Zamestnanec počas PN na pracovisku: Povinnosti a práva

Práceneschopnosť (PN) zamestnanca je bežná situácia, ktorá si vyžaduje pozornosť zamestnávateľa z hľadiska zákonných povinností a práv zamestnanca. Článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti.

Vznik práceneschopnosti a nároky zamestnanca

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne a lekár zamestnancovi odovzdá:

I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi,

Prečítajte si tiež: Zamestnanec na PN: Čo potrebujete vedieť

II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložím je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní,

IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Výška náhrady príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ, pre rok 2018 je to suma 59,9672 eura. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:

• ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie tohto zamestnanca trvalo celý rok 2017, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok 2017),
• ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 1.10.2017, rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2017 do 30.4.2018).

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak ja zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 30.3.2018, rozhodujúcim obdobím je od 30.3.2018 do 1.5.2018).

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN. Tak isto ako u zamestnávateľa, aj v prípade vyplácania nemocenskej dávky zo strany Sociálnej poisťovne platí, že maximálny vymeriavací základ pre rok 2018 je vo výške 59,9672 eura.

Denný vymeriavací základ pre účely nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého (napríklad od 15.4.2018 do 15.5.2018), lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

Práva zamestnávateľa počas pracovnej neschopnosti zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok aj na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Liečebný režim počas PN

Pre chorobu alebo úraz musíte ostať pár dní doma. Počas toho musíte dodržiavať liečebný režim. Skontrolovať vás môže zamestnávateľ i poisťovňa. Ak ste uznaný za práceneschopného, musíte dodržiavať liečebný režim, ktorý určil ošetrujúci lekár. Ten vás informuje, v akom rozsahu podľa ochorenia môžete vykonávať bežné aktivity. Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť, musíte dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by ste mali ležať, nemali fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň máte povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.

Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Ak sa potvrdí porušenie, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.

Kontroly počas PN

Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole. Môže sa vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.

Vychádzky počas PN

Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.

Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN.

Postihy zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny počas PN

Spôsob postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny je problémom, s ktorým sa zamestnávatelia často obracajú na inšpektoráty práce. Porušenie niektorej z povinností zamestnanca môže byť zamestnávateľom vyhodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny, a to buď ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri závažnom porušení pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite alebo výpoveďou. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neprípustné, ak ide o tehotnú zamestnankyňu, zamestnankyňu na materskej dovolenke, zamestnanca na otcovskej dovolenke, zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke, osamelú zamestnankyňu alebo s osamelého zamestnanca starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky alebo zamestnanca osobne sa starajúceho o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Finančný postih

Zákonník práce ustanovuje pravidlo, že mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Základnú zložku mzdy môže zamestnávateľ poskytovať podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, prípadne môže dojednať iné formy základnej zložky mzdy, napr. mzdu podielovú či viaczložkovú. Zamestnávateľ zároveň môže poskytovať zamestnancom aj motivačné zložky mzdy ako napr. prémie, odmeny, osobné ohodnotenie. Tieto zložky môže použiť aj ako motiváciu k dodržiavaniu pracovnej disciplíny.

Zákonník práce pre vykonanie zrážky zo mzdy nad rámec povinných zrážok vyžaduje, aby sa zrážka vykonala na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážke zo mzdy. Uzatvorenie dohody o zrážke zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je právny úkon neplatný.

Zákonník práce ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Jednostranná realizácia zrážky zo mzdy za porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľom na základe generálneho súhlasu zamestnanca v pracovnej zmluve zbavuje zamestnanca možnosti vyjadriť sa k dôvodom konkrétnej zrážky zo mzdy a k zrážanej sume, je teda v rozpore s princípom konania v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce neupravuje zmluvnú pokutu ako inštitút pracovného práva. Pravidlá zmluvnej pokuty upravuje Občiansky zákonník vo svojej ôsmej časti, ktorá sa na pracovnoprávne vzťahy nevzťahuje. Aj keď Zákonník práce umožňuje dohodnúť v pracovnej zmluve ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, pre sankcionovanie zamestnanca za menej závažné, resp.

Ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom vyjadril zamestnanec generálny súhlas s budúcim vykonaním zrážky zo mzdy, nezodpovedá dohode o zrážke zo mzdy, ako ju vyžaduje Zákonník práce.

tags: #zamestnanec #počas #PN #na #pracovisku #povinnosti