
Záložná zmluva na nehnuteľnosť je dôležitý právny nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na záložnú zmluvu, jej účel, náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj na proces vzniku a zániku záložného práva.
Účelom záložného práva je zabezpečiť splnenie pohľadávky. Ak pohľadávka nie je splnená včas, záložný veriteľ ju môže uspokojiť speňažením zálohu. Vzor záložnej zmluvy je určený na nehnuteľnosti a zapisuje sa do katastra. Záložnú zmluvu uzatvára záložný veriteľ a záložca (vlastník zálohu). Vlastník veci (zálohu) môže, ale nemusí byť dlžníkom zabezpečenej pohľadávky. Záložca teda môže poskytnúť záloh na to, aby „ručil“ inej osobe.
Zmluva o zriadení záložného práva je jednou z najčastejšie používaných zmlúv na zabezpečenie splnenia pohľadávky. Má svoj právny základ v Občianskom zákonníku (§ 151a až § 151me). Jej hlavnou funkciou je zabezpečiť pohľadávku osoby voči inej osobe a posilniť tak jej postavenie pre prípad, ak by pohľadávka nebola riadne a včas splnená.
Záložnú zmluvu uzatvára záložný veriteľ (ten, kto má pohľadávku - veriteľ) a záložca (tým je dlžník, ktorí má splniť veriteľovi pohľadávku, prípadne to môže byť aj iná odlišná osoba od dlžníka).
Záložná zmluva musí obsahovať:
Prečítajte si tiež: Založné právo s poznámkou o poradí
Označenie zmluvných strán: Je potrebné identifikovať, kto je záložný veriteľ a kto je záložca. Zmluvné strany musia byť označené v prípade podnikateľov obchodným menom, sídlom, právnou formou a IČO-m, ak ho majú pridelené a v prípade fyzických osôb menom a priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom.
Určenie zabezpečenej pohľadávky: Je potrebné v záložnej zmluve identifikovať pohľadávku, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi a ktorá sa zabezpečuje záložným právom. Bez vymedzenia pohľadávky by nebolo možné určiť, čo vlastne má byť zabezpečené. Pri označení pohľadávky je potrebné určiť jej hodnotu. V prípade, ak nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky, je potrebné určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Určenie zálohu: Ďalšou náležitosťou zmluvy je označenie predmetu záložného práva, tzv. zálohu. Je to vec, ktorá zabezpečuje pohľadávku určenú v záložnej zmluve a ktorú bude môcť záložný veriteľ speňažiť v prípade, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená dlžníkom. Bez určenia zálohu by nebolo možné identifikovať, čo vlastne zabezpečuje pohľadávku. Osobitosťou zmluvy o zriadení záložného práva na byt je to, že predmetom zálohu musí byť v takom prípade nie len samotný byt, ale aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prislúchajúci k bytu a spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku prislúchajúci k bytu.
V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Hľadí sa na zmluvu, ako keby ani nedošlo k jej uzatvoreniu.
A, s.r.o. evidovala voči B, s.r.o. pohľadávku vo výške 10 000 eur. A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.12.2018 s B, s.r.o. záložnú zmluvu. V zmluve uviedli, že sa zabezpečuje peňažná pohľadávka A, s.r.o. voči B, s.r.o. vo výške 10 000 eur. V zmluve však opomenuli špecifikovať záloh, ktorý má zabezpečiť pohľadávku. Uviedli len, že pohľadávka je zabezpečená “osobným vozidlom vo vlastníctve záložcu”, napriek tomu, že záložca má vo vlastníctve viacero osobných vozidiel. Záložná zmluva medzi A, s.r.o. a B, s.r.o. je tak neplatná.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o záložných zmluvách
Záložná zmluva, v ktorej je zálohom nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu. Nestačí ústna dohoda medzi záložným veriteľom a záložcom. Je tomu tak z dôvodu potreby zapísania záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložnú zmluvu musíte predložiť na katastrálny úrad.
Občiansky zákonník ustanovuje, že zabezpečiť je možné nielen peňažnú, ale aj nepeňažnú pohľadávku. Taktiež je možné zabezpečiť pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti. Pri nepeňažnej pohľadávke je dôležité, aby jej hodnota bola určitá, prípadne určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.2.2019 s B, s.r.o. zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala do jedného roka vykonať stavebné práce - postaviť budovu v hodnote 200 000 eur. Dohodli sa, že časť sumy 100 000 eur bude vyplatená pri podpise zmluvy, druhá časť sumy, 80 000 eur bude vyplatená po uskutočnení stavebných prác a tretia časť sumy 20 000 eur bude vyplatená až po roku od uskutočnenia stavebných prác, ako určitá forma bezchybného vykonania prác. Za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti (B, s.r.o. má povinnosť zaplatiť sumy 80 000 eur, resp. 20 000 eur až neskôr, po uzavretí záložnej zmluvy), uzavreli súčasne dňa 1.2.2019 záložnú zmluvu, pričom ako záloh dohodli budovu, ktorú má A, s.r.o. postaviť.
Pojmom záloh sa označuje predmet záložného práva, teda určitá vec, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky záložného veriteľa. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv, cenný papier a podnik. Záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo týchto vecí (napr. úroky z omeškania pri nezaplatenej pohľadávke), ak sa v zmluve nedohodlo inak. Dokonca je možné, aby záloh vznikol až v budúcnosti (viď príklad vyššie na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, kde zálohom je budova postavená až po uzatvorení záložnej zmluvy). Založiť možno hnuteľnú i nehnuteľnú vec.
A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. zmluvu o zriadení záložného práva. Ako záloh si dohodli pohľadávku, ktorú eviduje B s.r.o. voči C, s.r.o.. B, s.r.o. nesplní pohľadávku voči A, s.r.o. riadne a včas. A, s.r.o. môže uspokojiť svoju pohľadávku voči B, s.r.o. pohľadávkou, ktorú má B, s.r.o. voči C, s.r.o., pričom na uspokojenie svojej pohľadávky môže použiť aj úroky z omeškania, ktoré má C, s.r.o. povinnosť zaplatiť B, s.r.o. za to, že pohľadávku voči B, s.r.o. neuhradila včas.
Prečítajte si tiež: AAA AUTO a overovanie vozidiel
Celý proces vzniku záložného práva k nehnuteľnosti pozostáva z dvoch štádií. Prvou fázou je uzavretie samotnej zmluvy o zriadení záložného práva. Bez uzavretia zmluvy nie je možné pristúpiť k druhej fáze, ktorou je zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Po uzavretí záložnej zmluvy je potrebné podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore. Následne má kataster lehotu 30 dní na to, aby záložné právo zavkladoval do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu o povolení vkladu záložného práva sa končí proces vzniku záložného práva. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho vklad do katastra nehnuteľností.
Uzavretie každej zmluvy prináša pre jej účastníkov určité práva a povinnosti. Azda najpodstatnejším právom záložného veriteľa je právo začať s výkonom záložného práva v prípade, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená. Výkon záložného práva sa uskutočňuje predovšetkým predajom zálohu. Zabezpečená pohľadávka sa uspokojí z výťažku predaja. Veriteľ sa však môže uspokojiť aj tým, že si záloh ponechá. Takáto dohoda je však možná až po tom, ako zabezpečená pohľadávka nadobudne splatnosť.
A s.r.o. uzatvorila dňa 1.2.2019 záložnú zmluvu s B, s.r.o na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 100 000 eur z titulu pôžičky. Zálohom bol nebytový priestor v hodnote 100 000 eur. Pohľadávka má nadobudnúť splatnosť dňa 1.6.2019 (do tohto dátumu je B, s.r.o. povinná vrátiť A, s.r.o. pôžičku). V záložnej zmluve sa dohodli, že ak B, s.r.o. nezaplatí včas pohľadávku, A, s.r.o. sa môže uspokojiť tak, že nadobudne vlastnícke právo k nebytovému priestoru. Takáto dohoda je však neplatná, nakoľko ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Až po 1.6.2019 sa môže A, s.r.o. dohodnúť s B, s.r.o. tak, že sa stane vlastníkom nebytového priestoru.
Na druhej strane účastníkov je záložca. Ak sa v zmluve nedohodne inak, je oprávnený užívať záloh “zvyčajným spôsobom”. Musí sa však zdržať všetkého, čím by sa zmenšila hodnota zálohu. Kým zabezpečená pohľadávka nenadobudne splatnosť, má záložca právo aj disponovať so zálohom, čiže napr. môže predať záloh alebo ho darovať, ak sa v zmluve nedohodli inak. Povinnosťou záložcu je strpieť výkon záložného práva v prípade, ak nesplní pohľadávku veriteľa riadne a včas.
Občiansky zákonník vymenúva situácie, za ktorých dochádza k zániku záložného práva. To zaniká v prípade, ak:
Nielen vznik záložného práva prebieha v dvoch štádiách, ale aj zánik. Po zániku záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné vykonať výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Za týmto účelom je záložný veriteľ povinný podať žiadosť o výmaz bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva.
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame vzorové zmluvy o zriadení záložného práva na byt a rodinný dom:
1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák, rod. Novák
Bydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika
Dátum narodenia: 01.01.1990
Rodné číslo: 900101/1234
Štátna príslušnosť: SR
(ďalej len „záložný veriteľ“)
a
2/ Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. Novák
Bydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republika
Dátum narodenia: 01.01.1990
Rodné číslo: 900101/1234
Štátna príslušnosť: SR
(ďalej len „záložca“)
(záložný veriteľ a záložca spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý samostatne aj ako „zmluvná strana“)
sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o zriadení záložného práva na byt (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 151b a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:
Záložca je výlučným vlastníkom zálohu, ktorý je špecifikovaný v bode 2. čl. I. tejto zmluvy a na tento záloh zriaďuje záložné právo v prospech záložného veriteľa z titulu zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorá je uvedená v bode 1. čl. I. tejto zmluvy, a to vo výške 50.000,- Eur (slovom: päťdesiattisíc Eur).
Záložca je oprávnený aj počas trvania záložného práva záloh riadne užívať v súlade s jeho obvyklým určením, je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. Záložca sa zaväzuje, že bude záloh chrániť pred poškodením a zničením, a že sa o záloh bude starať so starostlivosťou riadneho hospodára.
V prípade, že zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, je záložný veriteľ po predchádzajúcom upozornení záložcu oprávnený predať záloh a z výťažku uspokojiť zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná. Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.
Záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja zálohu, najmä:
V prípade predaja zálohu, je záložný veriteľ povinný predať záloh najmenej za trhovú cenu určenú v znaleckom posudku.
V prípade, že záložný veriteľ predáva záloh iným spôsobom, než je predaj na verejnej dražbe, je záložný veriteľ oprávnený poveriť výkonom predaja takýmto iným vhodným spôsobom tretiu osobu.
V prípade, že záložný veriteľ záloh nepredá niektorým z vyššie uvedených spôsobov, je oprávnený záloh predať priamo akejkoľvek tretej osobe za cenu a podmienok splatnosti, ktoré dohodne s treťou osobou, pokiaľ záložného dlžníka minimálne šesťdesiat (60) dní vopred upozornil na zamýšľaný spôsob predaja zálohu, na výšku a splatnosť kúpnej ceny, pričom záložný dlžník počas tohto obdobia ani sám nenašiel iného záujemcu na kúpu za výhodnejších podmienok (najmä výška ceny a jej splatnosť).
1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák, rod. Novák
Bydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika
Dátum narodenia: 01.01.1990
Rodné číslo: 900101/1234
Štátna príslušnosť: SR
(ďalej len „záložný veriteľ“)
a
tags: #záložná #zmluva #nehnuteľnosť #vzor