Záložné Právo na Budúcu Nehnuteľnosť: Podmienky a Aspekty

Úvod

Záložné právo je významný inštitút zabezpečenia pohľadávok, ktorý umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. V kontexte nehnuteľností, ktoré sú tradične považované za spoľahlivú formu majetku, je záložné právo obzvlášť relevantné. Tento článok sa zameriava na špecifický aspekt záložného práva, a to na jeho zriadenie na budúcu nehnuteľnosť, pričom analyzuje podmienky, právne aspekty a aplikačné problémy, ktoré s tým súvisia.

Všeobecné Princípy Záložného Práva

Definícia a Funkcie

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo je právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo inej majetkovej hodnote. Slúži na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu, ak dlžník nesplní svoj záväzok. Záložné právo má dve základné funkcie:

• Zabezpečovacia funkcia: Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu pri plnení záväzku.
• Uhradzovacia funkcia: V prípade nesplnenia povinnosti "rezervuje" záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky stanoveným spôsobom.

Predmet Záložného Práva

Predmetom záložného práva (zálohom) môže byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec, právo alebo iná majetková hodnota (napr. pohľadávka, podiel, cenný papier, ochranná známka). Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť. Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti.

Subjekty Záložného Práva

Subjektmi záložného práva sú:

• Záložný veriteľ: Osoba, ktorej pohľadávka je zabezpečená záložným právom.
• Záložca: Osoba, ktorá poskytuje záloh na zabezpečenie pohľadávky. Môže byť totožná s dlžníkom, ale aj odlišná od neho.
• Dlžník: Osoba, ktorá je povinná plniť zabezpečenú pohľadávku.

Záložné Právo na Budúcu Pohľadávku

Právna Úprava

§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Zabezpečenie budúcej pohľadávky je bežnou praxou v oblasti hypotekárneho bankovníctva, kde banka poskytuje úver a následne požaduje zriadenie záložného práva.

Prečítajte si tiež: Postup Založenia Práva

Problémy a Diskusie

V právnej teórii sa vedie polemika o tom, či toto ustanovenie umožňuje len zriadenie záložného práva, alebo aj jeho zápis do katastra nehnuteľností pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Rozpornosť názorov vychádza z odlišného ponímania zásady akcesority, ktorá hovorí o závislosti záložného práva od existencie zabezpečenej pohľadávky.

Zabezpečenie Budúcej Pohľadávky Určitého Druhu

Ďalšou otázkou je, či možno platne zabezpečiť budúcu pohľadávku určitého druhu, keďže Občiansky zákonník sa k tejto problematike výslovne nevyjadruje. Možnosť zabezpečenia budúcej pohľadávky určitého druhu bola v slovenskom právnom poriadku explicitne upravená len do 31. decembra 2002 Obchodným zákonníkom.

Vznik Záložného Práva

Zmluva o Zriadení Záložného Práva

Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme. V zmluve sa musí určiť pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Ak zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, musí sa určiť najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

Určenie Zálohu

Záloh môže byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe, na základe ktorého bude možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, ktorá bude konkrétnym zálohom.

Registrácia Záložného Práva

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri.

Prečítajte si tiež: Typy záložných práv

Výkon Záložného Práva

Spôsoby Uspokojenia Pohľadávky

V prípade, že nie je pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu v dražbe alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve.

Oznámenie o Začatí Výkonu Záložného Práva

Pokiaľ sa veriteľ rozhodne začať s výkonom záložného práva, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť dlžníkovi (prípadne záložcovi, ak ide o odlišnú osobu) a v prípade, že vznik záložného práva podlieha registrácii v niektorom z registrov, je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri.

Zánik Záložného Práva

Záložné právo zaniká:

• Zánikom zabezpečenej pohľadávky.
• Zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje.
• Ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva.
• Uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené.
• Vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci.
• Ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.
• Ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom.
• Iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.

Záložné Právo a Reštrukturalizácia

Vplyv Reštrukturalizácie na Záložné Právo

V prípade reštrukturalizácie záložcu je dôležité rozlišovať, či je záložca totožný s osobným dlžníkom alebo nie. Ak záložca nie je totožný s osobným dlžníkom, veriteľ nemusí záložné právo v reštrukturalizácii prihlásiť a záložné právo účinnosťou reštrukturalizačného plánu nezaniká.

Peňažná a Nepeňažná Povaha Záložného Práva

V súvislosti s reštrukturalizáciou sa diskutuje aj o peňažnej a nepeňažnej povahe záložného práva. Ak chápeme záložné právo tak, že je v ňom implicitne obsiahnuté aj právo záložného veriteľa požadovať zaplatenie pohľadávky od záložcu, záložný veriteľ má voči záložcovi priame právo na peňažné plnenie. Potom v prípade reštrukturalizácie záložcu by ho musel včas prihlásiť a ak by to neurobil, záložné právo by zaniklo.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a Záložné Práva

Praktické Aspekty a Problémy

Priorita Zákonného Záložného Práva

Problémom môže byť aj určenie priority zákonného záložného práva k bytu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak je v katastri nehnuteľností zápis o tomto záložnom práve na prvom mieste, má vždy prednosť pred záložným právom iného záložného veriteľa, hoci takto zabezpečená pohľadávka spoločenstva/ostatných vlastníkov sa stala splatnou až po zápise záložného práva iného záložného veriteľa.

Zabezpečenie Pohľadávky s "Rezervou"

V aplikačnej praxi sa vyskytuje problém zabezpečenia pohľadávky s "rezervou" na meniacu sa hodnotu zálohu a výšku zabezpečenej pohľadávky. Nič nebráni zabezpečeniu pohľadávky budúceho záložného veriteľa v hodnote napr. 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur.

tags: #záložné #právo #na #budúcu #nehnuteľnosť #podmienky