Zastrašovanie a nátlak po rozvode: Právna pomoc a ochrana

Rozvod je náročná životná situácia, ktorá môže byť ešte komplikovanejšia, ak je spojená so zastrašovaním a nátlakom zo strany bývalého partnera. Tento článok sa zameriava na právne aspekty ochrany pred takýmto správaním a na možnosti právnej pomoci.

Domáce násilie a jeho vplyv na rozvodové konanie

Domáce násilie je komplexný, dlhodobý a často aj medzigeneračný celospoločenský problém. Verejnosť ho zriedka vie úplne pochopiť. To, čo spočiatku ženám imponuje ako dôkaz lásky zo strany partnera, sa postupne a veľakrát aj nebadane mení v domáce násilie. Často izoluje ženu od okolia, kamarátok a jej pôvodnej rodiny. Odchod od násilného partnera je zložitejší, ako si väčšina ľudí myslí. Ľudia zažívajúci násilie totiž často nevedia, kde a ako bezpečne vyhľadať pomoc. Nechcú „rozvrátiť“ rodinu. Mnohé ženy mohli zažiť zlú skúsenosť, keď požiadali o pomoc (nepochopenie, nedôvera okolia, stigma, zlá finančná situácia, náboženské presvedčenie a iné). Rozhodnutie ženy odísť býva sprevádzané strachom, že násilná osoba splní svoje vyhrážky. Predá spoločný majetok, pripraví partnerku o deti, alebo im ublíži. Žena, ktorá dennodenne balansuje v prostredí teroru, manipulácie, stresu, trestov a neustáleho ponižovania, dôsledne zvažuje každý svoj krok. Mnoho žien uverí manipuláciám, že za násilie nesú vinu. Často nadobudnú pocit, že to musia pretrpieť a iná možnosť neexistuje. Iné ženy sa za situáciu doma hanbia a boja sa nepochopenia, neprijatia, samoty alebo toho, že neuživia svoje deti.

Stratégie násilníckych osôb

Násilné osoby zvyčajne stupňujú psychický nátlak na svoje obete po tom, čo sa ich pokúsia opustiť. Ak sa im podarí vzťah “udržať”, nastupuje tzv. fáza medových týždňov, ktorú identifikujeme ako jednu zo 4 fáz cyklu domáceho násilia. Súčasťou je aj drasticky znížené sebavedomie. Typická a prirodzená stratégia vyrovnávania sa s opakovaným a nevypočítateľným násilím, ktoré pácha blízka osoba.

Výskumy ukazujú a prax ich potvrdzuje, že iba malý počet násilníckych mužov (len 2 až 10 %) zmení bez intervencie svoje správanie. Tieto stratégie môžu byť účinné, ale môžu viesť aj k vystupňovaniu ďalšieho násilia. Preto si treba zvážiť, čo robiť, keď toto úsilie stroskotá. Ak tieto stratégie zlyhajú, nikdy to nie je vaša vina. V záujme bezpečia a psychickej úľavy je lepšie, ak aspoň na nejaký čas odídete od partnera.

Právne aspekty a ochrana

Polícia je kľúčová inštitúcia, ktorá má vám a vašim deťom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť, keď ste v ohrození v dôsledku násilného správania manžela, bývalého manžela alebo partnera. Úlohou polície je „spolupôsobenie pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku“ (Zákon č.171/1993 Z.z.). Násilné činy ako vyhrážky, telesné týranie, obmedzovanie osobnej slobody, nútenie k sexu a znásilnenie sú podľa nášho trestného zákona trestné. Väčšina týchto trestných činov sú tzv. oficiálne delikty, to znamená, že len čo sa o nich polícia alebo iný orgán činný v trestnom konaní dozvie, štát ich stíha z úradnej povinnosti. Trestné oznámenie sa podáva prokuratúre alebo polícii. Oznámenie nemusí byť podané ihneď. Ženu postihnutú násilím by preto nemal nikto súriť alebo prehovárať. Pre dokazovanie trestného činu je, pravdaže, dobré, aby bolo oznámenie podané čo možno najskôr, kým existujú ešte nejaké stopy (poranenia, roztrhané šaty a pod.).

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Zastrašovanie a nátlak: Bežné taktiky

„Ty si nikdy nerobila, takže ti vôbec nič nepatrí“, „Keď odídeš, stratíš byt“, „Ak sa dáš rozviesť, vezmem ti deti“. Tieto vyhlásenia nemajú skutočnú platnosť, ale násilnícki muži ich často používajú na vyvíjanie nátlaku na ženy a na ich zastrašovanie. Rozchod s násilníckym partnerom prináša so sebou často existenčné obavy a otázky: Z čoho a kde budem v budúcnosti žiť?

Podľa zákona o rodine sú zákonnými zástupcami maloletých detí obaja rodičia (to zahŕňa opateru, výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku). Určovanie výživného na maloleté dieťa sa na Slovensku riadi zákonom o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z.

Právna pomoc a zastupovanie

Právnu pomoc, teda poskytovanie právnych rád a právne zastupovanie, poskytujú advokáti a advokátky za poplatok. V občianskom konaní nie je zastupovanie právnym zástupcom povinné. Kontaktujte Poradňu pre obete. Sme dostupní v pracovných dňoch v čase od pól ôsmej ráno do štvrtej na telefónnom čísle 0917 545 808. V Poradni poskytujeme bezplatné právne, sociálne a psychologické poradenstvo. V rámci ktorých, vám vysvetlíme možnosti riešenia vášho problému s násilím a sprevádzame vás celým procesom. Súčasťou Poradne je aj Intervenčné centrum, ktoré poskytuje pomoc ohrozeným osobám, u ktorých prišlo k vykázaniu násilnej osoby so spoločného obydlia políciou. Polícia je povinná intervenčnému centru zaslať informáciu o vykázaní do 24 hodín od jeho realizácie. Následne sa vám my, z intervenčného centra do 72 hodín ozveme a ponúkneme vám pomoc, prispôsobenú priamo vašej situácii a povahe problému.

Stalking ako forma nátlaku po rozvode

Viktimologicky je zaujímavým trestný činom, trestný čin nebezpečného prenasledovania, tzv. stalking, ktorého podstata spočíva v tom, že dlhodobo, systematicky a často dochádza k psychoteroru, ktorého sa dopúšťa známy, no i neznámy páchateľ. Stalking sa považuje za relatívne moderný fenomén a ako o otvorenom probléme sa o ňom diskutuje predovšetkým z hľadiska kriminológie, kriminálnej psychológie a trestného práva. Stalking ako sociálno - patologický jav bol do nášho právneho poriadku zakotvený 1. septembra 2011 v podobe trestného činu nebezpečného prenasledovania, kedy sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, kde je nebezpečné prenasledovanie kriminalizované a klasifikované ako trestný čin.

Z pohľadu kriminológie je stalking definovaný ako úmyselné, svojvoľné prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktorá znižuje kvalitu života a ohrozuje jej bezpečnosť. Jeho priamym následkom je závažné narušenie súkromia, osobnej slobody a ľudskej dôstojnosti obete, pričom v závažnejších prípadoch môže takéto nebezpečné prenasledovanie poškodiť duševné i telesné zdravie obete, či dokonca ohroziť jej život. Prenasledovanie teda môžeme súhrnne charakterizovať ako sústavné a excesívne obťažovanie druhej osoby prejavmi nevyžiadanej pozornosti, v zásade buď údajným alebo skutočným obdivom, alebo pociťovaným hnevom či pomstou.

Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode

Formy a prejavy stalkingu

Správanie stalkerov je po javovej stránke značne rozmanité. Prenasledovateľ môže používať ilegálne prostriedky (napríklad ničenie cudzích vecí, ohováranie, podvody), ale tiež zákonné a všeobecne neškodné postupy (posielanie listov alebo darčekov, telefonovanie a pod.). K rafinovanejším spôsobom správania sa páchateľa patrí umiestňovanie písomných odkazov na pracovný stôl obete, za stierače auta, či dokonca priamo do jej vozidla. Do tejto skupiny behaviorálnych aktivít patrí rovnako aj zasielanie rôznych vecí alebo menej symbolických predmetov, prípadne ich zanechávanie v blízkosti obete. Pokusy o kontakt spravidla zahŕňajú aj zastrašovanie a vyhrážky, no ich obsahom môžu byť dokonca aj neutrálne odkazy, či slová plné lásky a obdivu. Až v polovici prípadov prenasledovania sa páchateľ uchyľuje k osočovaniu a lživým obvineniam. Celkom bežné je napríklad zverejnenie telefónneho čísla obete s tým, že poskytuje sexuálne služby cez telefón alebo podanie falošného inzerátu do ľubovoľnej inzercie. Do tejto skupiny spadajú tiež všetky aktivity prenasledovateľa, ktorými chce dostať obeť pod tlak. Môže ísť o poškodzovanie jej majetku (prepichnutie pneumatík u vozidla, uskladnenie odpadu na jej pozemku), vniknutie do jej súkromia za účelom odcudzenia určitých symbolických vecí (fotografie, osobné fotografie, spodné prádlo). Zvláštne sú napríklad aj útoky voči domácim zvieratám.

Cyberstalking predstavuje zvláštnu podobu stalkingu. Tento pojem po prvýkrát použil Deirmenjian a charakterizoval ho ako stalking v kybernetickom priestore, teda prenasledovanie prostredníctvom internetu. Vyhrážanie sa prostredníctvom internetu, elektronická sabotáž (zavírovanie počítača, sliedenie v počítači obete, odcudzovanie elektronických dát a pod.) Internet poskytuje skutočne rozsiahle možnosti pre stalkerov, ako anonymne, dlhodobo a systematicky deptať vyhliadnutú obeť.

Typológia stalkingu

Prenasledovanie je dnes vnímané ako zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa rôzne druhy alebo typy tohto komplexného javu. Stalking, ktorý sa odohráva v rámci existujúceho či ukončeného partnerského vzťahu, alebo mimo neho, môže byť páchaný v rôznej intenzite. Prenasledovatelia sa usilujú o zachovanie moci a kontroly nad obeťou. Keď sa im nepodarí získať obeť späť do svojho vlastníctva, strateného partnera zámerne terorizujú, aby mu život, čo najviac znepríjemnili. Ak sa však prenasledovateľ zamiera na cudziu osobu, nejde mu ani tak o ňu, pretože ju vlastne z priameho kontaktu ani nepozná. Motívom je skôr predstava, ktorú si prenasledovateľ vo svojej mysli vytvoril.

K miernemu stalkingu sa často uchyľujú ženy. Ťažký stalking majú na svedomí výhradne muži. Typické prenasledovanie trvá približne dvadsaťpäť až dvadsaťšesť mesiacov, ale známe sú tiež prípady, kedy prenasledovanie trvalo až desať rokov.

Motivačné vzorce stalkingu

Na otázku, prečo sa v týchto vzťahoch vôbec objavuje fenomén prenasledovania, odpovedajú výskumy zamerané na motiváciu páchateľa. Napríklad páchatelia, ktorí za každú cenu hľadajú intimitu a blízkosť bývajú často duševne narušení. Niektorí sú motivovaní priamo obsesívnym prianím nadviazať vzťah s vyhliadnutou obeťou, iní sú zasa v kontexte svojej narušenej osobnosti hlboko presvedčení, že stalking povedie k ich úspechu. Niektorí jedinci z tejto kategórie trpia aj vážnymi duševnými poruchami psychotického rázu. Právne opatrenia sú však voči nim málo účinné, respektíve neúčinné.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode

Prenasledovanie ex-partnerom

Až 50 % všetkých prípadov zahŕňa práve prenasledovanie ex-partnerom. V priemere sú bývalí partneri násilnejší než neznámi prenasledovatelia, alebo stalkeri, ktorí obeť síce poznajú, ale nemali s ňou žiadny intímny vzťah. Zatiaľ sa zdá, že jedným z najpevnejších predikátorov násilia je väzba prenasledovateľa na predchádzajúce domáce násilie. Motivácia k prenasledovaniu vyplýva už zo skoršieho vzťahu. Prenasledovateľ sa cíti ako odvrhnutý partner a vo svojom prežívaní je pripútaný k minulosti. Dominujú u neho pocity nenávisti a nepriateľstva voči obeti. Ťažko znáša úspechy obete po rozchode s ňou. Práve touto emocionálnosťou a orientáciou na minulosť sa diametrálne odlišuje od tzv. sadistického stalkera, ktorý je orientovaný na prítomnosť a jeho násilie je chladné a kalkulované.

U ex-partner stalkingu je nevyhnutné posudzovať vznik, vývoj a najmä spôsob ukončenia konkrétneho vzťahu. Jednoznačné, transparentné a korektné spôsoby ukončenia vzťahu zo strany budúcej obete umožňujú a podmieňujú záver, že sa jedná o ex-partner stalking, ktorý môžeme podľa intenzity a dĺžky trvania eventuálne stíhať práve ako trestný čin nebezpečného prenasledovania.

Prenasledovanie poblázneným obdivovateľom

Výskyt tohto javu sa pohybuje zhruba okolo 18 %. Po javovej stránke je terčom prenasledovania skôr idol ako obeť. Idol je stredobodom prežívania páchateľa, pretože dominuje v jeho fantázii. Prenasledovateľ sa síce usiluje o kontakty s idolom, no nie je u neho zaznamenané zvýšené riziko fyzickej agresie. V prípade mladého obdivovateľa sa odporúča psychologické poradenstvo a psychologická intervencia, ktorá zahŕňa postupné a opatrné kroky, ktoré by viedli k zmene jeho kognitívnej perspektívy. U obdivovateľov stredného veku sa v zásade uplatňuje rovnaký postup, ktorý je zároveň doplnený o prerušenie akýchkoľvek fyzických kontaktov s obeťou. Prenasledovanie ,,poblázneným ctiteľom “ predstavuje mäkší variant javu, ktorý má podobu obťažovania kvôli údajnej zamilovanosti. Terč záujmu je skôr objektom lásky, než ohrozenou obeťou. Stalker nemá v pláne vyvolenej osobe škodiť a ubližovať jej, nakoľko jeho správanie zahŕňa prvky adorovania, obdivu a milostného pobláznenia. Nejde o kontrolu, pomstu či sadistickú túžbu po absolútnom ovládnutí obete. Pobláznený ctiteľ je orientovaný na budúcnosť, túži po romantickom vzťahu s vyhliadnutou obeťou.

Alternatívne riešenia sporov: Mediácia

Mediácia (sprostredkovanie) je vo všeobecnosti postupom na riešenie konfliktov. V niektorých krajinách sa používa ako opatrenie v prípadoch zverenia detí do výchovy jedného z rodičov a úpravy styku s druhým rodičom. Cieľom mediácie je, aby sa manželský pár prostredníctvom tzv.

Posilnenie sebaúcty a hľadanie pomoci

Po dlhom čase, keď vás ovládal násilnícky muž, sa vám teraz ponúka možnosť, aby ste si uvedomili a rozvíjali vlastné silné stránky a schopnosti, a tak našli samu seba. Ak berieme samy seba vážne, je to prvý krok k posilneniu pocitu vlastnej hodnoty a schopnosti postarať sa o seba (napríklad vytváraním nového okruhu priateľov a priateliek; nadväzovaním kontaktov so ženami s podobnými skúsenosťami; účasťou na svojpomocnej skupine, alebo priamo zorganizovaním takejto skupiny; kontaktmi s odborníčkami/terapeutkami).

tags: #zastrasovanie #a #natlak #po #rozvode #právna