Započítanie práceneschopnosti do starobného dôchodku: Podmienky a faktory

Systém sociálneho zabezpečenia prešiel od svojho vzniku v 50. rokoch 20. storočia postupným vývojom. V súčasnosti sa však stretáva s výzvami, ktoré prinášajú zmenené spoločensko-ekonomické podmienky a prechod na trhové hospodárstvo. Staršie právne úpravy, ako napríklad zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, už nevyhovujú súčasným potrebám a neumožňujú efektívne reagovať na demografické zmeny a ekonomickú situáciu.

Reformy sociálneho zabezpečenia

Po roku 1989 bolo nevyhnutné prehodnotiť a zásadne zmeniť oblasť sociálneho zabezpečenia. Transformácia sociálnej sféry predpokladala vytvorenie trojzložkového systému, ktorý by pozostával zo sociálneho poistenia, štátnej podpory a sociálnej pomoci. Hoci sa systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci podarilo vybudovať, oblasť sociálneho poistenia zostala nedokončená.

V 90. rokoch minulého storočia boli vykonané úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré však neboli komplexné a neriešili všetky problémy.

Právne predpisy a ich vývoj

Medzi základné právne normy upravujúce sociálne zabezpečenie patrí zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenských dávkach a zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Tieto právne úpravy sú však prekonané, nepôsobia motivačne a nie sú zosúladené s ostatnými piliermi sociálneho zabezpečenia.

Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa zamerala na finančné a inštitucionálne zabezpečenie, čo bolo nevyhnutné v dôsledku daňovej reformy z roku 1993. Nová daňová sústava neposkytovala dostatočné príjmy na financovanie dávok, preto bolo potrebné nahradiť tieto príjmy poistným plateným určenými subjektmi.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku

Nesystémové dávky a princíp solidarity

Pri príprave novej právnej úpravy financovania a inštitucionálneho zabezpečenia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia bolo potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení. Niektoré dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli nesystémové a financované zo štátneho rozpočtu. Vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo vždy dôsledné, najmä z hľadiska poistného vzťahu.

Zo zaplateného poistného sa financovali dávky aj osobám, ktoré do systému neprispievali, čo je v rozpore s princípom poistného vzťahu. Ide napríklad o invalidné dôchodky z mladosti, niektoré sirotské dôchodky a vdovecké dôchodky. Medzi nesystémové dávky neboli zaradené ani niektoré ďalšie dávky alebo ich prvky, ktoré sa javia ako nesystémové z hľadiska princípu rovnosti.

Ďalším problémom bola vysoká miera solidarity, ktorá sa uplatňuje pri určovaní výšky dávok vo vzťahu k nízkopríjmovej skupine občanov. Táto vysoká miera solidarity spôsobuje nivelizáciu dávok a znižuje motiváciu k vyšším zárobkom.

Nový zákon o sociálnom poistení

Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia bolo obsahom Koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a Koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Z uvedených dôvodov bol schválený zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý mal upraviť problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Tento zákon mal transformovať súčasný systém dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.

Zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003, tento termín bol posunutý zákonom č. 639/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítavajú roky do minimálneho dôchodku?

Zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi hlavné zmeny patrili:

1. Nanovo sa definovalo sociálne poistenie.
2. Rozšírila sa možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku.
3. Zaviedol sa nový valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov.
4. Upravilo sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Vzhľadom na rozsah zmien bola prijatá nová právna úprava, zákon o sociálnom poistení, ktorý je prvým krokom k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia.

Súčasná právna úprava

Základom sociálneho systému je systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. sa nanovo definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.

Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Ide o dávky kompenzačného charakteru a pokiaľ sú poskytované k nemocenskej dávke alebo dôchodkovej dávke, majú nadstavbový charakter.

Zachováva sa súčasná právna úprava, podľa ktorej osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov. Zákon o sociálnom poistení upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Dôchodok: Ako získať údaje o zamestnávateľovi

Dôležité pojmy a obdobia

Pri posudzovaní nároku na dôchodok je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia. Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov doba štúdia započítavala ako náhradná doba. Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát.

Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

Výpočet dôchodku

V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. osobného vymeriavacieho základu a osobného mzdového bodu. Podľa § 62 ods. 1 ZSP osobný vymeriavací základ poistenca je jeho hrubá mzda, ktorú dosiahol v danom roku. Osobný mzdový bod sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 4 ZSP).

Informácie o obdobiach dôchodkového poistenia

Evidencia obdobia započítaných rokov sa delí na dve obdobia:

1. Obdobie do 31. 12. 2003, ktoré pochádza zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
2. Obdobie od 1. 1. 2004, ktoré upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Najrýchlejším spôsobom získania informácií o započítaných rokoch je telefonické vyžiadanie prostredníctvom bezplatnej linky Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa umožňuje aj elektronické sprístupnenie údajov.

tags: #zapocet #praceneschopnosti #do #starobneho #dochodku #podmienky