôkazného Bremena na Bremeno Tvrdenia

Nadviazanie dôkazného bremena na bremeno tvrdenia sa deje tým, keď súd vraví „důkazní břemeno tomuto tvrzení odpovídající.“ To ma význam, ak sa vrátime k vynechanej časti rozhodnutia, v ktorej sa súd zaoberá otázkou: čo by sa stalo, ak by zamestnávateľ uniesol dôkazné bremeno i bremeno tvrdenia?

„Kdyby ovšem zaměstnavatel unesl své břemeno tvrzení i důkazní břemeno o tom, že zaměstnanec v rozhodném období nepracoval, vyvstává tím pro zaměstnance - má-li mít ve sporu úspěch - povinnost tvrzení, že opravdu vykonal pro zaměstnavatele práci, a povinnost označit důkazy potřebné k jeho prokázání (srov. obdobně rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 20. 12. 2012 sp. zn. 21 Cdo 3989/2011, který byl uveřejněn pod č. 46 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2013).)“

Súd v podstate povedal, že po unesení dôkazného bremena zamestnávateľom, musí zamestnanec tvrdiť a označiť dôkazy k preukázaniu pravdy (povinnost tvrdit, že opravdu vykonal…).

Význam Preukázania Pravdy a Dôkazné Bremeno

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Inak povedané - unesenie dôkazného bremena znamená procesný úspech, ktorý nemusí nastať iba vtedy ak bola preukázaná pravda, ktorú účastník tvrdí. Ak ale tvrdenie nie je dostatočne preukázané dôkazmi, súd ho považuje za nepravdivé a znamená procesný neúspech, teda má dopad na celkové dôkazné bremeno účastníka.

Popretie Negatívnej Dôkaznej Teórie?

Uznesenie Najvyššieho Súdu ČR, sp. zn. 6 As 59/2012 - 45 zo dňa 17.07.2013

„V nyní posuzovaném případě však nelze z teorie negativní vycházet.“

V tomto rozhodnutí súd negatívnu dôkaznú teóriu nezavrhol, nechce ju však aplikovať na tento prípad - implicitne tak ale musel pripustiť jej aplikovateľnosť vo všeobecnej rovine.

Odkaz na Ústavný Súd ČR

S odkazom na doktrínu ale potvrdil, že presunom mal na mysli zmenu v osobe zaťaženej dôkazným bremenom: „Negativní důkazní teorie, která ve svém důsledku přenáší důkazní břemeno na protistranu (či na rozhodující orgán), se uplatní jen tehdy, když neexistence, která je předmětem zkoumání, má trvající charakter (viz Svoboda, K.: Dokazování. Praha: ASPI - Wolters Kluwer, 2009, str. 29).“

Ďalšie Rozhodnutia a Ich Kontext

Sťažnosť na Ústavný Súd SR

V kontexte sťažnosti na Ústavný súd SR, je dôležité uviesť niektoré relevantné body:

• Porušenie práva na súdnu ochranu: Sťažovateľka namieta porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods. dohovoru, spočívajúce v arbitrárnom hodnotení vykonaných dôkazov s opomenutím dôkazov, ktoré svedčili v jej prospech.
• Dôkazné bremeno: Sťažovateľka tvrdí, že nebola povinná uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu určitých skutočností.
• Voľné hodnotenie dôkazov: Ústavný súd pripomína, že zákonné ustanovenie upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá napriek pomenovaniu nevytvára všeobecnému súdu priestor pre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie dôkazov. Postup a naň nadväzujúceho súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu sa vylučuje s požiadavkou ochrany základných práv a slobôd uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.

Princíp Subsidiarity

Ústavný súd zdôrazňuje, že systém ústavnej ochrany je koncipovaný ako systém, v ktorom sa uplatňuje princíp subsidiarity. To znamená, že ústavný súd nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných orgánov verejnej moci.

tags: #žalovaný #odmietol #žalobcov #dôkaz #definícia