Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím: Cesta k inklúzii a sebarealizácii

Ľudia s mentálnym postihnutím čelia v spoločnosti mnohým výzvam, no zamestnanie predstavuje kľúčový krok k ich plnohodnotnému začleneniu. Práca im neprináša len finančnú nezávislosť, ale aj sociálne kontakty, aktívny život a posilnenie samostatnosti. Na Slovensku existujú inovatívne projekty a iniciatívy, ktoré sa snažia vytvárať príležitosti pre ľudí s mentálnym postihnutím a umožniť im sebarealizáciu v pracovnom prostredí.

Centrum Bivio: Unikátny model zamestnávania

Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

Inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Prípravou na zamestnanie prešla v Biviu aj Soňa Launerová. „Boli sme radi, keď Bivio vzniklo a zobrali ju. Páčilo sa jej tu. Prešla práčovňou aj hotelom a najviac sa jej darilo v reštaurácii a v kuchyni,“ hovorí jej mama Dana. Soni sa po výcviku podarilo zamestnať v školskej jedálni ako pomocná sila v kuchyni. „Priala by som to aj ostatným v iných regiónoch, aby niečo podobné mali, pretože na Slovensku je toho málo,“ dodáva Launerová.

Aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská opakovane poukazuje na to, že by malo byť samozrejmé vytvárať ľuďom s mentálnym postihnutím podmienky na pracovné uplatnenie a sebarealizáciu.

Fungovanie a prínosy Centra Bivio

V Bivio určite stretnete nejedného človeka s mentálnym postihnutím. Mnohí z nich tu pracujú, ďalší sa v prevádzkach hotela, reštaurácie a práčovne zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná. Vďaka tomu, že využívate služby Centra BIVIO, podporujete práve tento sociálny rozmer. Keďže je BIVIO sociálny podnik, zisky z podnikania putujú do sociálnej sféry, v tomto prípade na činnosť rehabilitačno-vzdelávacieho centra BIVIO, v ktorom sa každoročne pripravujú na prácu ľudia s mentálnym postihnutím. Takto sa zvyšujú šance na ich začlenenie sa do pracovného života a do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Fungovanie centra si pochvaľujú rodičia dospelých ľudí s mentálnym postihnutím aj samotní zamestnanci. O tom s čím sa stretávajú rodičia detí s mentálnym postihnutím porozprávala aj Zuzana Kinclová, ktorej dcéra Michaela pracuje v Centre Bivio ako pomocná čašníčka: „Rodičia a blízki ľudí s akýmkoľvek postihnutím musia čeliť veľkým obavám o budúcnosť svojich detí. Keď Miška chodila na strednú školu, tak som sa veľmi bála, čo bude po tom, keď ju doštuduje, kde sa zamestná alebo čo bude vôbec robiť. Pre mňa ako maminu to znamená veľmi veľa, pretože vidím, že sa Miška môže realizovať a nadobúda zručnosti, o ktorých si myslela, že ich ani nemá. Zvýšilo sa jej sebavedomie a môže komunikovať s ľuďmi. A úplne úžasné je, že je riadne zamestnaná a dostáva výplatu.

Všetky prevádzky Centra BIVIO fungujú úplne plnohodnotne a poskytujú prvotriedne konkurencieschopné služby. Indikátorom spokojnosti sú v prvom rade stáli zákazníci, ktorí využívajú služby podniku dlhodobo a pravidelne. O tom, že sú návštevníci so službami spokojní, sa prevádzkovatelia dozvedajú cez sociálne siete a portály, kde podnik dostáva kladné hodnotenia. Kvalitu podniku ohodnotil ubytovací portál Booking.com známkou 9.1, čo možno považovať za vynikajúce hodnotenie.

Prekonávanie prekážok

Po prvom roku fungovania ovplyvnila činnosť Centra Bivio pandémia a s ňou súvisiace opatrenia, v ďalšom období prišli nové krízy, inflácia, zdražovanie. „Napriek všetkému sa nám podarilo činnosť centra udržať a rozvíjať. Nebolo to vždy jednoduché, museli sme si zobrať úvery. Veríme, že zvládneme prekonať všetky ďalšie prekážky, ktoré nám prídu do cesty. Pomáha nám v tom nielen dôvera vo vlastné sily a zomknutý kolektív, ale aj otvorenosť a pripravenosť učiť sa nové veci.

Výzvy a prekážky pri zamestnávaní

Mladí, dospelí ľudia s mentálnym postihnutím, absolventi praktických škôl, si často na Slovensku nevedia nájsť prácu. Príčin je viacero, jednou z nich je nedostatočná príprava na konkrétne profesie, s ktorými by sa mohli uplatniť na trhu práce. Pokiaľ sa im nepodarí nájsť prácu, sú zväčša odkázaní na poberanie sociálnych služieb v zariadeniach, alebo zostávajú zatvorení doma.

Riaditeľka ZPMP Iveta Mišová podotkla: „Práca je kľúčom k plnohodnotnému a samostatnému životu, preto sme sa rozhodli zamerať práve na túto oblasť. Chceli sme prísť s riešením, ktoré bude efektívne pre všetkých.“ Príprava ľudí s mentálnym postihnutím na zamestnávanie je náročný proces a ťažká úloha, nie však neriešiteľná.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Nedostatočná príprava a predsudky

Podľa zistení autorky článku, Mgr., ktorá sa sama venuje problematike zdravotne znevýhodnených občanov a trpí zdravotným postihnutím, možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Z jej výskumu vyplynulo, že aj keď rodinný príslušníci podporujú ľudí s postihnutím v začlenení sa do prostredia, stretávajú sa s nedôverou zo strany zamestnávateľov.

Častou prekážkou sú aj negatívne postoje a predsudky voči osobám s duševným postihnutím, ktoré ich diskriminujú pri hľadaní zamestnania. Niektorí zamestnávatelia sa obávajú, že títo zamestnanci nebudú dostatočne produktívni, alebo že budú vyžadovať príliš veľa podpory.

Bariéry v štátnej správe a samospráve

Participanti vo výskume autorky článku sa jednoznačne vyjadrili, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.

Možnosti a cesty k zamestnaniu

Napriek prekážkam existujú rôzne možnosti a cesty, ako zamestnávať ľudí s mentálnym postihnutím.

Chránené dielne a podporované zamestnávanie

V našich podmienkach sa zamestnávanie ľudí s MP iba rozbieha. Pomaly sa zriaďujú chránené dielne. Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Podporované zamestnávanie je forma zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Sociálne podniky a ich úloha

Sociálne podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám. Centrum BIVIO je príkladom takéhoto sociálneho podniku.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Českej republike a aj v iných krajinách existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby s invalidným dôchodkom. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na úhradu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a pomôcok pre prácu osobe so zdravotným postihnutím.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky). Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielniach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielniach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielniach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie.

Medzinárodné štandardy a dobrá prax

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN, zdôrazňujú, že štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania.

V niektorých západných krajinách majú veľmi dobre prepracovaný systém zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím. Tento systém je komplexný a umožňuje pracovať ľuďom s rôznou úrovňou pracovnej schopnosti. Francúzi venujú veľa času a námahu príprave a výuke učňovskej zdatnosti, ktorá vedie ku konkrétnej pracovnej činnosti.

Iniciatívy na Slovensku

V utorok 21. novembra sa v priestoroch Galérie Nedbalka v Bratislave uskutočnilo stretnutie signatárov Charty diverzity, ktorému dominovala téma zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením. K charte sa zároveň pridalo ďalších šesť firiem, ktoré sa dobrovoľne zaviazali vytvárať pre svojich zamestnancov a zamestnankyne rozmanité a rešpektujúce prostredie.

Profesia prostredníctvom svojho programu Výpomoc so srdcom pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si hľadajú prácu, s vytvorením životopisu, vyhľadávaním vhodných pracovných ponúk, pri komunikácii s potenciálnym zamestnávateľom a so začleňovaním na otvorený trh práce. V januári spustili pilotný ročník programu Profesia Lab - priestor pre zmysluplnú spoluprácu medzi zamestnávateľmi, mimovládnymi organizáciami, školami a HR/kariérovými poradcami, ktorí sa usilujú o inkluzívne zamestnávanie v praxi.

Spoločnosť Curaden zamestnáva na svojich maloobchodných prevádzkach 10 ľudí so zdravotným znevýhodnením (prevažne ľudí s autizmom alebo Downovým syndrómom), ktorých vo firme nazývajú „výnimočnými kolegami a kolegyňami“. Pracujú ako predajcovia v stánkoch, zvyčajne jeden až dvakrát do týždňa po dobu dvoch hodín, pretože pracovať dlhšie v rušnom prostredí nákupných centier je pre nich náročné.

V Tescu zamestnávajú 470 ľudí so zdravotným znevýhodnením, mentálnym aj fyzickým. Uplatniť sa môžu na rôznych pozíciách podľa ich možností - pracujú ako asistenti/ky predaja zákazníkom, pracovníci/čky podpory prevádzky alebo aj v centrálnej kancelárii, napr. na IT oddelení alebo zákazníckej podpore.

Vo VÚB banke aktuálne zamestnávajú 150 ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Cez Profesia Lab zamestnali tento rok dvoch neurodivergentných mladých ľudí bez predchádzajúcich pracovných skúseností, ktorí pôsobia na úseku IT.

Komunikácia a prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím

Pri práci s osobami s mentálnym postihnutím je dôležitá správna komunikácia. Niektorým stačí úlohu ukázať raz a hneď ju pochopia, a inému treba detailne jednotlivé činnosti vysvetliť. Tvorcovia projektu Bivio zdôrazňujú potrebu venovať týmto ľuďom viac času a strpenia.„Veľakrát si myslíme, že niečo nechápu alebo nedokážu, no mnohokrát je to o tom, že im to nikto nevysvetlil, neukázal a nemali možnosť si to vyskúšať. Preto je trpezlivosť dôležitou súčasťou našej práce,” vysvetľujú Iveta Mišová a Marián Horanič.

tags: #zamestnávanie #ľudí #s #mentálnym #postihnutím