Započítanie Výlučných Investícií pri Vyporiadaní BSM: Judikáty a Interpretácie

Pri inštitútoch manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) je ich právna úprava často v úzadí, pokiaľ manželstvo funguje harmonicky a bezproblémovo. Avšak, akonáhle začnú medzi manželmi vznikať nezhody, komunikácia viazne a tolerancia klesá, právna úprava týchto inštitútov sa dostáva do popredia. Tento článok sa zameriava na otázky a náčrt riešení, ktoré ponúkajú súdy v rámci ich judikatúry, týkajúce sa interpretačných problémov spojených s podnikaním jedného z manželov.

Úvod do Problematiy BSM a Podnikania

V právnickej obci existujú rôzne názory na to, či možno pod "výkonom povolania" niektorého z manželov rozumieť aj podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (Obch. zák.). Mgr. Ivan Heger sa vo svojom článku prikláňa k názoru, že veci nadobudnuté jedným z manželov ako podnikateľom, ktoré slúžia na podnikanie, patria do BSM. Argumentuje, že ak by majetok nepatril do BSM, druhý manžel (nepodnikateľ) by bol ukracovaný. Podľa Hegera je logické a spravodlivé, aby manžel-nepodnikateľ participoval na dlhoch manžela-podnikateľa, a teda by mal participovať aj na majetku nadobudnutom vďaka úspešnému podnikaniu.

Za súčasnej slovenskej právnej úpravy je dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré boli nadobudnuté jedným z manželov-podnikateľom a slúžia jeho podnikaniu, alebo či slúžia podnikaniu obidvoch manželov, alebo ide o veci, ktoré boli nadobudnuté podnikateľom, ale jeho podnikaniu neslúžia.

Judikatúra Súdov a Výkon Povolania

Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. V rozsudku z 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ OBZ je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich BSM, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich BSM. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého BSM, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. K tomuto názoru sa prihlásil Najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutí, napríklad sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, kde NS ČR taktiež uviedol, že „pre BSM manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Ochrana Manžela-Nepodnikateľa

Právna úprava BSM s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v BSM manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do BSM. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v BSM (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v BSM na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia.

Ustanovenie § 148a ods. 1 OZ ani iné ustanovenie neuvádza, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM pri začatí podnikania prvého manžela (podnikateľa) vyžaduje písomnú formu. Preto takýto súhlas môže byť urobený ústne alebo aj konkludentne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 23. februára 1999, sp. zn.

Autori diela Společné jmění manželů v teorii a v judikatuře polemizujú s týmto rozhodnutím a uvádzajú, že neexistuje presvedčivý dôvod, prečo by právna úprava nemala pripustiť, aby druhý manžel súhlasil s použitím len určenej časti spoločného majetku pre úplne konkrétny účel podnikania tak, aby v prípade podnikateľského neúspechu manžela nebolo majetkové spoločenstvo manželov ohrozené ako celok.

Podnikateľské Riziko a BSM

Podnikateľské riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM manželov. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do BSM manželov je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Zrušenie BSM počas Trvania Manželstva

Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší BSM manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. upravila túto problematiku v § 148a ods. 2 OZ.

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší BSM manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

V aplikačnej praxi sa vyskytol prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie BSM manželov za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí BSM zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ.

V danom prípade, teda z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporkyňa získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť, v súčasnosti má právnu i faktickú možnosť podnikať, pričom návrh na zrušenie BSM manželov za trvania manželstva podala na to oprávnená osoba, teda manžel, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na splnenie uvedených formálnych predpokladov bolo potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť (rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27. februára 2007, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Podnikateľskou činnosťou je aj činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia - pozri § 2 Obch. zák. Predpoklad zrušenia BSM účastníkov podľa § 148a ods. Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela (žalobcu) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela (žalovaného), ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca svojou žalobou podľa § 148a OZ skôr sleduje, aby preventívne zabránil eventuálnym neblahým dôsledkom podnikania žalovaného manžela. Nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom, ktoré už nastalo zo strany jedného z manželov, by napokon bolo dôvodom na zrušenie BSM z iného právneho dôvodu, a to podľa § 148 ods.

Je teda prirodzené, že súd návrhu podľa § 148a OZ vyhovie, ak jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, s ktorou ešte nezačal. Ani názov štvrtej časti živnostenského zákona, v ktorej je upravená možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti (jej tretia hlava), „Zánik živnostenského oprávnenia" nie je dobrým argumentom pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie BSM manželov. Pozastavenie prevádzkovania živnosti nie je zrušením živnostenského oprávnenia v tom zmysle, ako je toto zrušenie v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d/ živnostenského zákona, vymedzené, a teda ani formou zániku živnostenského oprávnenia (citované závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. 12. 1999, sp. zn.

Interpretácia Získania Oprávnenia na Podnikanie

Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie BSM manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu BSM manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať (aj v tejto súvislosti pozri § 147 ods. 1 OZ).

V ust. § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom BSM manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má. Tomu výkladu jednoznačne zodpovedá aj iné slovné spojenie "… Pokiaľ by sa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka malo interpretovať tak, že zákon priznáva právne účinky už samotnému získaniu uvedeného oprávnenia a je z hľadiska daného ustanovenia bez právneho významu otázka neskoršieho zrušenia tohto oprávnenia ako aj otázka, či ten z manželov, ktorý oprávnenie získal podniká alebo nepodniká, bolo by v rozpore s účelom zákona povinnosťou súdu zrušiť BSM manželov aj napr. v prípade, že (už) nehrozí žiadna (ďalšia) možnosť negatívneho dopadu v zákone vymedzenej činnosti na žalobcu, pretože žalovaný získané oprávnenie na podnikateľskú činnosť neskôr stratil.

Uplatnenie práva toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia BSM za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať. So zreteľom na obdobný účel sledovaný ust. § 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno predchádzajúci výklad zavŕšiť konštatovaním, že rovnako tak, ako nie sú podmienky pre súdne zrušenie BSM manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, že už zanikli v ňom uvádzané závažné dôvody (napr. preto, lebo manžel, ktorého správanie bolo pôvodne v rozpore s dobrými mravmi, sa už správa v súlade s nimi), niet zákonného dôvodu na zrušenie spoluvlastníctva podľa § 148a ods.

Na správnosti tohto záveru nemení nič istá rozdielnosť oboch spomenutých ustanovení spočívajúca v tom, že zatiaľ čo pri aplikácii § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri splnení zákonných podmienok môže, ale nemusí vždy zrušiť BSM manželov, pretože jeho rozhodnutie závisí od úvahy súdu (pozri slová "môže … zrušiť"), pri aplikácii § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade splnenia tam uvedených zákonných podmienok musí vždy toto spoluvlastníctvo zrušiť (pozri slovo "zruší"). Táto odlišnosť je sprievodným javom zakotvenia už spomenutého vzťahu všeobecnej a osobitnej právnej úpravy a zároveň tiež vyjadrením významu pripisovaného zákonným rizikám podnikateľskej činnosti jedného z manželov na inštitút BSM manželov. Zákon túto možnosť negatívnych dopadov považuje v každom prípade za tak významnú, že pri splnení ostatných podmienok…

tags: #započítanie #výlučných #investícií #pri #vyporiadaní #BSM