Diskusný príspevok: Ako si pomáhať v súčasnom svete

Srdečne vás vítam na dnešnom stretnutí, ktorého téma je "Bez rodiny sa človek od zimy trasie v nekonečnom vesmíre". Táto téma je v súčasnosti veľmi aktuálna, pretože súčasný svet je pre človeka zvláštny a ovplyvňuje ho natoľko, že stráca nad sebou sebakontrolu. Dnešný svet je na veľmi zlej úrovni, z ktorej sa asi ťažko dostaneme. Niektoré problémy sú úplné a niektoré len čiastočné, ktorých je oveľa viac.

Problémy súčasného sveta

V súčasnosti sa nám vie otočiť chrbtom aj ten človek, od ktorého by sme to nikdy nečakali. Vo vnútri sa niečo zlomí a zlomí nás to tak, že nemáme chuť ďalej existovať. Ale vždy je tu nádej, že sa to dá vrátiť na dobré, len treba tomu veriť a snažiť sa o to. Ako sa hovorí: "Čas všetko zahojí". Svet je teraz taký a preto ho musíme brať s rezervami.

Všetci, čo ste sa zúčastnili na tomto stretnutí, ste niekedy zažili niečo zlé. Buď sa to týkalo rodiny, stratenej lásky, o ktorú ste tak dlho bojovali, až ste zistili, že to bolo úplne zbytočné. Ale verte tomu, že nebolo. Práve táto skúsenosť vás naučí lepšie vnímať ľudí okolo seba. Berte to všetko v živote ako jednu veľkú životnú skúšku, ktorou si musí prejsť každý človek. Sú skúšky, ktoré dopadnú dobre a ktoré dopadnú zle. Bez ohľadu na to, ako dopadnú, musí človek žiť ďalej, nesmie sa nechať "zožrať" strachu alebo úzkosti, ktorú pociťuje. Bolo by to iba jeho trápenie a veľmi kruté.

Pomoc a podpora

Už veľmi pomáha tým, že je s vami a vy nie ste sám. Takto sa viete aspoň trochu odreágovať od starostí, ktoré vás trápia a nemyslíte na to. Aj keď pociťujete úzkosť v krku, ako keby vás niekto dusil, tak to musíte prekonať. Viem, že je to ťažké, lebo sám to pociťujem, pociťujem to natoľko, ako keby to bol môj posledný nádych, ktorý nechcem, aby sa stal, keď budem sám.

Je dobré byť s niekým, inak človek behá myšlienkami vo svojej hlave ako v nekonečnom vesmíre a nevie nájsť cestu. Vždy si povedzte túto vetu: "Život je o živote, život je na to, aby sa žil, tak žime!". Túto vetu si vravím aspoň ja, keď mi je ťažko.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Politika a spravodlivosť

Odpoveď na uvedenú otázku podľa mňa je - politika a výkon spravodlivosti. Naši predkovia politiku za svoju životnú tému nepovažovali a nemuseli politike venovať mimoriadnu pozornosť. Mali svoje náboženstvo, starosť o obživu a výchovu potomstva. Politika bola pánskym huncútstvom, a neskôr si ju zobrali na svoje bedrá súdruhovia z rodnej strany, hoci bez politiky to nešlo ani vtedy. I náboženstvo je politika, i spôsob obživy sa týka politiky, lebo, ako už Bismarck povedal, kto sa nezaoberá politikou, s tým si urobia politici, čo chcú.

Po páde toho režimu som si myslel, že to všetko padlo spolu s ním. Že sa politiky zbavíme, budeme sa venovať svojej práci, štúdiu, koníčkom, rodine, starosti o obživu, výchove potomstva a že politika pôjde len pomimo nás a my ju budeme mať možnosť len kontrolovať cez médiá, prípadne cez voľby. Budeme mať voľný prístup k informáciám, priestor k činnosti dostanú ľudia tvoriví a iniciatívni a že budú mať tak možnosť pohnúť s krajinou dopredu a ja budem môcť konečne slobodne podnikať, o čom som sníval počas celej doby normalizácie.

Myslel som si, že po tzv. nežnej revolúcii a po konci vlády komunistov sa politiky a ideológie zbavíme, a čo sa stalo? Politika sa stala surovejšia, konfliktnejšia a dotieravejšia. Tesne po 17. novembri 1989 na podnet vysielania Ivana Medeka z Hlasu Ameriky už som tlačil prvé letáky proti režimu, vylepoval ich v meste a distribuoval v širšom okolí. Uvedomil som si, že nastala tá správna chvíľa ten systém vymeniť.

Po vzniku Verejnosti proti násiliu som bol spoluzakladajúcim členom tohto hnutia v našom okrese, i keď sa mi neľúbilo, že sme sa nepripojili k Občianskemu fóru v Prahe. Bral som to tak, že sa zaiste nejakí separatisti v Blave presadili, ale povedal som si, že by sme mali byť jednotní aspoň na Slovensku. Podporoval som toto hnutie v prvých slobodných voľbách i po nich až do doby, keď som videl, že sa prostredníctvom VPN začínajú presadzovať mnohé indivíduá, hochštapleri a karieristi, ktorí postrehli, že cez toto hnutie sa môžu dostať k privilégiám, ktoré boli dovtedy dostupné len pre nomenklatúrne kádre komunistickej strany. Hnutie Verejnosť proti násiliu strácalo tak popularitu a občania zmenili jeho názov vtipne a výstižne na „Násilie proti verejnosti“.

Vo februári 1991 sa u nás v Topoľčanoch konal 1. celoštátny snem VPN, a to som považoval za dobrú príležitosť k tomuto účelu. Napísal som a nechal, vytlačiť dvetisíc letákov pod názvom „Ako sa robí mafia“, ktoré som chcel rozdávať delegátom snemu, aby som im na konkrétnych prípadoch ukázal, ako sa z VPN v Topoľčanoch stala mafiánska organizácia. Nepodarilo sa mi tie letáky rozdať, lebo tam bola silná kontrola od ozbrojenej polície so škorpiónmi a nikoho bez pozvánky nepustili na parkovisko a samozrejme ani do rokovacej sály - čapkárne, ktorá bola neprístupná aj pre novinárov. Nakoniec to bolo aj tak jedno, lebo delegáti mali úplne iný program ako sa zaoberať vidieckou mafiou a môj leták by mohli prenesene považovať i za útok proti im samým. Porafali sa tam medzi sebou a vznikol tam zárodok delenia tohto hnutia a následne i delenia federácie. Tie udalosti sú známe a nemusím ich popisovať.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Zdôraznil by som však, že nasledovali hektické, z mnohých pohľadov až tragické udalosti, kedy sa z nášho územia stala čierna diera v Európe. Začalo sa kradnúť vo veľkom v malej a veľkej privatizácii Začali sa presadzovať indivíduá so zakŕslym duchom, ale s plnou brašnou rečí o národe. Za komunistov bolo riziko sa ozvať. Mali na to paragrafy a odvážlivca rýchlo zmangľovali medzi valcami ŠTB a súdov. Myslel som si po prevrate, že v dnešnej dobe, keď vyšla aj u nás v denníkoch „Listina základných práv a slobôd“, by už problém nemal byť ozvať sa proti zneužívaniu moci papalášmi. Prišiel som k presvedčeniu, že by som sa podľa mojich možností mal zapojiť do toho ťaženia aj ja aspoň v rámci našej lokality.

Ešte ako člen VPN som napísal a nechal vytlačiť u nás na osvete množstvo propagačných materiálov a spravodajcov a neskôr, keď ma súdruhovia z VPN po napísaní letáku „Ako sa robí mafia“ z osvety vysánkovali (vymobbingovali), som si narýchlo nejaké základné tlačiarenské zariadenie zadovážil, aby som mohol pokračovať v tejto činnosti. Mal som tak už ako živnostník k dispozícii malý rozmnožovací stroj a keďže som si myslel, že tu máme demokraciu, tak v duchu tézy T.G. Vtedajší predseda vlády na jednom mítingu v Blave (vtedy ešte ako minister vnútra) nám sľúbil, že všetkých komunistov a eštebákov nechá pozatvárať, pretože má dostatok miesta vo svojich väzniciach. Tak na mňa tí pištoľníci nahrali habaďuru či komplot tiež. Kto sa tak rozhodne, môže sa dozvedieť, aké finty sa na to dajú použiť a čo je zač tento štát, v ktorom politici praktizujú likvidáciu nepohodlných novinárov a občanov prostredníctvom štátnych represívnych orgánov.

Pôdohospodárstvo a potravinová sebestačnosť

Všetci chceme, aby pôdohospodárstvo Slovenska bolo konkurencieschopné a prosperujúce, v harmónii s prírodou. Je to podstata prosperity celej spoločnosti a znak kultúrnej spoločnosti. Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej SPP /Spoločnej poľnohospodárskej politiky/ a súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP sa stávajú ekológia a klimatická zmena. O podiele človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach, existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a hodnotení týchto javov.

V intenciách novej SPP bude EK /Európska komisia/ koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, Stratégie pri biodiverzite a súvisiacich národných priorít. Slovensko sa konštruktívne zapája do prác súvisiacich s prípravou Stratégie SPP po roku 2021. Podľa Programového vyhlásenia Vlády SR prioritou Slovenska je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a zdravé potraviny. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva. Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva, trvalá udržateľnosť prestáva platiť. Na Slovensku vyplýva z toho jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti, v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti. Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Identifikácia a eliminácia možných rizík a odbúravanie bariér je všeobecne považované za najefektívnejšiu cestu napredovania.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Na nasledujúcich príkladoch faktov vidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak vznikajú nové riziká a bariéry, namiesto príležitostí pre pokrok. Z pokračujúceho skúmania sa očakávajú aj závery znamenajúce nové riešenia. Ekologický paradox je nedoceňovaný argument dezinterpretácie reality. Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia.

Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov a redukciou stavov dobytka sme jeho množstvo podstatne znížili za posledných 30 rokov. Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako ekologická krava, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny. Intenzívne rozširovaná pravda, že prežúvavce produkujú CO2 je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu rastliny z atmosféry.

Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta, s teplotou -18°C. Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6°C. Atmosféra je zložená zo 70 % - N, 21 % - O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %. Na skleníkovom efekte sa podieľa väčšinou CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo vyžarované zo Zeme a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty.

Kolobeh uhlíka v rôznych formách je rozhodujúci pre život. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách. Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí na biologickom cykle, ktorým prejde cca za 20 rokov. Biologický cyklus prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou zahŕňa aj potravinový reťazec. Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode. Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia a CO2 sa vracia späť do atmosféry.

Chýbajú kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva. Odborná diskusia a informačná kampaň vo verejnosti, o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek plniaci environmentálne funkcie pre trávenie voľného času narastá. Paradoxne chcú vidiek bez vidieka. Vadí im však trocha blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody z ekologických lúk.

Slovenské pôdohospodárstvo je v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Stratou sebestačnosti v potravinách zároveň stráca schopnosť plniť funkcie trvalej udržateľnosti. Prvotná príčina je najnižšia ekonomická výkonnosť slovenského pôdohospodárstva na 1 hektár v rámci EU. Z toho vyplýva nevyhnutná potreba orientovať sily, zdroje a inštrumentárium na zdvojnásobenie tejto výkonnosti. Z ekonomických zákonitostí vyplýva, potreba mobilizovať účinnosť faktorov pôda, práca a znásobiť faktor kapitál.

SPP sme zaviazaný rešpektovať ale sa prednostne orientuje na podporu opatrení v prospech životného prostredia, ekológie a na spomalenie klimatických zmien. Cesty a nástroje tejto politiky /napríklad aj postupy a ekoschémy/ však jednoznačne smerujú k extenzifikácii. Sebestačnosť v potravinách je prioritný národnoštátny záujem SR. Občania Slovenska si aj pod vplyvom Kovid-19, výraznejšie uvedomujú, že potravinová sebestačnosť je otázka prežitia v časoch krízy a má preto dominovať v záujmoch štátu. Presadzovanie záujmov je politika. Pôdohospodárska politika Slovenska je teda rozhodujúca pre presadenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Vychádza z princípu Potravinovej suverenity Slovenska. Kontinuita a stabilita perspektívnej agrárnej politiky je kľúčovou podmienkou úspešného napĺňania cieľov tejto politiky. Slovenská krajina má produkčný potenciál potravín pre 6 miliónov ľudí. Podstata úspešnosti agropolitiky v zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti spočíva v účinnej motivácii poľnohospodárov a potravinárov, účinnými nástrojmi k využitiu tohto potenciálu.

Podnikatelia v pôdohospodárstve na Slovensku dosahujú porovnateľné hospodárske výsledky. Agrárnou politikou, ktorá dlhodobo garantuje parametre konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia SR aspoň na úrovni priemeru štátov EU sú schopní vytýčené ciele dosiahnuť. Dokázali pred tridsiatimi rokmi zabezpečiť mieru sebestačnosti nad 100 percent v komoditách mierneho pásma. Niet pochýb o tom, že parametre trhového prostredia Dánska či Rakúska, alebo aj Poľska uplatnené na Slovensku, nám umožnia dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v priebehu 7-8 rokov. Konkrétne ide o vyrovnanie podpôr z fondov EU a najmä zo Štátneho rozpočtu, o rovnaké podmienky v daniach a odvodoch, o totožné uplatnenie finančných nástrojov úverovej a úrokovej politiky, rovnaké legislatívne a organizačné podmienky, o dlhodobú stabilitu agrárnej koncepcie.

Súčasný stav straty sebestačnosti a nedostatočnej výkonnosti spôsobili diskriminujúce poľnohospodárske politiky niektorých vlád Slovenska, ktoré výrazne zhoršili podmienky pre konkurencieschopnosť podnikania slovenských subjektov. Kontinuálne poukazujem na extrémnom postoji liberálnej vlády SR „nepotrebujeme poľnohospodárstvo, vo svete je prebytok ponuky potravín, keď si ich nevyrobíme na Slovensku, tak si ich dovezieme“. Rovnako, priam neuveriteľne, vyznieva výrok pracovníka Inštitúcie EK v roku 2004, v čase nášho vstupovania do EU. „Naordinovali sme vám podmienky, ktoré vás zložia na kolená, lebo k vám chceme vyvážať naše prebytky potravín. Keď budete na kolenách, tak vás lacno skúpime“. Keby som nebol osobne účastníkom prezentácie týchto názorov, ťažko by som uveril tomu, že odzneli a že dokonca sa podľa nich konalo v strede Európy na začiatku 21. storočia.

K tomu je možné dokladovať konkrétne kroky našej diskriminácie v rámci SPP a práve tak, úpadok spôsobený seba diskrimináciou, národnou poľnohospodárskou politikou. Treba to neustále pripomínať, lebo rozhodnutia vyvolávajúce úpadok sa diali najmä v obdobiach, pri vstupe do SPP a pri reformách SPP. Súčasná reforma SPP, má žiaľ, tiež výrazne kampaňovitý charakter s rizikom prehlbenia našej diskriminácie. Osobne som, v podobe manifestu Päť omylov SPP, prispel k eliminácii dominancie Bruselskej administratívy pri tzv. Zdravotnej prehliadke SPP v roku 2007. Toto poznamenávam, lebo chcem poukázať na to, že vždy sa dá niečo urobiť. Bohužiaľ, málo si uvedomujeme hĺbku kolonizačných dopadov na slovenské pôdohospodárstvo a ich dlhodobé pôsobenie. Nevieme a nesnažíme sa sústrediť na konštruktívne riešenie strategickej úlohy akou je trvalo udržateľné pôdohospodárstvo s produkčnou, ekologickou, a sociálnou funkciou. Už si nemôžeme dovoliť ustupovať dvojitej podobe SPP, pri najnižšej výkonnosti už nemáme kde ustúpiť. Oprávnene naše stanoviská majú byť principiálne. Naši partneri v EU sú zároveň naši konkurenti a prostredníctvom väčšieho kapitálu sa aj mocensky presadzujú. Fakt, že podporujeme ekologizáciu pôdohospodárstva a prispôsobovanie sa k zmene klímy, neznamená, že nevidíme riziká zo súčasného hurá postupu.

- Dôsledné analýzy doterajších koncepcií, prognóz, a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť a vyvodenie konštruktívnych záverov je prvoradá úloha.- Neodkladne treba zosúladiť faktory určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR, na úroveň našich konkurentov.- Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 % mierou sebestačnosti. Najmä potraviny živočíšneho pôvodu, zelenina, ovocie a zemiaky.- Reštrukturalizáciu foriem podnikania, robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom.- Investovať treba prednostne a všetkými cestami do ľudí.- Súčasný spoločenský status pôdohospodárstva je potrebné naprávať. Predstavovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov.- Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora.- Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu pre plynulú informovanosť a spoluprácu vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach.- Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty VTR /vedecko technický rozvoj/, kde môžeme efektívne spolupracovať.

Je ľahké byť mladým?

Keď sa mladých ľudí spýtame čo pre nich znamená mladosť, každý nám odpovie niečo úplne iné. Pre niekoho mladosť znamená zábava s priateľmi, pre iného sú to diskotéky, pre ďalšieho chaty, kde je bez rodičov a môže si naplno užívať život plný alkoholu, cigariet a drog. Všetci by sme si mali svoju mladosť vážiť a využiť ju čo najlepšie, pretože sa už nikdy nevráti. Keď si to tak uvedomíme je to časť nášho života, na ktorú by sme mali všetci v starobe spomínať. Mladosť je predsa nádherný čas hľadania si miesta v tomto našom veľkom svete, je to čas kedy si nájdeme svoje vysnívané povolanie, či partnera.

Mládež v dnešnej dobe v porovnaní s minulosťou je trochu rozdielna. V dnešnej dobe sú mladí ľudia veľmi odvážny, majú veľa rečí, celé dni sedia pred počítačom alebo televíziou. Skoro vôbec nepomáhajú svojim rodičom. V minulosti by toto rodičia svojim deťom netolerovali. Vždy museli pomáhať svojim rodičom, boli stále vonku, nemali počítač a vôbec im to nechýbalo. Naši starí rodičia majú skúsenosti, vzdelanie, ba dokonca aj historickú pamäť. Takmer všetci starí ľudia si o nás myslia, že sme len nevychovaná generácia bez disciplíny a budúcnosti.

Odkedy sú tieto siete tak svet mladých ľudí sa úplne zmenil. Deti už nechodia tak často von, pretože stále sedia len pri počítači. Prestali robiť veci, ktoré robievali úplne bežne, napríklad boli vonku alebo čítali knižky.

"Mladosť je nádherná - nie je väčší zločin, než ničiť ju v deťoch," tento výrok jedného dňa povedal G.B.Shaw. Myslíme si, že tento výrok je úplne pravdivý. Keď sa pozrieme všade okolo nás, vidíme veľa detí, pre ktoré mladosť znamená všetko, no vidíme aj deti, ktoré si svoju mladosť nevážia. Sme mladí, krásni, smelí, drzí, ale stále sme to my, my decká plné života a ideálov. Máme veľké skutky, veľa síl, no občas až priveľmi málo rozumu. Byť mladý pre náš znamená voľnosť, ľahkosť, no aj nerozvážnosť a niekedy až hlúposť. Ľahko podľahneme depresiám, alkoholu, cigaretám, no najhoršie na tom je, že častokrát aj drogám. Drogy, najhoršie čo môže byť medzi mladými ľudmi nás nútia byť veľmi agresívnymi. Smutné je, že kvôli nim sa vzdávame svojich domovov, svojich rodičov, ba dokonca aj svojich životných snov. Pomocou nich sa snažíme oslobodiť, urobiť niečo zakázané, niečo nové. Keď na ulici vidíme nadrogovaného teenagera, vtedy si všetci uvedomíme aj tú zlú stránku mladosti. Stáva sa to čoraz častejšie a je to veľmi smutné, ale je to voľba každého človeka ako bude prežívať svoj život. Chceme sa stať osobnosťami, ale nato musíme vynaložiť veľa úsilia. Musíme tvrdo pracovať, aj keď nám to častokrát prinesie len pot a slzy, ale dúfame, že výsledok bude stáť zato vynaložené úsilie, ale to uvidíme až v budúcnosti.

Svet mladého človeka je vždy plný otázok, neistoty a pokušenia. Ak máte doma teenagera v našom veku tak sa s ním rozprávajte o jeho problémoch, vám sa totižto môže zdať, že je úplne v poriadku, ale verte nám pravda môže byť častokrát úplne iná. A hlavne mu všetko nezakazujte, pretože potom ho to bude ešte viac lákať. Veď ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie.

Nájdu sa aj dnes medzi nami Ťapákovci?

Lenivosť je nečinnosť v duchovnej, pracovnej alebo inej oblasti. Prototypom uvedenej slabosti je rodina Ťapákovcov, ktorých nám predstavila slovenská realistická spisovateľka, Božena Slančíková Timrava, v rovnomennej poviedke Ťapákovci. Ale žijeme v 21. storočí, nie v dobe autorky, preto sa pokúsim odpovedať na otázku, či „ťapákovčina“ prežila, či už nie je len spomienkou na minulosť…

Aj dnes sa ľudia radi „ulievajú“ a my študenti nie sme výnimkou. Neschopnosť upratať si izbu, pokosiť trávnik či pomôcť mame v kuchyni nazývame bežnou záhaľčivosťou, s ktorou sa denne stretávame doma, v škole, práci… Za jej základ považujú psychológovia nedostatok motivácie. Odporúča sa jednoduchý recept. Keď sa „leňochovi“ opäť nič nechce, mal by si položiť otázku: Z akého dôvodu musím pracovať? Napríklad, dieťa otravuje čítať noty a hrať na klavíri, pretože sa mu viac páči futbal. Nemá chuť dobrovoľne robiť to, čo mu je nepríjemné a čo považuje za nepotrebné. Niekto teda nevie odmietnuť aktivitu, ktorá mu „nevonia“, iný kľučkuje, až ho napokon podozrievajú z lenivosti. Takýto „leňoch“ však intenzívne pracuje na tom, ako sa vyhnúť povinnostiam. Vymýšľa najkomplikovanejšie cesty, ako uniknúť klavíru, i keď podvedomie mu našepkáva, že zajtra bude potrebné vymyslieť inú výhovorku. Reaguje tak len preto, aby nemusel robiť to, čo sa mu nepáči.

Vedecké fakty čoraz viac poukazujú na to, že telesná lenivosť je nezdravou závislosťou a môže sa prejaviť naozaj ako choroba, a to z rôznych príčiny. Podľa môjho názoru sa navonok správame ako leňosi, ale v podstate ide o príznaky choroby. Nemali by sme však toto tvrdenie používať ako argument pri konflikte s rodičmi, pretože by sme neuspeli. Odporúčanie zaradiť lenivosť do pripravovanej klasifikácie duševných porúch podporuje už niekoľko odborných prác. Podľa štúdie psychologičky Ivany Jurkovičovej z roku 2005 je na Slovensku 70 percent ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že telesná lenivosť zvyšuje riziko srdcových chorôb, cukrovky, rakoviny hrubého čreva a prsníka. Je tiež možné, že lenivosť poukazuje na niečo, čo nás baví a ukazuje nám cestu k tomu, čomu by sme sa mohli venovať. Nemusí to byť upratovanie, no tak isto nie je správne celý deň pozerať telenovely či seriály. Môžeme vyraziť do prírody, zašportovať si, prečítať peknú knižku…

Jedno nemecké príslovie hovorí: „Týždeň pracujúceho človeka má sedem dní, týždeň leňocha sedemkrát zajtra.“ Tajomstvo múdrych ľudí spočíva práve v lenivosti. Namiesto toho, aby išli po vyšliapaných chodníčkoch, rozhodli sa radšej vytvoriť alebo nájsť skratku a objavili niečo nové. Dalo by sa dokonca povedať, že lenivosť je hnacou silou rozvoja. Ak sa ľudia chceli premiestniť z miesta na miesto, mohli to urobiť hneď, ale niekto povedal, že už toho má dosť a vynašiel koleso…

Lenivosť ako taká je zakorenená v človeku. To znamená, že nevymrela, prežila aj do veku počítačov či sociálnych sietí. Dokonca som presvedčená, že ju nemôžeme jednoznačne odsúdiť, pretože má svoje za aj proti. Všetci si občas doprajeme trochu ničnerobenia, ale netreba to preháňať.

Výchova k slušnosti

Výchova mladých ľudí k slušnosti je komplexná a neustále aktuálna téma, ktorá si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a aktívny prístup. Nie je to len o napomínaní a poučovaní, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, v ktorom sa slušnosť stáva prirodzenou súčasťou správania a hodnotového systému mladých ľudí.

#

tags: #diskusny #prispevok #ako #si #pomahat