Ručiteľská povinnosť pri úrokoch z omeškania: Komplexný pohľad

Ručenie predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní záväzkov. Vstup do ručiteľského vzťahu si vyžaduje dôkladné zváženie potenciálnych rizík a právnych dôsledkov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na ručenie, nároky z omeškania, rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka a situácie, keď ručiteľ nesúhlasí s prevzatím dlhu.

Úvod do ručenia

Ručenie je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Inými slovami, ak dlžník nezaplatí svoj dlh veriteľovi, zaplatí ho ručiteľ. Ručiteľ sa tak stáva akoby náhradným dlžníkom. Ručením vzniká vzťah medzi ručiteľom, veriteľom a dlžníkom.

Proces poskytovania úveru je komplexný a pre banku náročný a zahŕňa posúdenie žiadosti klienta, finančnú analýzu a zabezpečenie úveru. Banka pri poskytovaní úveru vychádza zo svojej podnikateľskej stratégie a obchodnej politiky a musí dodržiavať príslušné právne normy, vrátane Zákona o bankách, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Úverových pravidiel NBS.

Zabezpečenie úveru je kľúčové pre úspešné uplatnenie nárokov banky voči dlžníkovi alebo tretej osobe a dosiahnutie uhradenia úverovej a úrokovej pohľadávky. Hlavnou funkciou zabezpečenia úveru je presunúť časť úverového rizika na klienta alebo tretiu osobu. Jednou z foriem zabezpečenia je ručenie treťou osobou.

Vznik ručenia

Ručenie alebo záväzok ručiteľa zaplatiť dlh vzniká za týchto predpokladov:

Prečítajte si tiež: Ako získať úver vo VÚB

1. Existencia platného hlavného záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, napr. zmluva o pôžičke.
2. Písomné vyhlásenie ručiteľa, ktorým berie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku.
3. Veriteľov súhlas, ktorý môže byť písomný, ústny alebo aj konkludentný (napr. veriteľ nič nenamieta).

Na vznik ručenia nie je potrebný súhlas dlžníka!

Práva a povinnosti veriteľa a ručiteľa

Veriteľ

Veriteľ má niekoľko práv a povinností v rámci ručiteľského záväzku:

• Právo požadovať plnenie od ručiteľa.
• Povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky (tzv. informačná povinnosť veriteľa).
• Povinnosť zachovať všetky právne prostriedky na uplatnenie nároku ručiteľa voči dlžníkovi, napr. dlžobné úpisy, notársku zápisnicu a pod.
• Povinnosť svoju pohľadávku vymáhať riadne a včas.

Ručiteľ

Ručiteľ má tiež niekoľko práv a povinností v rámci ručiteľského záväzku:

• Právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré má aj dlžník, napr. námietku premlčania dlhu.
• Právo, po zaplatení dlhu veriteľovi, požadovať od dlžníka to, čo za neho plnil.
• Povinnosť splniť dlh veriteľovi, ak ho nezaplatil dlžník.
• Povinnosť plniť to, čo je predmetom veriteľovej pohľadávky, napr. dlh 1000 € podľa zmluvy o pôžičke.

Ručenie a úroky z omeškania

Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami.

Ručiteľ ručí za úroky z úveru rovnako ako za istinu. To znamená, že ak dlžník nespláca úroky, banka má právo požadovať ich zaplatenie od ručiteľa. V prípade omeškania s platbou úrokov môže banka požadovať od ručiteľa aj úroky z omeškania.

Prečítajte si tiež: Finančné dôsledky ručenia a spoludlžníctva

Sadzby úrokov z omeškania

V intenciách problematiky sadzby úrokov z omeškania treba hneď v úvode povedať, že slovenská právna úprava rozlišuje medzi občianskoprávnymi vecami a obchodnými vecami. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania a keď výška nebola dohodnutá, vzniká pri omeškaní nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.

Od 1. 2. 2013 znie ustanovenie § 369 Obch. zákonníka takto: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Citované nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. uvádza, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. To je tzv. fixná sadzba úrokov z omeškania.

Zánik ručenia

Ručenie zaniká:

• Zánikom hlavného zabezpečovaného záväzku (napr. zaplatením pôžičky).
• Plnením zo strany ručiteľa v prospech veriteľa alebo odoprením plniť zo strany ručiteľa.
• Uplynutím doby, na ktorú bolo ručenie obmedzené.
• Dohodou veriteľa a ručiteľa.
• Vzdaním sa práva zo strany veriteľa voči ručiteľovi.
• Odpustením plnenia dlhu zo strany veriteľa.
• Smrťou ručiteľa, ak za jeho života nevznikla povinnosť plniť namiesto dlžníka.

Rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného práva

Právnu úpravu ručenia pre občianske záväzkové vzťahy tvorí ustanovenie § 546 až 550 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pre obchodné záväzkové vzťahy tvorí právnu úpravu ručenia ustanovenia § 303 až 312 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Okrem toho v Obchodnom zákonníku je ručenie upravené napr. aj v častiach o ručení spoločníkov v obchodných spoločnostiach.

Prečítajte si tiež: Riziká ručenia: Nehnuteľnosť vs. Ručiteľ

Pre lepšie pochopenie problematiky ručenia je dôležité poznať rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného práva.

Aký záväzok je možné ručením zabezpečiť

• Obchodný zákonník (§ 304): Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
• Občiansky zákonník: Podľa Občianskeho zákonníka možno zabezpečiť len existujúcu, platnú a určitú pohľadávku.

Právo ručiteľa na vrátenie plnenia

• Obchodný zákonník (§ 308): Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Jedná sa o tzv. subrogáciu (získanie veriteľských práv).
• Občiansky zákonník (§ 550): Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. V tomto prípade sa nejedná o subrogáciu ale o regres (požadovanie toho, čo ručiteľ zaplatil za dlžníka).

Potreba súhlasu veriteľa

• Obchodný zákonník: Na vznik ručenia stačí jednostranné, písomné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi. Súhlas veriteľa sa nevyžaduje.
• Občiansky zákonník: Na vznik ručenia je potrebný aj súhlas veriteľa.

Predchádzajúca výzva dlžníkovi

• Obchodný zákonník: Ak je zrejmé, že dlžník nebude plniť svoj dlh (napr. pri vyhlásení konkurzu), nie je potrebná predchádzajúca výzva.
• Občiansky zákonník: Písomná výzva je potrebná v každom prípade.

Zánik ručenia

• Obchodný zákonník: Ručenie zaniká zánikom hlavného záväzku, to však neplatí ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a je splniteľný ručiteľom alebo z dôvodu zániku právnickej osoby ako dlžníka.
• Občiansky zákonník: Takúto úpravu nemá.

Solidarita

• Obchodný zákonník: V prípade, ak je viac ručiteľov každý z nich ručí za celý záväzok pokiaľ niektorý z nich neobmedzil rozsah ručenia v písomnom vyhlásení. Ak ručiteľ plní, viacerí ručitelia sú v postavení solidárnych ručiteľov, ich solidarita platí len medzi sebou navzájom - a nie voči dlžníkovi. Dohodnúť však možno aj solidaritu s dlžníkom.
• Občiansky zákonník: V prípade, že existuje viac ručiteľov, je rozhodujúce, akým spôsobom je koncipovaný záväzok v zmluve, či sa zaviazali spoločne a nerozdielne alebo nie. Ak si to strany výslovne neupravili, každý zo spoluručiteľov zodpovedá iba za pomernú časť dlhu.

Praktické rady a odporúčania pre ručiteľov

Pred podpísaním ručiteľského záväzku je dôležité dôkladne zvážiť všetky riziká a dôsledky tohto rozhodnutia.

• Dôkladne preverte dlžníka: Zistite si čo najviac informácií o dlžníkovej finančnej situácii, jeho príjmoch, výdavkoch a majetku. Zvážte, či je skutočne schopný úver splácať.
• Preštudujte si úverovú zmluvu: Dôkladne si prečítajte úverovú zmluvu a ručiteľské vyhlásenie. Uistite sa, že rozumiete všetkým podmienkam a rizikám.
• Overte si výšku úrokov a poplatkov: Zistite si, aké sú úroky a poplatky spojené s úverom. Uvedomte si, že ako ručiteľ ručíte aj za tieto náklady.
• Zvážte alternatívne možnosti: Skôr ako sa stanete ručiteľom, zvážte, či existujú iné možnosti zabezpečenia úveru, ktoré by boli menej rizikové.

Riešenie problémov s ručením

Ak sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti a banka začne vymáhať dlh od ručiteľa, je dôležité poznať svoje práva a možnosti.

• Námietky voči veriteľovi: Ručiteľ má právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal voči veriteľovi dlžník. To znamená, že ak dlžník má voči banke nejaké námietky (napr. premlčanie pohľadávky, neplatnosť úverovej zmluvy), môže ich uplatniť aj ručiteľ.
• Odopretie plnenia: Ručiteľ môže odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. To znamená, že ak banka svojou nečinnosťou alebo nesprávnym postupom spôsobila, že dlžník nie je schopný splácať úver, ručiteľ nemusí dlh zaplatiť.
• Náhrada od dlžníka: Ručiteľ, ktorý dlh splnil, má právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. To znamená, že ak ručiteľ zaplatil dlh za dlžníka, má právo požadovať od neho vrátenie týchto peňazí.
• Premlčanie nároku: Veriteľ si môže uplatniť nárok voči ručiteľovi len v premlčacej dobe. Po uplynutí premlčacej doby sa nárok veriteľa premlčí a ručiteľ nie je povinný dlh zaplatiť.

Ručenie v kontexte manželstva

V prípade manželov je dôležité rozlišovať, či ručiteľský záväzok preberá jeden z manželov alebo obaja spoločne. Ak ručiteľský záväzok preberá len jeden z manželov, vzniká záväzok len tomuto manželovi. Na platnosť ručiteľského záväzku nemá vplyv tá okolnosť, že dlžníkovi bola vyplatená len časť pôžičky a jej druhá časť bola použitá na krytie doposiaľ neuhradenej predchádzajúcej pôžičky, aj keď táto okolnosť nebola ručiteľovi známa.

Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.

Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tomto nemení nič ani ustanovenie § 147 ObčZ. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky voči jednému z manželov iba tento manžel, upravuje sa iba spôsob uspokojenia tejto pohľadávky pri výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela.

Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu škodu a pod.

Ručenie a smrť dlžníka

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Ručiteľ sa zaväzuje voči veriteľovi, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný.

Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ.

Nie je teda rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Nesúhlas ručiteľa s prevzatím dlhu

Ručiteľ má právo nesúhlasiť s prevzatím dlhu treťou osobou, ak by to pre neho znamenalo zhoršenie jeho pozície. V takom prípade je potrebné, aby s prevzatím dlhu súhlasil aj ručiteľ.

Zmena veriteľa

Dlžník je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Dlžník je povinný plniť postupníkovi.

tags: #ručiteľ #povinnosti #platiť #úroky #z #omeškania