
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov s preukazom ZŤP (osôb s ťažkým zdravotným postihnutím) na Slovensku. Cieľom je informovať zamestnancov so ZŤP, ich zamestnávateľov a širokú verejnosť o legislatívnom rámci, ktorý upravuje ich pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie. Článok sa zameriava na peňažné príspevky na kompenzáciu, posudzovanie ŤZP, povinnosti zamestnávateľa, výhody zamestnávania osôb so ZŤP a ďalšie dôležité aspekty.
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (osoba s ŤZP) sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.
Prečítajte si tiež: Pobytový preukaz a sociálne odvody
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze. Pri rozhodovaní o preukaze sa žiadosti podávajú na oddelení posudkových činností úradu prace, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok. Ak je človek so zdravotným postihnutím odkázaný na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
Zákonník práce človeka so zdravotným postihnutím chráni na trhu práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom
Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.
Spoločnosť zaplatí menej na odvodoch, môže získať príspevky od štátu. Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
Požiadať sa dá o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Kedysi mal nárok na príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska každý zamestnávateľ, ktorý splnil podmienky zákona. Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím.
Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura. U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.
Každá spoločnosť s viac ako 20 zamestnancami má povinnosť zamestnávať aj občanov so zdravotným postihnutím. Ak to nerobí, musí zaplatiť štátu odvody alebo využiť náhradné plnenie. Podľa Zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti je každá spoločnosť, ktorá zamestnáva najmenej 20 ľudí, povinná zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2% z celkového počtu zamestnancov firmy.
Firmy môžu využiť náhradné plnenie a objednať si výrobky alebo služby od chránenej dielne, ktorá zamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, od občana so ZP alebo od zamestnávateľa, ktorý zamestnáva ľudí so ZP. Na stránke dielne.sk nájdete kalkulačku na výpočet výšky náhradného plnenia. Jednoducho stačí zadať počet zamestnancov a počet ľudí so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávate.