
Obdobie staroby a starnutia je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Vzhľadom na meniace sa spoločenské podmienky a demografický vývoj je čoraz dôležitejšie zabezpečiť seniorom kvalitné a prístupné vzdelávanie. Tento článok sa zameriava na formy a princípy vzdelávania seniorov, pričom vychádza z aktuálnych poznatkov a trendov v tejto oblasti.
Súčasný demografický vývoj poukazuje na rastúci počet seniorov v populácii. Podľa štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a predpokladá sa, že bude naďalej stúpať. Tento jav je spôsobený najmä pokrokom v medicíne a technológiách, ktoré zvyšujú kvalitu života. Preto je dôležité vnímať starnutie populácie ako prirodzený proces a zabezpečiť seniorom podmienky pre aktívny a plnohodnotný život.
Vzdelávanie je už dlho vnímané ako základná ľudská potreba a nie je len záležitosťou profesijného rozvoja. Predstava, že vzdelávanie je doménou detstva a mladosti, je už prekonaná. Celoživotné vzdelávanie a učenie seniorov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru.
Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Vzdelávanie seniorov má niekoľko kľúčových funkcií:
Prečítajte si tiež: Príspevok o záujmovom vzdelávaní pre deti v predškolskom veku
Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby.
Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia. Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.
Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. aktivity s hernou povahou - tieto aktivity majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu.
Medzi najčastejšie formy vzdelávania seniorov patria:
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie.
Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe
Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.
Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:
Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.
Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie. Pri tvorbe štruktúry edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov na Slovensku
Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.
Najčastejšie bariéry:
Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. ASUTV si 1. decembra 2014 pripomenula 20 rokov od svojho založenia. Od svojho vzniku sa aktívne podieľa na výmene skúseností, koordinácii aktivít, metodickej podpore a vzájomnej spolupráci medzi jednotlivými UTV.
Genéza UTV na Slovensku a vplyv ASUTV na ich rozšírenie je nesporný. Asociácia má významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Predstavitelia ASUTV sa stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov.
Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.
Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.
Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia od 45 rokov (stredný vek 45 - 59) do 75 rokov (starší vek - presenium 60 - 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek - senium 75 - 89). Prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok.
Ako to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti? Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne.
Dostupnosť starostlivosti zahrňuje prístup k zdravotným, sociálnych a právnym službám.
Edukácia chirurgického pacienta, resp. pacienta pri operačnej terapii je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V podmienkach Slovenskej republiky je vzdelávanie pacientov dané zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ošetrovateľská prax zahŕňa aj „výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti“ (§ 2, ods. 15, bod c). V zmysle § 1 ods. 1 f) Vyhlášky č. 95 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12. Edukačný plán a dokumentáciaEdukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom pláne (edukačnom zázname). Edukačný plán je „mapou“, ktorá pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Edukačný plán (záznam) má obsahovať: úroveň vedomostí/ zručností na začiatku a na konci edukácie, ciele edukácie, použité formy a metódy edukácie, obsah edukácie, edukačné pomôcky, bariéry edukácie, termín edukácie, edukačné prostredie, vyhodnotenie splnenia cieľov edukácie, podpis sestry a pacienta. Tento plán je súčasťou ošetrovateľskej a zároveň zdravotnej dokumentácie pacienta.
Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (zákon č. 576/2004 Z. z. § 2, ods. 6). Ošetrovateľská dokumentácia predstavuje „súhrn všetkých písomných, grafických a iných záznamov sestry, ktoré súvisia s poskytovaním všeobecnej a špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti sestry alebo pôrodnej asistentky“ (Vicáňová In Žiaková a kol., 2009). Súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie je edukačný záznam obsahujúci všetky nevyhnutné údaje, ktoré pomôžu zachovať kontinuitu edukácie a dávajú možnosť hodnotiť výsledky edukácie. Dokumentácia edukačného procesu, ktorá je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta, má informatívnu, odbornú, kvalitatívnu, hospodársku a právnu funkciu.
Prieskum zameraný na úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov, resp. pacientov pri operačnej terapii zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii, priniesol zaujímavé zistenia:
Poučenie pacienta je základom pre udržanie zdravia, prevenciu alebo zistenie včasných príznakov komplikácií, vykonávanie sebaopatery a zachovanie sebestačnosti. Každý pacient v každom zdravotníckom zariadení má právo na edukáciu. Realizácia záznamu o edukácii je dôležitá a dovoľuje ostatným zdravotníckym pracovníkom, aby zistili, čo už pacient vie, a aké záležitosti je potrebné viac objasniť. Tiež slúži ako záznam, o ktorý je možné oprieť sa vtedy, ak pacient podá podnet v prípade, že došlo k poškodeniu jeho zdravia tým, že mu neboli poskytnuté adekvátne alebo žiadne inštrukcie (Kolektív autorov, 2002).
Súčasťou zdravotnej dokumentácie by mal byť edukačný záznam, ktorý umožňuje a podporuje kontinuitu edukácie, informuje všetkých členov multidisciplinárneho tímu o stave edukácie, napomáha k sústavnosti edukácie, zefektívňuje edukáciu, umožňuje včas zistiť možné problémy v oblasti edukácie, chráni zdravotnícky personál pred trestným stíhaním a uľahčuje hodnotenie edukácie (Juřeníková, 2010). Sestry vytvárajú individuálny edukačný plán tak, aby zodpovedal požiadavkám pacienta na učenie (Hinkle, Cheever et al., 2018).
Pri plánovaní edukácie sestra vychádza z ošetrovateľských diagnóz a stanovenia si priorít pre učenie pacienta alebo jeho rodiny (Nemcová, 2010). Na základe posudzovania pacienta a v nadväznosti na získané informácie sestra stanoví vzdelanostnú - vedomostnú diagnózu, ktorá je špecifikovaním potrieb pacienta. Ide o riešenie deficitu alebo modifikácie vedomostí, zručností alebo postojov (Magurová, Majerníková, 2009).
Je však otázne, či ustanovenie vyhlášky obsahujúcej zoznam sesterských diagnóz je vhodné a správne, pretože diagnóza Nedostatok informácií nie je vo svojej podstate edukačnou diagnózou, nakoľko edukácia nie je podávanie informácií ani jednoduché poučenie o konkrétnej veci (Vondráček a kol., 2011).
Kvalitne vypracovaný písomný informačný, resp. edukačný materiál môže prispieť k menšej časovej náročnosti edukácie, a tým ku zníženiu pracovnej záťaže sestier (Magerčiaková, 2008). Súčasťou záznamu o poučení pacienta by malo byť aj obsahové zameranie realizovanej edukácie.
Pri edukácii pacientov je možné identifikovať celý rad prekážok, ktoré tento proces sťažujú. Prekážky sa môžu líšiť podľa toho, či sa na ne nahliada z pohľadu pacienta alebo sestry.
tags: #zaujmove #vzdelavanie #seniorov #formy