
Znevýhodnenie, ktoré so sebou prináša nepriaznivý zdravotný stav v pracovnom živote, si vyžaduje kompenzáciu. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je preto rôzne podporované a upravené legislatívou. Tento článok sa zameriava na legislatívne aspekty zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, s dôrazom na povinnosti a možnosti zamestnávateľov s viac ako 25 zamestnancami.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité správne definovať pojem "občan so zdravotným postihnutím". V pracovnom práve sa za takého považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Dôležité je rozlišovať túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia, bez straty alebo krátenia dôchodku.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa pre účely plnenia tohto povinného podielu počíta za troch zamestnancov.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša pre zamestnávateľa aj určité výhody, predovšetkým v oblasti odvodov do zdravotnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Práca a dávky počas materskej a rodičovskej dovolenky
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:
Prečítajte si tiež: Zamestnávanie 50+ a príspevky
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Prečítajte si tiež: Podpora zamestnávania invalidných dôchodcov na dohodu
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Ľudia so zdravotným postihnutím sa v bežnom živote stretávajú s mnohými prekážkami. Niektorí z nich sa už narodili s vrodenou chybou, ďalší k poškodeniu zdravia prišli napr. v dôsledku pracovného úrazu, či dopravnej nehody. Práve oni potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Dôležitým pre ich pracovné uplatnenie a bezpečné pracovné podmienky je odstránenie bariér. Ide nielen o bariéry stavebné a funkčné, ale samozrejme aj tie v ľuďoch. Zabezpečenie kompenzačných pomôcok sa javí ako ďalší významný moment na dosiahnutie určitej úrovne vzdelania a nájdenie si zamestnania.
Zdravotné postihnutie sa definuje ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Diskriminácia na základe postihnutia je robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie ľudí s postihnutím, ktoré im bránia robiť veci rovnako, ako ich robia ľudia bez postihnutia. Môže to byť vo všetkých oblastiach života. Primeraná úprava znamená zmeny, ktoré treba vykonať pre človeka s postihnutím, napr. v byte alebo na pracovisku, aby mohol využívať svoje práva.
Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je invalidným občanom občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie Sociálnej poisťovne je %-lna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania vyššia ako 40 %.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:
V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.
Základné ustanovenia platnej legislatívy vo vzťahu k zamestnávaniu zdravotne postihnutých zamestnancov a občanov sa nachádzajú najmä v:
Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je ďalej povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.
tags: #zamestnávanie #ztp #nad #25 #zamestnancov #legislatíva