
V súčasnom ekonomickom prostredí sa zamestnávateľský príspevok na dopravu do zamestnania stáva dôležitým benefitom, ktorý prispieva k efektívnosti a spokojnosti zamestnancov. Zamestnávatelia si uvedomujú, že zabezpečenie dopravy do zamestnania a späť je dôležitý nástroj na získavanie a udržiavanie kvalitných zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania príspevku na dopravu do zamestnania z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a rôzne aspekty súvisiace s touto problematikou.
Zákon o dani z príjmov upravuje podmienky, za ktorých je príspevok na dopravu oslobodený od dane.ZDP jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania v §5 ods. 7 písm. m).
Podľa § 5 ods. 7 písm. m) Zákona o dani z príjmov (ZDP) je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom na zabezpečenie dopravy na miesto výkonu práce a späť. Toto oslobodenie platí do výšky 60 eur mesačne, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 2 písm. s) prvom bode ZDP. Ak nepeňažné plnenie presiahne sumu 60 eur, do základu dane sa zahrnie len suma nad túto hranicu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP].
Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. V uvedenom prípade ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Pre uplatnenie oslobodenia od dane je potrebné, aby doprava bola zabezpečená podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP, ktorý hovorí, že musí ísť o dopravu zabezpečenú zamestnávateľom pre zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby zamestnávateľ splnil podmienky dopravy zamestnancov podľa §19 ods. 2 písm. c) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávateľský príspevok na dopravu
Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť. Tento príspevok je forma zamestnaneckého benefitu. Podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Ak zamestnávateľ zabezpečuje dopravu autobusmi, výpočet nepeňažného plnenia na jedného zamestnanca mesačne sa vykoná ako podiel mesačných nákladov zamestnávateľa na dopravu a počtu miest v autobusoch. Dôležité je zohľadniť počet miest na sedenie a státie, ako aj počet zmien, pre ktoré je doprava zabezpečená.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu a počet miest v autobusoch . Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách.
Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť, napr. Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie, t.
Zamestnávateľ zabezpečuje prevoz zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách autobusmi s 42 miestami na sedenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
V tomto prípade je nepeňažné plnenie na zamestnanca 47,62 eur, čo je menej ako 60 eur, takže celá suma je oslobodená od dane.
Pri posudzovaní oslobodenia hodnoty dopravy je potrebné zohľadniť, že autobusy môžu prekonávať rôzne dlhé vzdialenosti a teda cena pre každý autobus môže byť rôzna. Na určenie nepeňažného plnenia zamestnanca sa berie do úvahy priemerná cena prepočítaná na jedno miesto v motorovom vozidle. Na účely presného určenia nepeňažného plnenia zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje dopravu priamo, ale poskytuje zamestnancom príspevok na dopravu inou formou (napr. preplatením cestovných lístkov), je potrebné posúdiť, či je možné uplatniť oslobodenie od dane. Ak nie sú splnené podmienky pre oslobodenie, príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca. Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s) môže zvoliť iný spôsob financovania.
Zamestnávateľ uhradí zamestnancovi taxi do zamestnania. Ak nie sú splnené podmienky pre oslobodenie, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Zamestnávateľ uhradil zamestnancovi taxík do zamestnania.
Je dôležité rozlišovať medzi príspevkom na dopravu do zamestnania a cestovnými náhradami pri pracovnej ceste. Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č.283/2002 Z. z.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni a je rozdelená do troch časových pásiem:
Tieto sumy sú stanovené opatrením MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. a platia od 1. septembra 2024.
Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu z Košíc do Žiliny. Pracovná cesta začala 3.10.2024 o 14:00 hod. a skončila 5.10.2024 o 16:00 hod. Zamestnanec nemal zabezpečené stravovanie.
Krátenie stravného sa vykonáva z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
Zamestnanec bol na pracovnej ceste z Košíc do Žiliny (3.10.2024 - 5.10.2024). Mal zabezpečené stravovanie nasledovne:
Výpočet stravného:
Celkový nárok na stravné je 2,20 eur.
Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi všetky potrebné doklady na preplatenie cestovných náhrad najneskôr do 10 pracovných dní od skončenia pracovnej cesty. Zamestnávateľ má následne 10 pracovných dní na vykonanie vyúčtovania a preplatenie cestovných výdavkov.
Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste súkromné motorové vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky a za kilometer jazdy (tzv. kilometrovné).
Príklad:
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu z Trnavy do Bratislavy (54 km tam a 54 km späť). Zamestnanec použil vlastné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj iné náhrady, ako tie, ktoré sú vymedzené v zákone. Tieto dobrovoľné náhrady sú zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Zamestnávateľ má vo svojom internom predpise uvedené, že stravné poskytnuté pri pracovnej ceste sa zvyšuje o 20 %.
Okrem príspevku zabezpečovaného priamo zamestnávateľom existuje aj príspevok na dochádzku za prácou, ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevok na dochádzku za prácou je peňažná dávka, vďaka ktorej si môžete pokryť aspoň časť vašich cestovných nákladov vynaložených na dochádzku do miesta výkonu vášho zamestnania z miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu (a späť). Pre priznanie príspevku musíte spĺňať nasledujúce podmienky:
Výška príspevku môže byť až 200 EUR mesačne. Konkrétna výška príspevku sa určuje podľa vzdialenosti miesta výkonu vašej práce od miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu a počtu vami odpracovaných dní v mesiaci.
Ak odpracujete menej, než je celkový počet pracovných dní v kalendárnom mesiaci, príslušná suma príspevku sa pomerne kráti.
| Vzdialenosť miesta pobytu od práce: | Výška príspevku za kalendárny mesiac: |
|---|---|
| nad 1 km do 4 km | najviac 15 EUR |
| nad 4 km do 10 km | najviac 30 EUR |
| nad 10 km do 20 km | najviac 40 EUR |
| nad 20 km do 30 km | najviac 60 EUR |
| nad 30 km do 40 km | najviac 75 EUR |
| nad 40 km do 50 km | najviac 80 EUR |
| nad 50 km do 60 km | najviac 95 EUR |
| nad 60 km do 80 km | najviac 105 EUR |
| nad 80 km do 100 km | najviac 125 EUR |
| nad 100 km do 150 km | najviac 150 EUR |
| nad 150 km do 200 km | najviac 185 EUR |
| nad 200 km | najviac 200 EUR |
Štát presne určil, koľko peňazí dostaneš podľa vzdialenosti tvojho domova od práce. Pri dochádzke vo vzdialenosti od 4 do 10 kilometrov je to 30 eur mesačne. Ak dochádzaš do vzdialenosti od 10 do 20 kilometrov, dostaneš 40 eur.
Pre vzdialenosť od 20 do 30 kilometrov je príspevok 60 eur. Dochádzaš do vzdialenosti od 30 do 40 kilometrov? Štát ti prispeje sumou 75 eur mesačne. Ak každý deň prekonáš od 50 do 60 kilometrov, dostaneš 95 eur. Pri dochádzke od 60 do 80 kilometrov je príspevok 105 eur. Vzdialenosť od 80 až do 100 kilometrov znamená príspevok 125 eur mesačne.
Pre tých, ktorí dochádzajú do vzdialenosti od 100 až do 150 kilometrov, je príspevok 150 eur. Vzdialenosť nad 150 až do 200 kilometrov znamená príspevok 185 eur mesačne. Maximálnych 200 eur dostaneš, ak musíš prekonať vzdialenosť vyššiu ako 200 kilometrov denne.
Príspevok je štandardne vyplácaný počas šiestich mesiacov. Pokiaľ ste však boli pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, predlžuje sa doba jeho poskytovania o ďalších šesť mesiacov (t.j. celkom sa môže vyplácať až 1 rok).
Za znevýhodneného uchádzača ste považovaní, ak ste občan a:
Za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa považuje aj štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana.
V prípade, že počas poskytovania príspevku zmeníte prácu, nemusí ísť o prekážku jeho ďalšieho vyplácania. Ak nastúpite do nového zamestnania tak, že nástup bude bezprostredne nadväzovať na vaše predchádzajúce zamestnanie, v poskytovaní príspevku sa bude pokračovať až do uplynutia stanovenej podpornej doby. Aj keď ste už raz príspevok využili, nebráni to jeho opakovanému priznaniu (samozrejme za predpokladu splnenia podmienok pre jeho poskytnutie). Od ukončenia obdobia poskytovania príspevku na dochádzku za prácou musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok.
tags: #zamestnávateľský #príspevok #na #dopravu #ČR #podmienky