
Započítanie praxe do štátnej služby je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých zamestnancov vo verejnom sektore. Správne započítanie praxe má zásadný vplyv na platové zaradenie a kariérny postup štátnych zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie podmienok a aspektov započítania praxe do štátnej služby, s ohľadom na platnú legislatívu a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na rôzne typy praxe, ako je odborná prax, prax pri vykonávaní iných činností, materská a rodičovská dovolenka, práceneschopnosť a ich vplyv na zaradenie do platových stupňov a atestačné skúšky.
Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je nevyhnutné rozlišovať medzi rôznymi druhmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza trvanie pracovného pomeru zamestnanca v danej organizácii. Ak je potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, tieto údaje sa musia evidovať a správne vykazovať.
Na započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k dátumu, ktorý predchádza dňu nástupu do pracovného pomeru v danej organizácii.
Príklad: Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. mája 2017 a zdokladoval 14 rokov a 122 dní praxe u predchádzajúcich zamestnávateľov, do formulára sa uvedie dátum 30. apríla 2017 a hodnota zápočtu 14.122.
Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie obdobia a na správnosť zadania.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Je dôležité rozlišovať medzi odbornou praxou a započítanou praxou:
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje započítanie praxe. Podľa § 6 tohto zákona je započítanou praxou odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Zamestnávateľ posudzuje druh pracovných činností vykonávaných zamestnancom u predchádzajúcich zamestnávateľov. Túto predchádzajúcu prax porovná s pracovnou činnosťou, ktorú má zamestnanec vykonávať, a rozhodne o tom, ktorá prax je odbornou praxou a ktorá je praxou v inom odbore. Odbornú prax zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu. Prax v inom odbore pracovnej činnosti započíta v závislosti od miery jej využitia pre úspešné vykonávanie pracovných činností, najviac však v rozsahu dvoch tretín.
Okrem praxe získanej u predchádzajúcich zamestnávateľov je zamestnávateľ povinný započítať zamestnancovi do započítanej praxe aj náhradné doby. Druhy náhradných dôb, ktoré sa započítajú, sú uvedené v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní (vojenská služba, náhradná služba, civilná služba, starostlivosť o dieťa, doba politickej perzekúcie, doktorandské štúdium, vykonávanie niektorej z verejných funkcií).
Zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca aj dobu starostlivosti o dieťa, a to bez ohľadu na to, či starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v rámci uzatvoreného pracovného pomeru alebo mimo pracovného pomeru. Zápočet tejto doby sa vykoná v rozsahu, v akom bola starostlivosť o dieťa vykonávaná, najviac však v rozsahu, v akom bola ustanovená príslušným osobitným predpisom (napr. v súčasnosti do veku troch rokov dieťaťa). Na jedno dieťa je možné započítať najviac tri roky, a celkovo najviac šesť rokov zo súhrnu všetkých dôb starostlivosti o deti. Doba starostlivosti o dieťa sa nezapočíta, ak bola vykonávaná v čase, keď sa rodič súčasne pripravoval v dennom štúdiu na svoje povolanie.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Do započítanej praxe na účely určenia platových náležitostí zamestnanca nie je možné započítať dobu, v ktorej bol zamestnanec nezamestnaný, aj keď bol evidovaný na úrade práce.
Započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky (MD/RD) do praxe je špecifickou oblasťou, ktorá sa riadi rôznymi zákonmi a ich interpretáciami. MD a RD sa považujú za náhradnú dobu, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však nevyhnutne do odbornej praxe.
Započítavanie obdobia PN, MD a RD do pedagogickej praxe je dôležité najmä pre učiteľov, ktorí sa chcú prihlásiť na atestačnú skúšku alebo získať kredity.
Pre učiteľov, ktorí chcú absolvovať atestačnú skúšku, je dôležité mať odpracovaný určitý počet rokov pedagogickej činnosti. Otázkou je, či sa do tohto obdobia započítava aj čas strávený na PN, MD a RD.
Podľa dostupných informácií sa MD a RD do pedagogickej praxe nezaratávajú.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Názory na započítanie PN do pedagogickej praxe sa rôznia. Niektorí tvrdia, že PN by sa mala započítavať, pretože zamestnanec má pracovnú zmluvu a doklad s dátumom nástupu na MD. Iní sú toho názoru, že PN by sa do praxe nemala započítavať, pretože zamestnanec nevykonáva priamu výchovnú činnosť.
V prípade ukončenia pracovného pomeru počas PN vzniká otázka, či má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky a či sa doba počas PN ráta do zápočtu odpracovaných rokov. Ak zamestnávateľ odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu a zamestnanec je stále práceneschopný, je stále zamestnancom až do ukončenia PN. Po ukončení PN má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky. Doba počas PN sa ráta do zápočtu odpracovaných rokov.
Zamestnankyňa nastúpila do verejnej správy 1. septembra 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní, a bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Do započítanej praxe sa započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke MD, ďalšej MD alebo RD ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie.
Pri skončení pracovného pomeru a určení počtu odpracovaných rokov zamestnanca je dôležité vedieť, či sa má prihliadať na priestupný rok alebo sa priestupný rok berie ako 365 dní. Podľa zákona o sociálnom poistení sa rok definuje ako 365 dní.
Vládny návrh zákona o štátnej službe upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby. Návrh zákona sa vzťahuje na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane.
Návrh zákona o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania.
Návrh zákona počíta so zriadením Rady pre štátnu službu ako koordinačného a monitorovacieho orgánu nezávislého od politickej moci.
Novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje zaviesť systemizácia štátnozamestnaneckých miest.
Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby pozostávajúci z viacerých registrov (register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov, register štátnozamestnaneckých miest a register štátnych zamestnancov).
Cieľom navrhovanej právnej úpravy v oblasti výberových konaní a získavania štátnych zamestnancov je zabezpečenie vyššej transparentnosti výberových konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest. Zavádza sa nový právny inštitút „hromadné výberové konanie“.
V navrhovanej právnej úprave sa zavádza nová diferenciácia výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.
Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením.
Podľa novej právnej úpravy sa naďalej ponecháva možnosť priznať osobný plat štátnemu zamestnancovi, ktorý plní osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami, navrhuje sa naďalej zachovať poskytovanie odmeny.
V návrhu zákona sa reaguje na poznatky získané z doterajšieho uplatňovania zákona č. 400/2009 Z. z. a zavádzajú sa zásady vzdelávania. Navrhovanou právnou úpravou sa pojem „prehlbovanie kvalifikácie“ nahrádza pojmom „kontinuálne vzdelávanie“ a pojmy „priebežné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ nahrádzajú novým pojmom „kompetenčné vzdelávanie“.
Zamestnávateľ má v školskej kuchyni v pracovnom pomere kuchárku, ktorá má základné vzdelanie a rekvalifikačný kurz z úradu práce na profesiu kuchárka. Zamestnávateľ je povinný určiť dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradiť do jedného zo 14 platových stupňov.
Ak sa zamestnávateľ riadi zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, rozhodnutie o tom, v akom rozsahu sa započíta zamestnancovi do započítanej praxe vykonávanie predchádzajúcich pracovných činností, je v kompetencii zamestnávateľa. Prax vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je zamestnávateľ povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca.