Zastropovanie dôchodkového veku na Slovensku: Výzvy a perspektívy

Starnutie populácie predstavuje pre Slovensko, podobne ako pre mnohé iné krajiny Európy, významnú demografickú výzvu. Táto zmena má rozsiahle dôsledky na rôzne aspekty spoločnosti, vrátane trhu práce, verejných financií a celkovej ekonomickej výkonnosti. O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje.

Demografické trendy a ich dopady

Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Tento demografický posun vyvoláva obavy o udržateľnosť dôchodkového systému a schopnosť financovať rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť. Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno.

Dôchodkový vek a trh práce

Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce. Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“.

Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%.

Efektívny vek odchodu do dôchodku

Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka.

Prečítajte si tiež: Alternatívne riešenia dôchodkového veku

Parita kúpnej sily

Parita kúpnej sily (PPP angl.) je ekonomický ukazovateľ, ktorý nám umožňuje prepočet peňazí v rôznych menách medzi krajinami po odstránení rozdielov v cenových hladinách.

Zrušenie zastropovania dôchodkového veku

V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031 (kedy by efektívny penzijný vek naviazany na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podla súčasnej legislatívy). Zrušenie zastropovania dôchodkového veku by malo pozitívny vplyv na udržanie pracovnej sily a potenciálne aj na rast HDP.

Prečítajte si tiež: Výzvy zastropovania dôchodkového veku

Prečítajte si tiež: Zastropovanie dôchodkového veku na Slovensku

tags: #zastropovanie #dochodkoveho #veku #Slovensko