Následky Zmluvy Uzavretej Bez Splnomocnenia

Článok sa zaoberá problematikou zmluvy uzavretej osobou, ktorá na to nemala splnomocnenie, a s tým súvisiacimi právnymi následkami. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, opierajúc sa o existujúcu legislatívu, judikatúru a právnu teóriu.

Úvod

Zmluvné právo je rozsiahla oblasť, ktorá upravuje vzťahy medzi subjektmi práva, ktoré sa dohodli na vzájomných právach a povinnostiach. Jedným zo základných princípov zmluvného práva je, že zmluva musí byť uzavretá slobodne a vážne. Ak jedna zo strán nemá právomoc konať v mene inej osoby, zmluva môže byť neplatná alebo môže mať iné právne následky.

Právne aspekty uzatvárania zmlúv

Splnomocnenie ako základ konania v mene iného

Splnomocnenie je právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocňuje) poveruje splnomocnenca (osobu, ktorá je splnomocnená) na vykonanie určitých právnych úkonov v jeho mene. Splnomocnenie môže byť udelené písomne ​​alebo ústne, v závislosti od povahy právneho úkonu, na ktorý sa splnomocnenie vzťahuje.

Dôsledky konania bez splnomocnenia

Ak osoba koná v mene inej osoby bez splnomocnenia, ide o tzv. konanie bez príkazu. V takomto prípade platí, že osoba, v mene ktorej sa konalo, nie je právnymi úkonmi zaviazaná, pokiaľ ich dodatočne neschváli. Ak však osoba, v mene ktorej sa konalo, právne úkony schváli, považujú sa za platné od počiatku.

Zneužitie moci na trhu

V kontexte hospodárskej súťaže je dôležité spomenúť, že zneužitie moci na trhu je zakázané zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Generálna klauzula, ako je zakotvená v tomto zákone (§ 8 ods. 2), je nevyhnutná, pretože v súťažnom práve nemožno normatívne zakotviť úplný výpočet spôsobov, ktorými možno zneužiť moc na trhu na ujmu ostatných účastníkov trhu.

Prečítajte si tiež: Dôsledky zmlúv bez splnomocnenia

Príklady z judikatúry

Bezdôvodné obohatenie

Pri uplatnení záväzkov z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu (napr. nájomnej zmluvy) sa užívateľ (nájomca) pri zmene vlastníctva môže voči prvšiemu vlastníkovi zbaviť svojho záväzku, ak mu zmena vlastníctva k predmetu nájmu bola oznámená pôvodným vlastníkom alebo až keď mu ju nový vlastník preukázal. Pri posudzovaní takéhoto nároku možno analogicky použiť ustanovenie § 680 ods.

Zmluva o predaji a odkúpení zásob

V kontexte zmluvy o predaji a odkúpení zásob tovaru, ak právny predchodca žalobcu dal podpísať zmluvy synovi žalovaného, ktorý v tom čase nebol zamestnancom žalovaného, ale bol zamestnancom právneho predchodcu žalobcu, právny predchodca žalobcu nekonal so synom žalobcu ako s osobou poverenou určitou činnosťou (§ 15 OBZ) a nekonal s ním ani ako s inou osobou v prevádzkarni.

Daňová povinnosť

Norma kogentne upravuje, ktorý subjekt je nositeľom daňovej povinnosti a kto je daňovým dlžníkom pre prípad, že sa nerešpektuje rozhodnutie o vyrubení dane. Keďže ide o verejnoprávne povinnosti, nemožno ich preniesť na iné subjekty. Platenie dane je verejnoprávnou povinnosťou a teda v tom, že vzťah medzi platiteľom dane a správcom dane je vzťahom verejnoprávnym a nie občianskoprávnym.

Elektronizácia súdnictva a plnomocenstvá

Elektronizácia súdnictva priniesla nové výzvy v oblasti formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jednou z diskutovaných otázok bolo, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolanie, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné, pretože konanie sa odvolacím rozhodnutím právoplatne končí a podanie dovolania tak už nespadá pod predmet tohto plnomocenstva. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Opačný výklad by podľa ústavného súdu „hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán“. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

S príchodom elektronizácie sa pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

Elektronické podpisovanie a autorizácia podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie. Jedno z praktických riešení naznačil najvyšší súd vo veci pod sp. zn. 3 Cdo 105/2019. Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP.

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť. Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, o ktorom už bola reč tu (III. ÚS 269/2022; podobné rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu koncipienta, avšak nie v kontexte dovolania aj III. ÚS 63/2022). Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné.

Ochrana vlastníckeho práva a dobré mravy

V kontexte exekučného konania je dôležité spomenúť ochranu vlastníckeho práva a zásadu ochrany dobrých mravov. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Toto právo je chránené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súdna prax i právna teória sa opierajú o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08, ktorý sa zaoberá argumentáciou na ktorej Krajský súd postavil svoje rozhodnutie. Výklad v zmysle nálezu Ústavného súdu SR (II. ÚS 289/08) je dôležitý pre posudzovanie prípadov, kde dochádza ku kolízii základných práv, ako je právo na ochranu majetku a právo na spravodlivé súdne konanie.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

tags: #zalovany #uzavrel #zmluvu #bez #splnomocnenia #následky