Záujmy a potreby seniorov: Prieskum a analýza

Internet a časopisy sú plné rád a tipov pre ľudí po päťdesiatke či šesťdesiatke. Tvorcovia týchto rád sa zameriavajú na početnú skupinu zákazníkov, pretože populácia starne. Problém je, že o podobné rady často nestoja. Akoby päťdesiatka či šesťdesiatka boli predel, od ktorého musí človek prehodnotiť svoje zvyky a záľuby a stať sa niekým iným.

Veková neutralita vs. Škatuľkovanie

Agentúra Ipsos vykonala prieskum v rôznych krajinách, aby zistila, či ľudia majú radi, keď sú pri nakupovaní konfrontovaní s vekom. Napríklad vo Francúzsku sa viac ako 80 % ľudí starších ako 55 rokov domnieva, že by sa jednotlivé značky mali viac zameriavať na potreby a záujmy zákazníkov než na ich vek. Títo ľudia preferujú značky, ktoré sú vekovo neutrálne, teda také, ktoré neškatuľkujú, čo sa pre koho hodí len preto, že prekročil určitú vekovú hranicu. Niektoré e-shopy s oblečením bežne zamestnávajú ako modelky dámy vyššieho veku, ktoré predvádzajú úplne rovnaké modely ako ženy o dvadsať, tridsať rokov mladšie.

Názory na to, čo sa pre koho hodí, sa rôznia. Niekto sa pozerá na šesťdesiatničku s dlhými šedivými vlasmi v džínsoch a tričku a hovorí - to sa pre ňu nehodí, to je pre mladšie. Niekto naopak povie - to je super, je vidieť, že človek môže v každom veku nosiť to, v čom sa cíti dobre.

Rozmanitosť seniorov

Psychológovia, sociológovia a štatistici často dostávajú od novinárov otázky typu: aký je typický súčasný senior. Odborníci upozorňujú, že seniori sú najviac rozmanitá skupina. Niekto je v sedemdesiatich rokoch chorý a z mnohých rôznych dôvodov je na tom finančne mizerne, niekto iný si naopak užíva, že ho netrápia žiadne neduhy a je na tom ekonomicky slušne. Je preto paradoxné, keď seniorov obchodníci a tvorcovia reklám a článkov považujú za homogénnu skupinu a udeľujú im rady, čo by mali a nemali robiť, jesť, piť, nosiť oblečené a podobne.

Veľakrát ľudia sami prispievajú k tomu, že ich niekto posudzuje len podľa veku. Sami hovoria, že sa niečo už nehodí, že si niečo už nemôžu dovoliť. Pokiaľ to tak cítia, je to v poriadku. Pokiaľ si to myslia len preto, že si to niekde prečítali, je to skôr smutné. Uvádzanie vhodnosti toho či onoho pre rôzne vekové kategórie je od predajcov a tvorcov reklám dobre mienená snaha zaujať početnú skupinu zákazníkov a vytvoriť ilúziu, že seniori nie sú neviditeľná skupina, že je o nich záujem. Niekedy je to však kontraproduktívne. Pretože ak si žena chce kúpiť biele široké nohavice a používať krém určený pre tridsaťročných, môže to predsa robiť bez ohľadu na to, koľko má rokov. Začína to vyzerať, že vo svete reklamy a biznisu bodujú firmy, ktoré si to už uvedomili a vsádzajú na oblečenie a tovar, ktorý je takzvane age neutral, vekovo neutrálny.

Prečítajte si tiež: Význam údajov pre dôchodkové zabezpečenie

Digitálna gramotnosť a zdravie seniorov

Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet.

Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Príspevok je zameraný na prehľad týchto strategických dokumentov aj v medzinárodných súvislostiach. Poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. U starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu.

Zmeny v spojitosti s prechodom na informačnú spoločnosť sprevádzajú variabilné problémy súvisiace vo veľkej miere so zvyšujúcou sa zložitosťou informačno-komunikačných technológií (IKT), ktorá prehlbuje riziko digitálnej exklúzie. Otázka digitálnej gramotnosti je tak čoraz pertraktovanejšou témou najmä v kontexte ekonomického rastu a snahy o zabezpečenie digitálnej integrácie skupín obyvateľov ohrozených vyčlenením z informačnej spoločnosti, kam nepochybne patria aj seniori.

Dokument Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj zdôrazňuje šírenie IKT a globálnu prepojenosť, čo má veľký potenciál urýchliť pokroky v ľudskej činnosti, preklenutie digitálnej priepasti a rozvoj vedomostnej spoločnosti. Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie, ktoré je dôsledkom hlavne výrazne dlhodobej klesajúcej pôrodnosti a stabilizácie mier úmrtnosti v posledných rokoch. U seniorov bude veľmi dôležité zapájanie sa do iniciatív zameraných na aktívne a zdravé starnutie, ktoré bude prispievať k zdravšiemu a kvalitnejšie strávenému životu ľudí v dôchodcovských kategóriách a k ich dlhodobej samostatnosti.

Seniori ako početná skupina populácie sú v riziku digitálnej exklúzie aj v súvislosti so zdravím a zdravotnou starostlivosťou. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní IKT a v prístupe na internet. Na týchto opatreniach môžu participovať aj sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych typoch pracovísk. Sestry v osobnom kontakte so seniormi, ktorým poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, môžu realizovať edukačnú činnosť aj so zameraním na podporu digitálnej zdravotnej gramotnosti s využitím efektívnej komunikácie a kooperácie s podpornými osobami seniora.

Prečítajte si tiež: Sedadlo do vane: Ako vybrať pre seniora?

Digitálne technológie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a svetová populácia nebola nikdy viac prepojená. Inovácie, najmä v digitálnej sfére, prebiehajú v bezprecedentnom rozsahu. Napriek tomu zostáva ich aplikácia do zlepšenia zdravia obyvateľstva do značnej miery nevyužitá a existuje obrovský priestor na využitie digitálnych zdravotných riešení. WHO upozorňuje na využívanie potenciálu digitálnych technológií a inovácií v oblasti zdravia na urýchlenie globálneho dosahovania zdravia a blahobytu. V tejto súvislosti sa dostáva do popredia pojem digitálne zdravie.

Aj v podmienkach Slovenskej republiky sa v posledných rokoch realizujú intervencie v rámci eHealth, telemedicíny a teleošetrovateľstva. eHealth označuje elektronizované a informatizované zdravotníctvo. Vo všeobecnosti ide o elektronický servis a službu zameranú na prevenciu ochorení a zachovanie či obnovu zdravotnej kondície obyvateľstva. Na to sú využité IKT, ktoré sú podriadené diagnostike, liečbe, preventívnym opatreniam, sledovaniu a riadeniu v oblasti zdravia a zdravého životného štýlu. Telemedicína je považovaná za súčasť eHealth a znamená spojenie lekárskej informatiky a telekomunikácie umožňujúce najmä diaľkový prenos dát, konzultačnú činnosť a vzdialené poskytovanie zdravotníckych a príbuzných služieb (napr. z oblasti psychológie, vzdelávania a podobne). Súčasná terminológia telemedicínu vzťahuje k IKT. Teleošetrovateľstvo je definované ako využívanie IKT pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti „na diaľku“, teda v prípade, ak je medzi pacientom a sestrou veľká fyzická vzdialenosť.

Plné využitie nástrojov a inovácií 21. storočia ako komunikačných technológií (digitálne záznamy, telemedicína a eHealth) a sociálnych médií sa môže podieľať na lepšej a nákladovo efektívnejšej starostlivosti. Dôležitým princípom je vnímanie pacienta ako partnera pri zachovaní zodpovednosti za výsledok jeho liečby. Digitálna transformácia zdravotnej starostlivosti znamená virtuálnu starostlivosť, monitorovanie pacienta na diaľku, využívanie umelej inteligencie, analýza veľkých súborov dát, využívanie smart zariadení, vytváranie platformy údajov a využívanie nástrojov umožňujúcich výmenu a ukladanie údajov a nástrojov na vzdialené snímanie a výmenu údajov, zdieľanie relevantných informácií v rámci vytvárania zdravotného ekosystému.

Digitalizácia v zdravotníctve má vplyv na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti s potenciálom na zlepšenie zdravia, zlepšenie lekárskej diagnostiky a liečby založenej na rozhodnutiach v súvislosti s dostupnými údajmi, využívanie tzv. digitálnej terapie, realizáciu klinického skúšania, samoriadenie starostlivosti a poskytovanie starostlivosti zameranej na človeka, ako aj získavanie vedomostí, zručností a kompetencií zdravotníckych pracovníkov viac založených na dôkazoch. Osobitnou oblasťou je celosvetový trend expanzie mobilných aplikácií na podporu zdravotného správania pri zvládaní chorôb, úprave životného štýlu a navigácii v zdravotníctve.

V súvislosti s ekosystémom digitálneho zdravia a jeho komponentmi sa dostáva do popredia nevyhnutnosť rozvoja nielen digitálnej gramotnosti, ale v súvislosti so zdravím predovšetkým digitálnej zdravotnej gramotnosti. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Digitálne informácie nadobúdajú v spoločnosti čoraz väčší význam. Digitálna zdravotná gramotnosť občanov je základným prvkom pre úspešné zavádzanie elektronického zdravotníctva.

Prečítajte si tiež: Výber zdravotnej poisťovne a benefity

Zdravotná gramotnosť je schopnosť vyhľadať, pochopiť, posúdiť a použiť informácie týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prevencie alebo podpory zdravia. To si na jednej strane vyžaduje osobné zručnosti a na druhej strane priaznivé rámcové podmienky, ako je poskytovanie informácií v zrozumiteľnom jazyku. Zdravotná gramotnosť je o tom, ako jasne komunikovať informácie o zdraví a správne im rozumieť. Zdravotná gramotnosť je dôležitá vo všetkých bodoch v rámci kontinuity starostlivosti o zdravie - od pohody a zdravia, cez prevenciu a detekciu chorôb až po diagnostiku a rozhodovanie, ako aj liečbu a starostlivosť o seba. Zdravotná gramotnosť podľa WHO predstavuje kognitívne a sociálne zručnosti, ktoré určujú motiváciu a schopnosť jednotlivcov získať prístup k informáciám, porozumieť im a využívať ich spôsobmi, ktoré podporujú a udržiavajú dobré zdravie. Zdravotná gramotnosť je v súčasnosti považovaná za jeden zo spôsobov ako predchádzať zdravotným problémom a chrániť zdravie, ale aj ako organizovať neočakávané situácie alebo problémy týkajúce sa zdravotného stavu. Zručnosti v oblasti zdravia zahŕňajú aj porozumenie základným informáciám o zdraví a poznanie toho, ako získať prístup k informáciám a využívať zdravotnícke služby.

Zdravotná gramotnosť je aj vo vyššom veku veľmi dôležitá a významne ovplyvňuje liečebno-preventívnu starostlivosť. V tejto etape ľudského života je však spojená s najväčším počtom prekážok - zmeny v procese starnutia, úroveň kognitívnych funkcií, zdravotný stav pacienta, sociálno-ekonomický status, demografické charakteristiky (vek, vzdelanie, pohlavie, atď.). Úlohou zdravotníckych pracovníkov je podporovať zdravotnú gramotnosť, pomôcť pri identifikovaní a odstránení rizikových faktorov brániacich efektívnemu získavaniu informácií, pomôcť prekonať strach z digitálnych médií a zabezpečiť zrozumiteľnosť údajov.

Aktívne zapojenie seniorov do sféry digitalizácie prekonáva zaužívané stereotypy v povedomí spoločnosti - exklúzia seniorov z informačnej spoločnosti a nepotrebnosť uspokojovať ich potreby a záujmy v oblasti IKT. Moderným technológiám sa veľmi aktívne venujú najmä mladí ľudia a stredná generácia, avšak u society seniorov je digitálna gramotnosť na nižšej úrovni, čiže ide o vedomostnú nerovnosť - tzv. „znalostnú priepasť“, ktorú je potrebné prelomiť. Súčasná informačná spoločnosť, predikujúca nástup post-informačnej spoločnosti, ako aj aktívna existencia seniorov v nej, v súvislosti so saturáciou sekundárnych potrieb a záujmov seniorov, si vyžaduje aktívny prístup k starnutiu prostredníctvom vzdelávania (celoživotného vzdelávania), a to napr. neformálnym vzdelávaním v oblasti IKT. Pri tomto vzdelávaní je potrebné vziať do úvahy, že pri nadobúdaní kompetencií vo sfére moderných technológii má človek vo vyššom veku určité obmedzenia z hľadiska osobitostí obdobia sénia, sociálno- ekonomického statusu, ale aj možností vzdelávania. V tomto smere môže byť dôležitým facilitujúcim faktorom poradenstvo pri vzdelávaní seniorov, ktoré adekvátnym spôsobom usmerní získavanie a zvládanie potrebných kompetencií pre prácu s modernými IKT a ich následné uplatnenie pri práci s digitálnymi technológiami. Ak už senior disponuje digitálnou gramotnosťou je pre neho diapazón možností moderného vzdelávania prostredníctvom IKT bez limitov. Pri využívaní digitálneho prostredia viac ako polovica seniorov navštevuje webové stránky a viac ako tretina sleduje sociálne siete a diskusné fóra.

Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Rozvoj týchto typov gramotnosti má výrazný vplyv na úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti. V Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030 (2013) je Prioritná oblasť 1 zameraná na tieto oblasti: Investícia do vlastného zdravia počas celého životného cyklu a vytváranie možností pre posilňovanie zodpovednosti občanov za zdravie. Programy podpory zdravia založené na princípoch zapojenia ľudí do aktivít posilňujúcich ich mentálne a fyzické kapacity predstavujú individuálny a spoločenský prínos (vytváranie lepších podmienok pre zdravý spôsob života, zlepšenie zdravotnej gramotnosti, podpora samostatnosti a pod.). Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 (2021) uvádza zistenia týkajúce sa digitálnej gramotnosti starších ľudí a zvládania moderných komunikačných prostriedkov a technológií v digitalizovanej ére. Digitálna gramotnosť na vyššej ako základnej úrovni je na Slovensku u osôb do 74 rokov porovnateľná s priemerom Európskej únie. Zaostávanie je prítomné až u osôb nad 75 rokov. Absencia digitálnej gramotnosti starších ľudí pritom môže znižovať ich prístup k verejným zdrojom a službám, k potrebným informáciám a nástrojom spoločenskej participácie, a to ako v platenom zamestnaní, tak v realizácii širokého rozsahu individuálne a spoločensky prospešných aktivít.

Postavenie seniorov na trhu práce a diskriminácia

Na vekovú pracovnú situáciu seniorov na Slovensku poukazujú viaceré prieskumy. Aj keď slovenská legislatíva zakazuje firmám v pracovných ponukách uvádzať vek, zistilo sa, že zamestnávatelia najviac hľadajú mladých. Firmy sa obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a podávajú nižší výkon, resp. že majú problémy zvládať nové trendy. O vekovej diskriminácii svedčia aj výsledky, na ktoré poukazuje Inštitút pre verejné otázky. Zistilo sa, že pätina Slovákov vo veku 45 až 65 rokov sa stretla s nejakou formou diskriminácie v zamestnaní. Treba podotknúť, že aj Slovenské centrum pre ľudské práva dostáva najviac podnetov od občanov práve v súvislosti s diskrimináciou pre vek. V niektorých európskych štátoch sa zamestnávanie starších ľudí rieši legislatívnymi zmenami (napr. v Nemecku, Švédsku, Poľsku, Rusku). Dosahuje sa tým účinnejšia podpora zamestnávania starších občanov.

Je pochopiteľné, že profesijná sebarealizácia duševne pracujúcich seniorov podlieha sociálnym zmenám a povahe aktuálneho sociálneho prostredia, pretože spoločenským zmenám sa nedá vyhnúť. Lenže v našej spoločnosti je aj pod vplyvom zjavných prejavov sociálnej devalvácie pracovného uplatnenia duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách, kde pôsobia. Znaky spomenutej diskriminácie sú evidentné. Stačí sa prizrieť pracovnej realite seniorov - jednotlivých osôb, alebo aj skupín seniorov (muži, ženy, zdravotne postihnutí, osoby s nízkym vzdelaním, osoby s vyšším vzdelaním, ľudí bývajúcich v mestách či na vidieku a pod). Spoločnosť podlieha mýtom, predsudkom a omylom v posudzovaní širokospektrálnej sociálnej skupiny spoluobčanov seniorov, vrátane duševne pracujúcich seniorov. Ide o prejavy, ktoré sme nazvali znakmi „globalizovanej sociálnej psychiky“ ľudí.

Vďaka moderným komunikačným technológiám, ktoré miestami prerastajú cez hlavu mnohým osobám, žijú dnešní ľudia svoj život v prostredí sofistikovaného sieťovania a neprebernej ponuky spôsobov skôr a viac virtuálnych, než reálnych sociálnych vzťahov a sociálnej komunikácie. Zmenená realita vplýva na názory, postoje a hodnoty osôb a prejavuje sa v ich správaní a konaní. Narastajúca neistota, rast rizík a vytrácanie sa tradícií, procesy individualizácie, pluralizácia všetkých oblastí života a hodnôt a na druhej strane procesy unifikácie v sociálnej a kultúrnej oblasti, ktoré sú späté so súčasnou transformáciou a diskontinuitou, nadobúdajú nové dimenzie a kvality.

Demografické zmeny a profesijné uplatnenie seniorov

Pre populačný vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles sobášnosti, pôrodnosti a plodnosti. V demografických procesoch došlo k očakávanému vývoju - z hľadiska vekovej štruktúry pokračuje proces starnutia obyvateľov, keď sa ďalej znížil podiel detí (0-14 ročných) a zvýšil podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, resp. vo veku 65 ročných a starších. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že SR by mala mať do roku 2025 zhruba 5,2 milióna obyvateľov. Počet dôchodcov bude pribúdať a naopak počet obyvateľov v produktívnom veku bude ubúdať. Podiel detí vo veku 0-14 rokov sa podľa prognózy v roku 2025 zníži zo súčasných 17,1% na 13% a počet ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši zo súčasných 11,6% na 20%.

Naznačené prognózy vedú k záveru, že profesijné uplatnenie seniorov aj v poproduktívnom veku (od 62 rokov vyššie) sa stáva vážnym spoločenským problémom. V rámci naznačených trendov krivky demografického vývoja, ktorý determinuje sociálny rozvoj v SR, možno považovať za nezmyselné, archaické a pre spoločnosť neprospešné také spoločenské praktiky, ktoré odsúvajú populáciu seniorov na vedľajšiu spoločenskú koľaj, nazvime to, pasívneho dožitia. Ide o hazard s významným pracovným individuálnym potenciálom ľudí, ktorí sa chcú a môžu profesijne realizovať aj v dôchodkovom veku (na Slovensku sa to týka populácie 62+). Je potrebné si uvedomiť, že počet starších ľudí vo svete i na Slovensku sa v priebehu prvej polovice 21.storočia zdvojnásobí. Prírastok starších ľudí bude najväčší v najvyšších vekových skupinách.

Z výsledkov prieskumu „Sonda do životného štýlu seniorov na Slovensku“ realizovanom Nadáciou Orange sa dozvedáme, že na Slovensku žije vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17% populácie. Skupina seniorov sa stáva prefeminizovaná - 61% tvoria seniorky. Za pozornosť stojí zistenie, že u skúmaných seniorov obsadili materiálne hodnoty nižšie až posledné priečky rebríčka hodnôt: Peniaze, ktoré znamenajú možnosť robiť si, čo chcem (53%). Keby som mal(a) viac peňazí, už by mi nič nechýbalo (33%). Mať vlastný dom (2%). Poznávať svet, cestovať (1%). Autorka prieskumu poukazuje na to, že v dôchodkovom veku nestráca na dôležitosti potreba sebarealizácie.

tags: #zaujmy #a #potreby #seniorov #prieskum