Započítanie Daru na Dedičský Podiel v Slovenskom Práve

Tento článok sa zaoberá problematikou započítania daru na dedičský podiel v slovenskom práve, pričom vychádza z Občianskeho zákonníka a relevantnej judikatúry. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o tom, ako sa darovanie za života poručiteľa zohľadňuje v dedičskom konaní, a to aj s ohľadom na príklady z praxe.

Úvod

Skutočnosť, že Vám Vaša matka darovala počas života nehnuteľnosť, môže i nemusí ovplyvniť výšku Vášho dedičstva, výsledok záleží hlavne od hodnoty majetku, ktorý sa bude dediť a od ochoty ostatných dedičov darovanie za života akceptovať bez toho, aby sa naň v dedičstve prihliadalo.

Dohoda dedičov a zákonné dedenie

Dedičia sa totiž v dedičskom konaní medzi sebou môžu vyrovnať dohodou o dedičstve (§ 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v ktorej sa samotní dedičia dohodnú, či ku skutočnosti darovania, prípadne v akej miere a akým spôsobom prihliadnu alebo nie. Ak by sa vám nepodarilo k dohode dospieť a ak vaša matka nespísala závet, tak majetok by sa rozdelil podľa zákona a v tomto prípade by na darovanie bolo nutné prihliadať (na základe § 484 Občianskeho zákonníka) a to takým spôsobom, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal.

Princíp započítania (kolácie)

Započítanie daru na dedičský podiel, známe aj ako kolácia, je právny inštitút, ktorý upravuje § 484 Občianskeho zákonníka. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku medzi dedičov, ktorí súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Neobvyklé vs. obvyklé darovanie

Do dedičského podielu sa nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti možno považovať za dar, ktorý presahuje rámec bežného darovania. Len pre komplexnosť uvádzam, že ak by vaša matka darovala hodnotnejšiu vec vašim deťom, tak tento dar zápočtu nepodlieha.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Započítanie pri dedení zo závetu

Ešte pre upresnenie aj pre iné prípady, ako je vami posudzovaný doplním, že v prípade, ak by poručiteľ spísal závet (teda dedilo by sa podľa závetu a nie podľa zákona), tak by sa započítanie urobilo iba v nasledujúcich prípadoch: a) ak by dal na to poručiteľ príkaz; alebo b) ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (t. j. potomkovi poručiteľa).

Ako sa vykonáva započítanie (kolácia)?

Započítanie - kolácia - sa vykonáva tak, že sa vypočíta takzvaná kolačná podstata. Znamená to, že sa vypočíta celková hodnota dedičstva a hodnota darov, ktoré majú byť započítané. Z kolačnej podstaty sa vypočíta dedičský podiel každého dediča.

Vypočíta sa tzv. kolačná podstata (t. j. celková hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané). Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal.

Príklad výpočtu

Napríklad dedí sa majetok v hodnote 500 000 EUR, sú traja dedičia - deti poručiteľa, pričom jeden z nich dostal od poručiteľa za jeho života dar, ktorý mal v čase darovania hodnotu 100 000 EUR. Kolačná podstata je teda 500 000 EUR + 100 000 EUR = 600 000 EUR, dedičský podiel každého z dedičov je 1/3, t. j. 200 000 EUR. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, t. j. 200 000 EUR - 100 000 EUR, on teda z dedičstva dostane len 100 000 EUR. Medzi zostávajúcich dvoch dedičov sa rozdelí zbytok, teda každý z nich dostane 200 000 EUR.

Ďalšie príklady z praxe

Príklad č. 1: Hodnota dedeného majetku je 50 000 eur, sú traja dedičia, jeden z nich dostal za života obdarovaného nehnuteľnosť v hodnote 10 000 eur. Kolačná podstata je teda v tomto prípade 60 000 eur. Dedičský podiel každého z dedičov je 1/3 z tejto sumy, teda 20 000 eur. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, teda 20 000 - 10 000 eur.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Ak by tento dedič dostal nehnuteľnosť v hodnote 20 000 eur, tak by sa hodnota jeho dedičského podielu zhodovala s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa.

Príklad č. 2: Poručiteľ (vdovec) zomrel, mal dve dcéry a byt v hodnote 40 000 eur, iný majetok do dedičstva nepatrí. Staršej dcére otec daroval za života 6 000 eur, mladšej dcére daroval 12 000 eur. Obe žiadajú započítanie týchto darov do dedičstva. Hodnota bytu a hodnota darov sa spočíta, čím sa získa kolačná podstata. Tá predstavuje v tomto prípade 58 000 eur. Týchto 58 000 sa rozdelí sa rozdelí medzi dve dedičky, číže každá by mala dedičský podiel 29 000 eur. Následne sa staršej dcére odpočíta suma 6 000 eur, číže staršia dcéra dostane z dedičstva 23 000 eur.

Príklad č. 3: Po matke dedia štyria potomkovia v dedičskom konaní úspory v hodnote 9 000 eur. Jeden syn dostal počas života od matky mimoriadny dar v hodnote 3 000 eur. Ak by sa tento dar do dedičstva nezapočítaval, tak by každý dedič dostal dedičský podiel v hodnote 3 000 eur. V dedičskom konaní však neobdarovaní dedičia požiadali o započítanie tohto mimoriadneho daru. Kolačná podstata by teda v takomto prípade predstavovala 12 000 eur. Každý dedič by teda dostal 3 000 eur. Obdarovanému potomkovi sa ale z dedičského podielu odpočíta hodnota daru 3 000 - 3 000 eur. Z dedičstva teda tento potomok nedostane žiaden podiel.

Príklad č. 4: Poručiteľ má troch dedičov - manželku a dve deti. Jednému synovi daroval pozemok v hodnote 9 000 eur (nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - BSM), druhému nedaroval nič. Predmetom dedičstva je dom v hodnote 20 000 eur, a úspory v hodnote 4 000 eur. V takomto prípade sa najprv v rámci dedičského konania musí vysporiadať BSM. Ich majetok predstavuje sumu 24 000 eur. Po vyporiadaní zostane predmetom dedičstva majetok v hodnote 12 000 eur. K tomuto číslu sa pripočíta pozemok v hodnote 9 000 eur. Medzi troch dedičov sa delí teda majetok v hodnote 21 000 eur. Manželke a jednému synovi pripadne z dedičstva teda dedičský podiel vo výške 7 000 eur, druhý obdarovaný syn nedostane z dedičstva po poručiteľovi žiaden podiel, pretože hodnota daru, ktorý od poručiteľa dostal je vyššia ako hodnota dedičského podielu.

Príklad č. 5: Rodičia darovali jednému synovi polovicu bytu. Bude sa táto polovica započítavať do dedičského podielu a bude mať zároveň obdarovaný nárok na dedičský podiel zo zostávajúcej polovice bytu? V dedičskom konaní obdarovaný má nárok na dedičský podiel z 1/2 polovice bytu a jeho dedičský podiel predstavuje 1/3 z 1/2 bytu, ako aj ostatného majetku poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Hodnota daru

Dôležitá je aj otázka ceny daru: v súdnej praxi prevláda názor (napr. rozsudok NSSR z 26.07.2018, sp. zn. 3 Cdo 40/2017) že dary sa započítajú v cene, ktorú mali v čase darovania (teda nie v čase, keď sa dedičstvo prejednáva), ale súdna prax pripúšťa určité výnimky z tejto zásady.

Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva.

Účel započítania

A z akého dôvodu tu tento inštitút započítania na dedičský podiel vôbec máme? Požiadavka započítania má podľa judikatúry (napr. uznesenie NSČR z 30. 8.2017, sp. zn. 21 Cdo 1531/2016) slúžiť k spravodlivému rozdeleniu majetku dedičov. Jej cieľom je odstrániť, resp. znížiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú svoj pôvod v majetkových zdrojoch, ktoré dostali od poručiteľa. Účelom tohto inštitútu je teda dosiahnutie aspoň približného či čiastočného vyrovnania hodnoty majetku nadobudnutého jednotlivými dedičmi tak dedičstvom ako aj bezplatným prevodom za života poručiteľa. Pri dedení zo zákona sa započítanie na dedičský podiel uskutočňuje vždy a u všetkých dedičov bez rozdielu (ex offo).

Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.

Započítanie a neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľní dedičia môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Rozdiel medzi slovenskou a českou právnou úpravou

Pozor! V ČESKEJ REPUBLIKE je úprava po prijatí nového Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb. Slovenská právna úprava inštitútu započítania na dedičský podiel (právna úprava kolácie) je v SR upravená v jedinom ustanovení Občianskeho zákonníka, a to v § 484. A tu sa dostávame k HLAVNÉMU ROZDIELU medzi českou a slovenskou právnou úpravou, a to v tom, že započítanie sa uskutoční iba v prípade, ak k bezplatnému obdržaniu predmetu zápočtu DOŠLO V POSLEDNÝCH TROCH ROKOCH pred smrťou poručiteľa (zůstavitel), ak poručiteľ neprikázal dlhšiu dobu započítania.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka

Ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na uvedenú problematiku:

• § 481: Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
• § 482 ods. 1: Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
• § 482 ods. 2: Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
• § 483: Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
• § 484: Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
• § 479: Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Alternatívy prerozdelenia majetku

Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. Vzhľadom na viaceré odlišnosti medzi možnými spôsobmi sme pripravili stručnú analýzu tejto problematiky poukazujúcu na zásadné výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku medzi dedičov - v zásade sa ponúkajú dve základné riešenia a to (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti).

Daňové aspekty

Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

Daň z príjmu pri predaji nehnuteľnosti

Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm.

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Náklady spojené s dedením a darovaním

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku).

V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje - obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur - tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch).

Summa summarum prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.

Darovanie vs. dedenie - výhody a nevýhody

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods.

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie - podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť - v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa.

tags: #zapocitanie #daru #na #dedícky #podiel