Započítava sa voľný deň do PN? Komplexný sprievodca

Práceneschopnosť (PN), ľudovo nazývaná aj "maródka," je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoje zamestnanie z dôvodu zdravotných problémov. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančnú podporu. V tomto článku sa zameriame na to, ako sa voľné dni a sviatky započítavajú do práceneschopnosti, a s tým súvisiace aspekty.

Pracovný čas a prestávky

Zákonník práce Slovenskej republiky stanovuje, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť 48 hodín.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času, okrem prípadov, keď sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Zákonník práce tiež upravuje nepretržitý denný odpočinok (12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín) a nepretržitý odpočinok v týždni (2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň), prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

Sezónna práca a dohoda o pracovnej činnosti

Dňa 1. januára 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce pri sezónnych prácach v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, potravinárstve a lesnom hospodárstve.

Novela zavádza inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na základe tejto dohody bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a stredoškolské vzdelanie: Kompletný sprievodca

Osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zavádza sa aj nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistenia v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.

Výpočet mzdy počas PN a vplyv sviatkov

Počas práceneschopnosti sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu a nemocenské. Zamestnávateľ pri mesačnej mzde odčíta dni neprítomnosti. Pri mesačne odmeňovaných pracovníkoch sa za sviatok nepočíta náhrada, pokiaľ nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté inak.

Ak je zamestnanec na PN 7 dní, z toho sú dva sviatky a víkend, základná mzda sa znižuje o počet pracovných dní, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu PN. Sviatky, ktoré pripadnú na obvyklý pracovný deň zamestnanca, sa u mesačne odmeňovaného zamestnanca považujú za odpracované dni, za ktoré mu patrí mzda. To znamená, že ak sviatok pripadne na deň, kedy by zamestnanec inak pracoval, mzda sa mu o tento deň nekráti. Zároveň sa tento deň pripočíta k odpracovaným dňom, napríklad pri výpočte nároku na dovolenku.

Skúšobná doba a PN

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca až šesť mesiacov. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne a najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru.

Dĺžka skúšobnej doby sa predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca, ako napríklad práceneschopnosť. To znamená, že ak zamestnanec ochorie počas skúšobnej doby, táto doba sa predĺži o čas strávený na PN. Zamestnanec môže v skúšobnej dobe čerpať aj dovolenku, avšak len po prerokovaní so zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri rekreačnom príspevku

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jednoduchý spôsob ukončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, s výnimkou tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Práceneschopnosť - nárok a povinnosti

Nárok na práceneschopnosť vzniká pri zhoršení zdravotného stavu, kvôli ktorému nemôžete vykonávať svoje zamestnanie. Taktiež na ňu máte nárok v prípade úrazu alebo karantény.

Počas maródky máte povinnosť liečiť sa, oddychovať, užívať predpísanú liečbu a dodržiavať vychádzkový režim. Nemôžete vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolovať dodržiavanie práceneschopnosti môže pracovník sociálnej poisťovne.

Vychádzky a finančný príspevok

Nárok na vychádzky závisí od vášho ochorenia. Vychádzky môžete získať najskôr na prvej kontrolnej návšteve. Ak máte dohodnuté lekárske vyšetrenie alebo kontrolu, môžete naň ísť kedykoľvek počas dňa. Taktiež máte nárok ísť na nákup, pokiaľ vám ho nemá kto zabezpečiť a žijete samy.

Pokiaľ ste zamestnané, odvádzate dobrovoľné sociálne odvody alebo povinné v prípade SZČO, tak vám vzniká aj nárok na príspevok. Nemocenské sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu a dostávate ho vždy mesiac pozadu.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Pandemická PN

Pandemické nemocenské je dávka poskytovaná počas krízovej situácie poistencovi, ktorý bol uznaný dočasne práceneschopným výlučne z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie. Rozdiel medzi „klasickým“ nemocenským a pandemickým nemocenským je v tom, že pandemické nemocenské sa poskytuje všetkým poistencom od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdenej z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie.

Skrátený úväzok a jeho dopad

Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok ľudí. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas a možnosť stíhať aj iné povinnosti.

Pracovníci na skrátený úväzok majú nárok na dovolenku, ktorá sa prepočítava podľa počtu odpracovaných dní. Materská sa odvíja od výšky platu. Ak robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur. Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku.

Práca vo sviatok

Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. rozumejú dni uvedené v tomto zákone. Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce.

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP. Zamestnancovi v prípade práce vo sviatok patrí nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.

tags: #započítava #sa #voľný #deň #do #PN