Zamestnávanie invalidného dôchodcu na dohodu: Odvody, podpora a výhody

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Preto existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, ktorých cieľom je vyrovnať toto znevýhodnenie. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je však dôležité správne rozlišovať medzi pojmami a poznať relevantné legislatívne úpravy.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

V kontexte pracovného práva sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať to od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Hoci osoba s ŤZP môže byť zároveň aj invalidná, nemusí to tak byť vždy.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Počas zamestnania alebo podnikania im invalidný dôchodok nie je odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im môžu pomáhať špecializované agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ s viac ako dvadsiatimi zamestnancami je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte zodpovedajúcom 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa pre potreby výpočtu považuje za troch zamestnancov. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia tohto "limitu".

Výhody zamestnávania zdravotne postihnutých

Zamestnávanie zdravotne postihnutých zamestnancov môže byť pre zamestnávateľa výhodné z viacerých dôvodov.

Prečítajte si tiež: Práca a dávky počas materskej a rodičovskej dovolenky

Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi polovičná, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto znížené odvody sa vzťahujú nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osoby s ŤZP. Osoba, ktorá poberá plný invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnych preddavkoch na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov nasledovne:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ má možnosť požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve základné podmienky:

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie 50+ a príspevky

• Sú na ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Osoby so zdravotným postihnutím tvoria aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre získanie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby boli zdravotne postihnutí zamestnanci predtým aspoň mesiac evidovaní ako nezamestnaní.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, a to aj pracovisko, na ktorom táto osoba prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať minimálne dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa líši v závislosti od miery nezamestnanosti v danej lokalite.

Príspevky na prevádzkové náklady a dopravu

Po vytvorení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Medzi prevádzkové náklady patria napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale zamestnáva viac ako štvrtinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ mesačne platí zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje minimálne polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a uspokojovaní osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné kvalifikačné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je zamestnaný u zamestnávateľa, alebo SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nešpecifikuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Prečítajte si tiež: Podmienky zamestnávania Rómov

Odvody pri dohode o vykonaní práce

Pri dohode o vykonaní práce platí, že ak je príjem zamestnanca vyšší ako 200 eur, zamestnanec platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ. Toto platí pre roky 2024 a 2025, ak je fyzická osoba sporiteľom starobného dôchodkového sporenia a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z 2. piliera.

Splatnosť poistného

Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri dohodách s nepravidelným príjmom je splatnosť do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Registrácia v Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne prostredníctvom tlačiva „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Odhlásenie sa vykonáva na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov. Ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, zamestnávateľ je povinný na tlačive „Registračný list FO“ zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

tags: #zamestnávanie #invalidného #dôchodcu #na #dohodu #odvody