
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) má zásadný vplyv na jej fungovanie. Preto je dôležité poznať podmienky, ktoré musí táto osoba spĺňať, ako aj jej práva a povinnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.
Osoba, ktorá má byť konateľom, musí spĺňať zákonom stanovené podmienky. Jednou z hlavných podmienok je, že osoba nebola vylúčená z výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu podľa § 13a ods. 5 Obchodného zákonníka. Tieto podmienky sa vzťahujú na každého konateľa, s výnimkou zjednodušeného založenia s.r.o., kedy podmienky preskúmava priamo registrový súd.
Funkcia konateľa vzniká zápisom do obchodného registra. Obmedziť konateľské oprávnenie je možné len na základe spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné a nezapisuje sa do obchodného registra. Výkon funkcie konateľa je založený na dobrovoľnej báze. Ak sa konateľ chce vzdať funkcie, musí tak urobiť písomne s osvedčeným vlastnoručným podpisom.
Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V prípade porušenia tejto povinnosti môže konateľ zodpovedať za škodu, ktorá spoločnosti vznikla.
Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Toto neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.
Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú okrem fyzických osôb aj právnické osoby, ktorých základná charakteristika je obsiahnutá v ustanovení § 18 až § 21 Občianskeho zákonníka. Obchodné spoločnosti sú združeniami fyzických alebo právnických osôb. Medzi obchodné spoločnosti patrí verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spravidla sa zakladajú za účelom podnikania, avšak s.r.o. a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. S.r.o. môže založiť aj len jedna osoba, vtedy sa označuje ako tzv. jednoosobová spoločnosť. Právne hľadisko obchodných spoločností upravuje druhá časť Obchodného zákonníka.
Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina. S.r.o. sa zakladá spoločenskou zmluvou (ak má viac spoločníkov) alebo zakladateľskou listinou (ak je založená jedným spoločníkom). Od založenia spoločnosti je potrebné rozlišovať vznik spoločnosti, ktorý nastáva zápisom do obchodného registra. Zakladať s.r.o. a zúčastňovať sa na jej podnikaní môžu fyzické osoby, ako aj právnické osoby. Zakladatelia s.r.o. sa nazývajú aj spoločníci.
S.r.o. je spoločnosť, ktorej prvotný majetok tvoria vopred určené vklady jej zakladateľov (napr. počítač, peniaze, tovar, auto, budova a podobne). Vklady spoločníkov sú povinné a ich celková hodnota za všetkých spoločníkov musí byť najmenej 5 000 EUR. Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej v Obchodnom zákonníku, prípadne určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti sa nemôže spoločník zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka. Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Tieto vklady (t. j. prvotný majetok spoločnosti) sa označuje ako „základné imanie“. Výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Vložené vklady spoločníkov sú súčasťou obchodného majetku spoločnosti. Od základného imania je potrebné rozlišovať vlastné imanie, ktoré tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku.
Práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúca účasť (podiel) na čistom obchodnom imaní spoločnosti predstavuje obchodný podiel spoločníka. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok (súhrn majetkových hodnôt, t. j. aktíva) po odpočítaní evidovaných záväzkov. Výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru vkladu každého spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Všetky osoby, ktorým patrí jeden podiel, majú postavenie jedného spoločníka a svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu. Vzťah medzi osobami, ktorým patrí jeden obchodný podiel, nie je obchodno-záväzkovým vzťahom a prípadné spory medzi týmito osobami nie sú obchodnými spormi, ale občianskoprávnymi spormi. Pokiaľ ide o splácanie vkladu, tieto osoby sú zaviazané spoločne a nerozdielne.
Obchodný zákonník umožňuje na obchodný podiel zriadiť záložné právo. Ak Obchodný zákonník neustanovuje inak, vzťahuje sa na záložné právo Občiansky zákonník (ustanovenie § 151a a nasl.). Záložné právo na obchodný podiel vzniká zápisom do obchodného registra. Obchodný podiel nemôže byť predmetom záložného práva vtedy, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu. Ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne. Na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje.
Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi nárok na vyplatenie podielu na čistom obchodnom imaní (tzv. „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje inak alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu. Obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, sa stáva voľným a spoločnosť ho môže previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.
So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť (t. j. predať) svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel aj na inú osobu (než na iného spoločníka), ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu (než na iného spoločníka) sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Prevod obchodného podielu môže byť odplatný alebo bezodplatný. O prevode obchodného podielu sa na účte 411 - Základné imanie neúčtuje. Na analytickom účte sa poznamená zmena v osobe spoločníka.
Ak pri zrušení spoločnosti celé jej imanie (ustanovenie § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka) neprešlo na právneho nástupcu, vykoná sa likvidácia, ak zákon neustanovuje inak. Ak sa likvidácia spoločnosti skončí prebytkom, spoločníci majú právo na podiel na tomto prebytku, t. j. na likvidačnom zostatku. V prípade, že spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, podiel sa určí pomerom ich splatených vkladov. Podiel na likvidačnom zostatku možno spoločníkom vyplatiť až vtedy, ak sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov. Ak sa objavia nároky voči spoločnosti až po rozdelení likvidačného zostatku, spoločníci ručia za ich splnenie podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie spoločníkov. Uvedenú pôsobnosť valného zhromaždenia (ustanovenie § 125 Obchodného zákonníka) nemôžu spoločníci v spoločenskej zmluve preniesť na iný orgán spoločnosti. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie si môže na základe vlastného rozhodnutia (ad hoc) prisvojiť rozhodovanie v určitej otázke, aj keď patrí do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti (napr. rozhodovacia pôsobnosť konateľov). Valné zhromaždenie však nemôže rozhodnúť, že bude štatutárnym orgánom spoločnosti.
Štatutárnym orgánom spoločnosti (t. j. ten, kto je oprávnený konať v mene spoločnosti) je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva má určiť, či konajú samostatne alebo spoločne, prípadne koľko z nich musí konať spoločne. Ak to spoločenská zmluva neurčuje, platí, že právo konať v mene spoločnosti majú všetci konatelia samostatne. Prvých konateľov spoločnosti určuje spoločenská zmluva (príp. zakladateľská listina), no ďalej ich už odvoláva a vymenúva valné zhromaždenie. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť vždy o spoločníka. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti (t. j. ako konateľ), musia mať písomnú formu, aj keď inak v rovnakých prípadoch sa písomná forma nevyžaduje.
Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu
Konateľ (spoločník) okrem oprávnenia konať v mene spoločnosti (konateľské oprávnenie) rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti v rámci zásad schválených valným zhromaždením. Obchodným vedením spoločnosti sa označuje rozhodovanie o bežných prevádzkových záležitostiach spoločnosti. Obchodné vedenie v sebe nezahŕňa oprávnenie konať v mene spoločnosti. Obchodný zákonník teda konateľovi (alebo konateľom) ako štatutárnemu orgánu prisudzuje nielen právo konať v mene spoločnosti, ale zároveň im prisudzuje právo rozhodovať v obchodných otázkach. Konateľ (spoločník) svoju funkciu (konateľské oprávnenie) vykonáva na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej so spoločnosťou. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. To znamená, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou pri zriaďovaní záležitosti spoločnosti (konateľské oprávnenie) sa vždy považuje za obchodno-záväzkový vzťah (nejde o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce).
Ak má firma problém s cash-flow, môže pomôcť pôžička od majiteľa. V takýchto situáciách na trhu sa firmy môžu dostať do situácie, že nemajú dostatok peňazí. Spoločník môže firme v ťažkých obdobiach požičať peniaze a následne si peniaze z s.r.o. vráti. S.r.o. a spoločník sú dva rozdielne subjekty, pričom firme vznikajú záväzky. Dôležité je správne zdokladovanie a preukázanie toku peňazí (hotovostná/bezhotovostná) či transferovým oceňovaním. Ak spoločník požičia peniaze firme, firma je povinná mu ich vrátiť. Ak spoločník vloží peniaze do s.r.o. bez nároku na vrátenie, ide o príjem, ktorý neovplyvní základ dane (nezdaniteľný príjem). Spoločník nemôže svojej s.r.o. poskytnúť inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.
Ak chce spoločník požičať svojej s.r.o. bezhotovostne, tak po prevode peňazí zo súkromného účtu na účet firmy, vzniká firme záväzok voči spoločníkovi. Vhodné je mať k tomuto účtovnému prípadu aj zmluvu o pôžičke. Ak sa spoločnosti darí a spoločnosť už peniaze má, pôžičku spoločníkovi vráti. Je dôležité si uvedomiť, že s.r.o. môže mať množstvo pôžičiek (záväzkov).
Spoločník a jeho s.r.o. platia pravidlá transferového oceňovania. Ak je spoločníkom a s.r.o. je spoločníkom a konateľom, bezúročnú pôžičku. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov upravuje úpravu základu dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník poskytne úver alebo pôžičku bez úroku, je povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a teda zvýšiť o výšku obvyklého úroku na trhu.
Kapitálové fondy sú tiež predmetom dane z príjmov, a teda nielen ich tvorba, ale aj použitie. Použitie kapitálových fondov podlieha schváleniu valným zhromaždením.
tags: #zavazok #voci #konatelovi #podmienky