Zaratáva sa PN ako príjem zo závislej činnosti?

Príjmy zo závislej činnosti sú dôležitou súčasťou daňového systému Slovenskej republiky. Nie všetky príjmy sú však automaticky zdaňované. Niektoré z nich sú od dane oslobodené alebo dokonca nie sú predmetom dane. V tomto článku sa zameriame na to, ako sa posudzuje práceneschopnosť (PN) v kontexte príjmov zo závislej činnosti a aké sú pravidlá pre zdaňovanie sociálnej výpomoci poskytovanej zamestnávateľom počas PN.

Daňová povinnosť a príjmy zo závislej činnosti

Podľa § 32 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovník má povinnosť podať daňové priznanie a odviesť daň, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). V roku 2018 to znamenalo, že ak zdaniteľné príjmy presiahli sumu 1915,01 €, daňovník musel podať daňové priznanie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane

Zákon o dani z príjmov definuje určité typy príjmov zo závislej činnosti, ktoré nie sú považované za predmet dane. Medzi tieto patria:

• Cestovné náhrady: Poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste.
• Preddavky a úhrady výdavkov: Sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa na výdavky v jeho mene alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky.
• Náhrady výdavkov pri vyslaní do zahraničia: Sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí.
• Náhrada za používanie vlastného náradia: Ak je výška náhrady určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov a za podmienok dohodnutých v kolektívnej alebo pracovnej zmluve.
• Nepeňažné plnenia: Hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia, vrátane ich udržiavania.

Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane

Zákon o dani z príjmov tiež definuje príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Medzi tieto patria:

• Nealkoholické nápoje: Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
• Strava: Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie.
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi.
• Doškoľovanie: Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
• Rekreačné a iné zariadenia: Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ako aj takéto plnenie poskytnuté manželovi/manželke a deťom.
• Poistné: Poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorý platí zamestnávateľ za zamestnanca.
• Sociálna výpomoc: Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Náhrada za stratu na zárobku: Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
• Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky: Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, ktorý plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
• Nepeňažné plnenia: Nepeňažné plnenie (produkty vlastnej výroby poskytnuté zamestnávateľom, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba) najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť.
• Peňažné plnenia: suma peňažného plnenia (za prácu pri príležitosti letných dovoleniek zamestnancovi, zamestnancovi štátnej služby a zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme) vyplatená v termíne (mesiac jún príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, suma peňažného plnenia (za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov zamestnancovi, zamestnancovi štátnej služby a zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme) vyplatená v termíne (mesiac december príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov.

Sociálna výpomoc zo sociálneho fondu pri dlhodobej PN

Zamestnávatelia majú možnosť poskytovať zamestnancom sociálnu výpomoc z prostriedkov sociálneho fondu. Táto pomoc môže mať formu nenávratných alebo návratných príspevkov, prípadne vecnú výpomoc.

Prečítajte si tiež: Daňové úľavy a vianočné príspevky

Tvorba a použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Príspevky z fondu môže poskytnúť zamestnancom, rodinným príslušníkom zamestnancov, poberateľom dôchodku alebo odborovej organizácii. Sociálny fond sa tvorí najmä:

• z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalších zdrojov fondu (napr. z darov, dotácií, z použiteľného zisku zamestnávateľa, atď.).

Zamestnávateľ by mal určiť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zásady tvorby a použitia sociálnej fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu by mali byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov, ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca.

Daňové aspekty sociálnej výpomoci pri PN

Kľúčovým aspektom pri poskytovaní sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu je jej zdaňovanie. V tomto smere je dôležité rozlišovať, či práceneschopnosť zamestnanca presiahla určitú dobu trvania.

• Oslobodenie od dane: Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
• Limit oslobodenia: Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená.
• Poskytnutie výpomoci len jedným zamestnávateľom: Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom.
• Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia: Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Peňažná pôžička zamestnancovi zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi návratnú peňažnú pôžičku z prostriedkov sociálneho fondu. Ak by za rovnakých alebo obdobných podmienok poskytla niektorá z komerčných bánk zamestnancovi pôžičku, zamestnávateľ by bol povinný zdaniť zamestnancovi fiktívny úrok, ktorý by zamestnanec musel zaplatiť, keby si bral pôžičku z banky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, medzi ktoré patrí aj suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela). Do vlastného príjmu sa zahŕňa v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, vrátane nemocenských dávok, príjmu z podnikania, príjmu z kapitálového majetku a ostatných príjmov.

Prečítajte si tiež: Vdovský a starobný dôchodok: Započítavanie

Prečítajte si tiež: Nárok na materské

tags: #zaratava #sa #pn #ako #prijem #zo