Započítanie odbornej praxe do platu: Komplexný prehľad

Započítanie odbornej praxe do platu je dôležitá téma, ktorá sa dotýka mnohých zamestnancov vo verejnom sektore. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku započítavania odbornej praxe podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom je objasniť, čo sa považuje za započítanú prax, ako sa určuje jej rozsah a aké sú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v tejto oblasti.

Definícia započítanej praxe

Podľa § 6 zákona č. 553/2003 Z. z. je započítaná prax odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.

Odborná prax

Odborná prax je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Zamestnávateľ započíta odbornú prax v plnom rozsahu.

Prax pri vykonávaní iných činností

Prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa, sa započítava v závislosti od miery jej využitia pre úspešné vykonávanie pracovných činností, najviac však v rozsahu dvoch tretín. Toto je maximálny možný zápočet.

Ďalšie započítateľné doby

Okrem odbornej praxe a praxe pri vykonávaní iných činností sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie zákonom ustanovené doby, tzv. náhradné doby.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Náhradné doby

Zákon o odmeňovaní v § 6 ods. 4 uvádza nasledovné náhradné doby:

• vojenská služba, náhradná služba, civilná služba
• starostlivosť o dieťa
• doba politickej perzekúcie, za ktorú bol zamestnanec rehabilitovaný
• doktorandské štúdium
• vykonávanie niektorej z verejných funkcií

Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca len taký druh náhradnej doby, ktorý je ustanovený v zákone o odmeňovaní.

Starostlivosť o dieťa

Zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca dobu starostlivosti o dieťa, a to bez ohľadu na to, či starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v rámci uzatvoreného pracovného pomeru alebo mimo pracovného pomeru. Zápočet tejto doby sa vykoná v rozsahu, v akom bola starostlivosť o dieťa vykonávaná, najviac však v rozsahu, v akom bola ustanovená príslušným osobitným predpisom (napr. v súčasnosti do veku troch rokov dieťaťa). Zákon o odmeňovaní súčasne ustanovuje limit zápočtu doby starostlivosti - na jedno dieťa je to v rozsahu najviac tri roky, ako aj celkový limit zápočtu - najviac šesť rokov zo súhrnu všetkých dôb starostlivosti o deti. Zákon o odmeňovaní tiež ustanovuje, že nie je možné započítať dobu starostlivosti o dieťa v prípade, ak táto bola vykonávaná v čase, keď sa rodič súčasne pripravoval v dennom štúdiu na svoje povolanie.

Doba nezamestnanosti

Do započítanej praxe na účely určenia platových náležitostí zamestnanca nie je možné započítať dobu, v ktorej bol zamestnanec nezamestnaný, aj keď bol evidovaný na úrade práce. Zamestnanec v tejto dobe nepracoval a doba nezamestnanosti nie je v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní uvedená ako náhradná doba.

Prax počas štúdia

Častou otázkou je započítanie praxe získanej počas štúdia, či už na strednej alebo vysokej škole, na základe dohôd o brigádnickej práci študenta. Zákon neustanovuje, že do odbornej praxe sa má započítať len prax v pracovnom pomere. Máme za to, že prax na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), by zamestnávateľ mal započítať do predchádzajúcej praxe. Je však dôležité uviesť, že určenie konkrétnej dĺžky započítanej praxe prináleží iba zamestnávateľovi.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Čo sa týka zápočtu doby vysokoškolského štúdia, ako z už z pojmu „štúdium“ vyplýva, nemôžeme hovoriť o pracovnej činnosti, teda túto dobu nemožno považovať ani za odbornú prax ani prax v inom odbore. Rovnako zápočet tejto doby nezaradzuje zákon ani do tzv. náhradných dôb v zmysle § 6 ods. 4.

Rozhodovanie zamestnávateľa

O určení započítanej praxe rozhoduje zamestnávateľ individuálne u každého zamestnanca, a to takým spôsobom, že posúdi druh pracovných činností vykonávaných zamestnancom u predchádzajúcich zamestnávateľov. Túto predchádzajúcu prax porovná s pracovnou činnosťou, ktorú má u neho vykonávať, a rozhodne o tom, ktorá prax je odbornou praxou a ktorá je praxou v inom odbore, ako je vykonávaná pracovná činnosť.

Zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe len doby, ktoré je povinný do započítanej praxe započítať zo zákona. Prax vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je zamestnávateľ povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca, a to aj z dôvodu, že na základe uvedených dohôd sa nevykonáva pracovná činnosť v rozsahu ustanoveného pracovného času, ale len v skrátenom rozsahu.

Príklad z praxe

Zamestnávateľ (verejná vysoká škola) preradil zamestnanca dňom 1. 7. 2009 na iný druh práce so súhlasom zamestnanca. Do preradenia (do 30. 6. 2009) vykonával zamestnanec určitú prácu a od 1. 7. 2009 začal vykonávať inú prácu. Zamestnávateľ pri preradení tohto zamestnanca prehodnotil prax, ktorú vykonával do 30. 6. 2009 a z tej praxe mu uznal prax v rozsahu dvoch tretín, v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pretože pracovné činnosti mali podľa názoru zamestnávateľa iný charakter ako práce, ktoré začal zamestnanec vykonávať od 1. 7. 2009. Dňa 8. 1. 2010 zamestnanec so zápočtom praxe nesúhlasil. Postup zamestnávateľa bol v tomto prípade správny, nakoľko zamestnávateľ posúdil charakter práce vykonávanej do 30. 6. 2009 a správne určil rozsah započítanej praxe.

Platová trieda a platový stupeň

Problematika zaraďovania zamestnancov do platových tried je upravená v § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní"). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti, pričom sa vyžaduje splniť kvalifikačné predpoklady ustanovené pre túto pracovnú činnosť.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Započítaná prax je jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa.

Zmeny v odmeňovaní zdravotníkov

V súvislosti s odmeňovaním zdravotníkov Ministerstvo zdravotníctva SR analyzovalo aj možnosť započítať čas materskej a rodičovskej dovolenky do „odpracovaných rokov“. Po zhodnotení aktuálnej právnej úpravy ministerstvo konštatuje:

• čas materskej a rodičovskej dovolenky nie je možné započítať do času odbornej praxe,
• odborná prax je totiž v zákone definovaná ako vykonávanie odborných špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckym pracovníkom,
• t.j. legislatíva obsahuje osobitnú úpravu odbornej praxe, ktorá automaticky nestotožňuje odbornú prax zdravotníckeho pracovníka s dobou zamestnania, resp. rozlišuje medzi odbornou praxou a dobou zamestnania.

V pripravovanej právnej úprave sa preto upraví spôsob zápočtu „odpracovaných rokov“ vrátane obdobia materskej a rodičovskej dovolenky pre účely odmeňovania. Predmetné započítanie obdobia počas materskej a rodičovskej dovolenky do “odpracovaných rokov” (t.j. doba výkonu zdravotníckeho povolania u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) zdravotníckeho pracovníka je výlučne vo vzťahu k výpočtu jeho mzdy (predmetné započítanie sa nebude uplatňovať v iných prípadoch, ako napr. ak je počet rokov odbornej praxe kvalifikačným predpokladom pre riadiacu pozíciu alebo získanie špecializácie a pod.). Hornú hranicu počtu rokov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ktoré bude možné započítať do “odpracovaných rokov” - pričom z už platnej právnej úpravy § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.) je hranica stanovená na maximálne 6 rokov súhrnne - odporúča Ministerstvo zdravotníctva SR zapracovať aj do pripravovanej novely zákona, t.j.

tags: #zapocitanie #odbornej #praxe #do #platu