
Záložné právo je významný inštitút zabezpečenia pohľadávok, ktorý umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. V kontexte nehnuteľností, ktoré sú tradične považované za spoľahlivú formu majetku, je záložné právo obzvlášť relevantné. Tento článok sa zameriava na špecifický aspekt záložného práva, a to na jeho zriadenie na budúcu nehnuteľnosť, pričom analyzuje podmienky, právne aspekty a aplikačné problémy, ktoré s tým súvisia.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo je právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo inej majetkovej hodnote. Slúži na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu, ak dlžník nesplní svoj záväzok. Záložné právo má dve základné funkcie:
Predmetom záložného práva (zálohom) môže byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec, právo alebo iná majetková hodnota (napr. pohľadávka, podiel, cenný papier, ochranná známka). Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť. Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti.
Subjektmi záložného práva sú:
§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Zabezpečenie budúcej pohľadávky je bežnou praxou v oblasti hypotekárneho bankovníctva, kde banka poskytuje úver a následne požaduje zriadenie záložného práva.
Prečítajte si tiež: Postup Založenia Práva
V právnej teórii sa vedie polemika o tom, či toto ustanovenie umožňuje len zriadenie záložného práva, alebo aj jeho zápis do katastra nehnuteľností pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Rozpornosť názorov vychádza z odlišného ponímania zásady akcesority, ktorá hovorí o závislosti záložného práva od existencie zabezpečenej pohľadávky.
Ďalšou otázkou je, či možno platne zabezpečiť budúcu pohľadávku určitého druhu, keďže Občiansky zákonník sa k tejto problematike výslovne nevyjadruje. Možnosť zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu bola v slovenskom právnom poriadku explicitne upravená len do 31. decembra 2002 Obchodným zákonníkom.
Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme. V zmluve sa musí určiť pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Ak zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, musí sa určiť najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Záloh môže byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe, na základe ktorého bude možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, ktorá bude konkrétnym zálohom.
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri.
Prečítajte si tiež: Typy záložných práv
V prípade, že nie je pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu v dražbe alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve.
Pokiaľ sa veriteľ rozhodne začať s výkonom záložného práva, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť dlžníkovi (prípadne záložcovi, ak ide o odlišnú osobu) a v prípade, že vznik záložného práva podlieha registrácii v niektorom z registrov, je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri.
Záložné právo zaniká:
V prípade reštrukturalizácie záložcu je dôležité rozlišovať, či je záložca totožný s osobným dlžníkom alebo nie. Ak záložca nie je totožný s osobným dlžníkom, veriteľ nemusí záložné právo v reštrukturalizácii prihlásiť a záložné právo účinnosťou reštrukturalizačného plánu nezaniká.
V súvislosti s reštrukturalizáciou sa diskutuje aj o peňažnej a nepeňažnej povahe záložného práva. Ak chápeme záložné právo tak, že je v ňom implicitne obsiahnuté aj právo záložného veriteľa požadovať zaplatenie pohľadávky od záložcu, záložný veriteľ má voči záložcovi priame právo na peňažné plnenie. Potom v prípade reštrukturalizácie záložcu by ho musel včas prihlásiť a ak by to neurobil, záložné právo by zaniklo.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a Záložné Práva
Problémom môže byť aj určenie priority zákonného záložného práva k bytu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak je v katastri nehnuteľností zápis o tomto záložnom práve na prvom mieste, má vždy prednosť pred záložným právom iného záložného veriteľa, hoci takto zabezpečená pohľadávka spoločenstva/ostatných vlastníkov sa stala splatnou až po zápise záložného práva iného záložného veriteľa.
V aplikačnej praxi sa vyskytuje problém zabezpečenia pohľadávky s "rezervou" na meniacu sa hodnotu zálohu a výšku zabezpečenej pohľadávky. Nič nebráni zabezpečeniu pohľadávky budúceho záložného veriteľa v hodnote napr. 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur.