Zaujímavé vzdelávanie seniorov: formy a princípy

Obdobie staroby a starnutia je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Vzhľadom na meniace sa spoločenské podmienky a demografický vývoj je čoraz dôležitejšie zabezpečiť seniorom kvalitné a prístupné vzdelávanie. Tento článok sa zameriava na formy a princípy vzdelávania seniorov, pričom vychádza z aktuálnych poznatkov a trendov v tejto oblasti.

Úvod do problematiky

Súčasný demografický vývoj poukazuje na rastúci počet seniorov v populácii. Podľa štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a predpokladá sa, že bude naďalej stúpať. Tento jav je spôsobený najmä pokrokom v medicíne a technológiách, ktoré zvyšujú kvalitu života. Preto je dôležité vnímať starnutie populácie ako prirodzený proces a zabezpečiť seniorom podmienky pre aktívny a plnohodnotný život.

Vzdelávanie je už dlho vnímané ako základná ľudská potreba a nie je len záležitosťou profesijného rozvoja. Predstava, že vzdelávanie je doménou detstva a mladosti, je už prekonaná. Celoživotné vzdelávanie a učenie seniorov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru.

Význam vzdelávania seniorov

Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Vzdelávanie seniorov má niekoľko kľúčových funkcií:

Prečítajte si tiež: Príspevok o záujmovom vzdelávaní pre deti v predškolskom veku

• Aktivizácia: Vzdelávacie aktivity sú jednou z alternatív aktivizácie seniorov.
• Sebarealizácia: Vzdelávanie napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností a napĺňa sebaaktualizáciu seniorov.
• Adaptácia: Vzdelávacie aktivity prispievajú k adaptácii a orientácii v nových situáciách.
• Intelektuálna mobilizácia: Vzdelávanie prispieva k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií.
• Zdravie: Vzdelávanie upevňuje fyzické a duševné zdravie.
• Sebadôvera: Vzdelávanie posilňuje sebadôveru a tým aj životnú spokojnosť.
• Orientácia: Pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.

Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby.

Formy vzdelávania seniorov

Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia. Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.

Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. aktivity s hernou povahou - tieto aktivity majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu.

Medzi najčastejšie formy vzdelávania seniorov patria:

• Univerzity tretieho veku (UTV): Tieto inštitúcie ponúkajú širokú škálu vzdelávacích programov zameraných na rôzne oblasti, ako sú humanitné vedy, umenie, zdravie, technológie a jazyky.
• Kurzy a semináre: Rôzne organizácie a inštitúcie ponúkajú krátkodobé kurzy a semináre zamerané na konkrétne témy, ako napríklad počítačová gramotnosť, finančná gramotnosť, zdravý životný štýl a pod.
• Vzdelávacie programy v zariadeniach sociálnych služieb: Zariadenia pre seniorov a domovy dôchodcov často organizujú vzdelávacie aktivity pre svojich klientov, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a záujmom.
• Online vzdelávanie: Internet ponúka množstvo online kurzov a vzdelávacích materiálov, ktoré sú dostupné pre seniorov z pohodlia domova.
• Samoštúdium: Seniori sa môžu vzdelávať aj prostredníctvom kníh, časopisov, novín a iných zdrojov informácií.

Princípy vzdelávania seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie.

Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe

• Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
• Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
• Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
• Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
• Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou. Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.

Tvorba edukačných materiálov pre seniorov

Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.

Zohľadnenie špecifických potrieb seniorov

Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:

• Zrakové a sluchové obmedzenia: Mnoho seniorov má problémy so zrakom a sluchom, preto je dôležité používať dostatočne veľké písmo, kontrastné farby a kvalitný zvuk.
• Kognitívne zmeny: S vekom sa môžu objaviť kognitívne zmeny, ako napríklad zhoršenie pamäti a pozornosti. Edukačné materiály by mali byť preto jednoduché, štruktúrované a opakovane prechádzané.
• Motivácia a záujmy: Seniori sa učia najlepšie, ak sú motivovaní a ak sa obsah materiálov zhoduje s ich záujmami. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.
• Predchádzajúce skúsenosti a vedomosti: Seniori majú bohaté skúsenosti a vedomosti, ktoré je možné využiť pri vzdelávaní. Edukačné materiály by mali nadväzovať na ich predchádzajúce skúsenosti a vedomosti.
• Tempo učenia: Seniori potrebujú viac času na spracovanie informácií. Je dôležité prispôsobiť tempo učenia ich individuálnym potrebám.

Obsah edukačných materiálov

Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.

• Jasnosť a zrozumiteľnosť: Informácie by mali byť prezentované jasne a zrozumiteľne, bez použitia odborných termínov a zložitých viet.
• Praktickosť: Obsah by mal byť praktický a zameraný na riešenie konkrétnych problémov, s ktorými sa seniori stretávajú.
• Relevantnosť: Téma by mala byť relevantná pre život seniorov a mala by im pomôcť zlepšiť kvalitu ich života.
• Aktuálnosť: Informácie by mali byť aktuálne a založené na najnovších poznatkoch.
• Overiteľnosť: Informácie by mali byť overiteľné a založené na dôveryhodných zdrojoch.

Forma edukačných materiálov

Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Veľkosť písma: Používajte dostatočne veľké písmo (minimálne 14 bodov), aby bolo ľahko čitateľné.
• Kontrast farieb: Používajte kontrastné farby (napr. čierna na bielom pozadí), aby sa zlepšila čitateľnosť.
• Použitie obrázkov a grafiky: Používajte obrázky a grafiku na ilustráciu textu a na zvýšenie záujmu.
• Použitie videa a audia: Používajte video a audio materiály na prezentáciu informácií v dynamickejšej forme.
• Interaktivita: Zapojte seniorov do procesu učenia prostredníctvom interaktívnych cvičení a aktivít.

Štruktúra edukačných materiálov

Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie. Pri tvorbe štruktúry edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov na Slovensku

• Úvod: Začnite s krátkym úvodom, ktorý predstaví tému a ciele vzdelávania.
• Hlavná časť: Rozdeľte hlavnú časť do menších častí s nadpismi a podnadpismi.
• Zhrnutie: Na konci každej časti urobte krátke zhrnutie kľúčových informácií.
• Opakovanie: Opakujte kľúčové informácie v priebehu celého materiálu.
• Záver: Ukončite materiál záverom, ktorý zhrnie hlavné body a povzbudí seniorov k ďalšiemu vzdelávaniu.

Prezentácia edukačných materiálov

Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Tempo: Prispôsobte tempo prezentácie potrebám seniorov.
• Interakcia: Podporujte interakciu a diskusiu medzi seniormi.
• Praktické príklady: Používajte praktické príklady a ilustrácie na uľahčenie porozumenia.
• Pozitívna spätná väzba: Poskytujte pozitívnu spätnú väzbu a povzbudzujte seniorov k ďalšiemu učeniu.
• Trpezlivosť: Buďte trpezliví a ochotní odpovedať na otázky.

Bariéry vzdelávania seniorov

Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.

Najčastejšie bariéry:

• Informačné: Ide najmä o neschopnosť resp.
• Organizačné: Ide napríklad o samotnú ponuku vzdelávacích aktivít, obsah, kvalitu a časový harmonogram, priestor a podobne.

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV)

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. ASUTV si 1. decembra 2014 pripomenula 20 rokov od svojho založenia. Od svojho vzniku sa aktívne podieľa na výmene skúseností, koordinácii aktivít, metodickej podpore a vzájomnej spolupráci medzi jednotlivými UTV.

História a vývoj UTV na Slovensku

Genéza UTV na Slovensku a vplyv ASUTV na ich rozšírenie je nesporný. Asociácia má významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Predstavitelia ASUTV sa stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov.

Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.

Ciele a formy vzdelávania seniorov na UTV

Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.

Profil študentov UTV

Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia od 45 rokov (stredný vek 45 - 59) do 75 rokov (starší vek - presenium 60 - 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek - senium 75 - 89). Prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok.

Vzdelávanie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Ako to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti? Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne.

Dostupnosť starostlivosti zahrňuje prístup k zdravotným, sociálnych a právnym službám.

Edukácia chirurgického pacienta a legislatíva

Edukácia chirurgického pacienta, resp. pacienta pri operačnej terapii je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V podmienkach Slovenskej republiky je vzdelávanie pacientov dané zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Legislatívny rámec

Ošetrovateľská prax zahŕňa aj „výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti“ (§ 2, ods. 15, bod c). V zmysle § 1 ods. 1 f) Vyhlášky č. 95 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12. Edukačný plán a dokumentáciaEdukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom pláne (edukačnom zázname). Edukačný plán je „mapou“, ktorá pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Edukačný plán (záznam) má obsahovať: úroveň vedomostí/ zručností na začiatku a na konci edukácie, ciele edukácie, použité formy a metódy edukácie, obsah edukácie, edukačné pomôcky, bariéry edukácie, termín edukácie, edukačné prostredie, vyhodnotenie splnenia cieľov edukácie, podpis sestry a pacienta. Tento plán je súčasťou ošetrovateľskej a zároveň zdravotnej dokumentácie pacienta.

Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (zákon č. 576/2004 Z. z. § 2, ods. 6). Ošetrovateľská dokumentácia predstavuje „súhrn všetkých písomných, grafických a iných záznamov sestry, ktoré súvisia s poskytovaním všeobecnej a špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti sestry alebo pôrodnej asistentky“ (Vicáňová In Žiaková a kol., 2009). Súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie je edukačný záznam obsahujúci všetky nevyhnutné údaje, ktoré pomôžu zachovať kontinuitu edukácie a dávajú možnosť hodnotiť výsledky edukácie. Dokumentácia edukačného procesu, ktorá je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta, má informatívnu, odbornú, kvalitatívnu, hospodársku a právnu funkciu.

Zistenia z prieskumu o edukácii chirurgických pacientov

Prieskum zameraný na úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov, resp. pacientov pri operačnej terapii zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii, priniesol zaujímavé zistenia:

• Samostatný edukačný záznam obsahovalo 58 ošetrovateľských dokumentácií pacientov.
• V jednej ošetrovateľskej dokumentácii bolo uvedených od 0 do 7 stanovených edukačných diagnóz.
• 48 edukačných diagnóz bolo formulovaných správne (Nedostatok vedomostí a/alebo Nedostatok informácií).
• Evidencia poskytnutého písomného edukačného materiálu v dokumentácii bola zistená v 33 ošetrovateľských dokumentáciách pacientov.
• V 63 dokumentáciách bolo evidované obsahové zameranie edukácie.
• Záznamy o bariérach edukácie pacienta v ošetrovateľskej dokumentácii boli evidované v 11 dokumentáciách.
• Spolupráca s podpornými osobami pacienta v edukácii bola zaznamenaná v dokumentácii 21 pacientov.
• V 63 dokumentáciách boli dodržané legislatívne ustanovenia a záznam o edukácii obsahoval údaje: dátum a čas, stručný popis výkonu a vyhodnotenie, spôsob poučenia, identifikácia pacienta, ktorý bol edukovaný, identifikácia sestry, ktorá realizovala a zaznamenala edukáciu pacienta.

Diskusia k výsledkom prieskumu

Poučenie pacienta je základom pre udržanie zdravia, prevenciu alebo zistenie včasných príznakov komplikácií, vykonávanie sebaopatery a zachovanie sebestačnosti. Každý pacient v každom zdravotníckom zariadení má právo na edukáciu. Realizácia záznamu o edukácii je dôležitá a dovoľuje ostatným zdravotníckym pracovníkom, aby zistili, čo už pacient vie, a aké záležitosti je potrebné viac objasniť. Tiež slúži ako záznam, o ktorý je možné oprieť sa vtedy, ak pacient podá podnet v prípade, že došlo k poškodeniu jeho zdravia tým, že mu neboli poskytnuté adekvátne alebo žiadne inštrukcie (Kolektív autorov, 2002).

Súčasťou zdravotnej dokumentácie by mal byť edukačný záznam, ktorý umožňuje a podporuje kontinuitu edukácie, informuje všetkých členov multidisciplinárneho tímu o stave edukácie, napomáha k sústavnosti edukácie, zefektívňuje edukáciu, umožňuje včas zistiť možné problémy v oblasti edukácie, chráni zdravotnícky personál pred trestným stíhaním a uľahčuje hodnotenie edukácie (Juřeníková, 2010). Sestry vytvárajú individuálny edukačný plán tak, aby zodpovedal požiadavkám pacienta na učenie (Hinkle, Cheever et al., 2018).

Pri plánovaní edukácie sestra vychádza z ošetrovateľských diagnóz a stanovenia si priorít pre učenie pacienta alebo jeho rodiny (Nemcová, 2010). Na základe posudzovania pacienta a v nadväznosti na získané informácie sestra stanoví vzdelanostnú - vedomostnú diagnózu, ktorá je špecifikovaním potrieb pacienta. Ide o riešenie deficitu alebo modifikácie vedomostí, zručností alebo postojov (Magurová, Majerníková, 2009).

Je však otázne, či ustanovenie vyhlášky obsahujúcej zoznam sesterských diagnóz je vhodné a správne, pretože diagnóza Nedostatok informácií nie je vo svojej podstate edukačnou diagnózou, nakoľko edukácia nie je podávanie informácií ani jednoduché poučenie o konkrétnej veci (Vondráček a kol., 2011).

Kvalitne vypracovaný písomný informačný, resp. edukačný materiál môže prispieť k menšej časovej náročnosti edukácie, a tým ku zníženiu pracovnej záťaže sestier (Magerčiaková, 2008). Súčasťou záznamu o poučení pacienta by malo byť aj obsahové zameranie realizovanej edukácie.

Pri edukácii pacientov je možné identifikovať celý rad prekážok, ktoré tento proces sťažujú. Prekážky sa môžu líšiť podľa toho, či sa na ne nahliada z pohľadu pacienta alebo sestry.

tags: #zaujmove #vzdelavanie #seniorov #formy