
Kúpa nehnuteľnosti je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a obozretnosť. Jedným z kľúčových aspektov je stanovenie a posúdenie primeranosti kúpnej ceny. Tento článok sa venuje problematike primeranosti kúpnej ceny nehnuteľnosti na Slovensku a poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť, pričom zohľadňuje právne aspekty, riziká a odporúčania pre kupujúcich a predávajúcich.
Kúpna cena nehnuteľnosti je suma, ktorú kupujúci platí predávajúcemu za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Stanovenie primeranej kúpnej ceny je kľúčové pre obe strany transakcie. Predávajúci má záujem získať za nehnuteľnosť čo najvyššiu cenu, zatiaľ čo kupujúci sa snaží zaplatiť čo najmenej. Primeraná kúpna cena by mala odrážať trhovú hodnotu nehnuteľnosti, jej stav, lokalitu a ďalšie relevantné faktory.
Slovenský právny poriadok neobsahuje explicitnú definíciu primeranej kúpnej ceny. Avšak, Občiansky zákonník a ďalšie právne predpisy upravujú niektoré aspekty kúpnej ceny nehnuteľnosti.
V Slovenskom práve platí zásada zmluvnej slobody, ktorá umožňuje účastníkom kúpnej zmluvy dohodnúť si kúpnu cenu podľa vlastného uváženia. V zmysle zmluvnej slobody nie je zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
Napriek zmluvnej slobode, Občiansky zákonník stanovuje, že právne úkony nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. Judikatúra súdov sa zaoberá otázkou, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny môže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k premlčaniu
Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.
Dôležitým aspektom je aj forma kúpnej zmluvy. Prevod vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje písomnú formu zmluvy a vklad do katastra nehnuteľností. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k neplatnosti zmluvy. Právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40), je platný, ak bol urobený v tejto forme.
Neprimerane stanovená kúpna cena môže predstavovať riziká pre obe strany transakcie.
Kúpnu cenu nehnuteľnosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pri jej stanovení.
Lokalita je jedným z najdôležitejších faktorov. Nehnuteľnosti v atraktívnych lokalitách s dobrou občianskou vybavenosťou a dopravnou dostupnosťou majú spravidla vyššiu cenu.
Prečítajte si tiež: Ako na kúpno-predajnú zmluvu
Stav nehnuteľnosti má významný vplyv na jej cenu. Nehnuteľnosti v dobrom stave, ktoré nevyžadujú rozsiahle rekonštrukcie, sú spravidla drahšie. V prípade kúpy staršieho domu, ak zmluva obsahuje formulácie v znení napríklad „zmluvné strany sa navzájom oboznámili s faktickým a právnym stavom nehnuteľnosti a tento akceptujú v čase podpisu zmluvy“, prípadne „kupujúci nehnuteľnosť kupujú v stave, v akom stojí a leží“, mali by byť skutočne oboznámení so stavom nehnuteľnosti, napríklad i so stavebným materiálom, z ktorého bola nehnuteľnosť zhotovená, čo môže mať v budúcnosti vplyv na stav či trvácnosť stavby ako takej.
Veľkosť nehnuteľnosti a jej dispozícia (rozloženie miestností) sú ďalšie dôležité faktory. Väčšie nehnuteľnosti s praktickou dispozíciou sú spravidla drahšie.
Právny stav nehnuteľnosti (napr. existencia ťarchy, vecných bremien) môže ovplyvniť jej cenu. Nehnuteľnosti s čistým právnym stavom sú spravidla drahšie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 prinieslo zásadnú zmenu právnej doktríny. Zásada Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (Nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má) dostala prednosť pred ochranou dobrej viery nadobúdateľa a aké praktické dôsledky to má pre kupujúcich nehnuteľností na Slovensku?
Trhová situácia (ponuka a dopyt po nehnuteľnostiach) má vplyv na ceny nehnuteľností. V období zvýšeného dopytu ceny spravidla rastú, zatiaľ čo v období nízkeho dopytu ceny klesajú.
Stanovenie primeranej kúpnej ceny je komplexný proces, ktorý si vyžaduje odborné znalosti a skúsenosti.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zmluve o budúcej kúpnej zmluve na dom
Jednou z možností je porovnanie s cenami podobných nehnuteľností v danej lokalite. Je potrebné zohľadniť stav nehnuteľnosti, jej veľkosť, dispozíciu a ďalšie relevantné faktory.
Odporúča sa nechať si vypracovať odborný odhad ceny nehnuteľnosti od certifikovaného znalca. Znalec zohľadní všetky relevantné faktory a stanoví trhovú hodnotu nehnuteľnosti.
Realitný maklér s dobrou znalosťou lokálneho trhu môže poskytnúť cenné informácie o cenách nehnuteľností v danej lokalite a pomôcť pri stanovení primeranej kúpnej ceny.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 predstavuje prísne potvrdenie zásady nemo plus iuris a zároveň výzvu pre každého, kto plánuje kúpu nehnuteľnosti. Slovenský právny poriadok nepovoľuje spoliehať sa na dobrú vieru ako ochranný štít.
Priamo v listine si určíte nielen výšku kúpnej ceny, ale aj termín jej splatnosti a spôsob úhrady. Zákon zakazuje platby v hotovosti medzi fyzickými osobami, teda nepodnikateľmi, ktoré prevyšujú 15-tisíc eur. Medzi podnikateľskými osobami, či už právnickými alebo fyzickými, nesmú platby v hotovosti presiahnuť päťtisíc eur.
tags: #zasada #primeranosti #kúpnej #ceny #nehnuteľnosti