
Život prináša nečakané situácie a majetkové vzťahy po smrti blízkeho môžu byť komplikované. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o dedičstve na Slovensku, s dôrazom na dedenie zo zákona, závet, práva manželov, detí a iných osôb, a tiež na riešenie dlhov a nákladov spojených s dedičským konaním.
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku dedenie zo zákona.
Zákon rozdeľuje prípadných dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v ktorom sa osoby dostávajú k možnosti dediť. Tieto skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade. Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.
V prípade, že manželstvo zaniklo smrťou jedného z manželov, prvým krokom je určenie rozsahu BSM. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) sa v prípade úmrtia jedného z manželov najskôr BSM zruší a rozdelí. Polovica majetku z BSM pripadne pozostalému manželovi, druhá polovica tvorí dedičstvo po zomrelom. V tejto druhej polovici sa uplatní dedenie podľa zákona alebo podľa závetu.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť
Po právoplatnom rozvode manželstva zaniká aj dedičské právo bývalého manžela/manželky. To znamená, že rozvedený partner nemá zákonný nárok na dedičstvo po bývalom manželovi/manželke, a to ani v prípade, že zosnulý nemal žiadnych iných dedičov v prvej skupine (deti, nový partner). Výnimkou je situácia, ak by expartner zanechal závet a výslovne v ňom uviedol bývalého partnera ako dediča. Rovnako ak by vám ešte za života daroval svoj majetok.
Prihlásenie na trvalý pobyt v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov SR nezakladá vlastnícke a ani iné právo k nehnuteľnosti. V prípade úmrtia partnera, priateľka/priateľ nie je jeho zákonným dedičom. Riešením, ak by Vám nechcel darovať podiel na nehnuteľnosti, by bolo pre Vás aj aj zriadenie dohody o vecnom bremene spočívajúceho v práve doživotného bývania v rodinnom dome.
Náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti rovnako. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Závet má prednosť pred dedením zo zákona. To znamená, že ak poručiteľ spíše závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Existujú dva typy závetov:
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.
Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Občiansky zákonník stanovuje, že maloletým potomkom sa musí z dedičstva dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a potomkom plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. vnúčatá), závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod. Ak chcete vydediť svojho potomka, musí nastať jedna zo zákonom predvídaných skutočností. Vydedenie musí spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako závet. Tzn. vydedenie musíte napísať vlastnou rukou (prípadne inak, avšak pred svedkami alebo formou notárskej zápisnice), musí byť uvedený deň, mesiac a rok podpísania a tiež musíte uviesť presný dôvod vydedenia.
Dedičia zodpovedajú za dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov (§ 471 Obč. zákonníka).
Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva.
Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.
Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.
O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičia - deti - vnuci atď. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo.
V dnešnej dobe dáva množstvo partnerov prednosť spolužitiu mimo manželského zväzku, bez sobášneho listu. Pritom vychovávajú spolu deti, splácajú spoločnú hypotéku na nehnuteľnosť, a tiež spoločne hradia náklady na domácnosť. V prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia týkajúca sa dedenia iná ako v prípade, ak by išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia obsahuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Zákon rozoznáva dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
V prípade, ak partner nezanechá závet, nastupuje dedenie zo zákona. V takomto prípade je dôležité rozlišovať, či zomrelý partner mal alebo nemal deti.
V tomto prípade je dôležité rozlišovať, či žijú rodičia zomrelého partnera alebo nie.
V tomto prípade ide o situáciu, kedy rodičia zomrelého partnera ešte žijú. Príklad: Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo 4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu. Peter možno chcel, aby byt zostal Jane celý, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedili i Petrovi rodičia. Ak sa bude chcieť Jana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Petrových rodičov ich podiely.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v tomto prípade budú rovnakým dielom dediť súrodenci zomrelého partnera, ako aj preživší partner. Príklad: Jakub mal kúpený byt s Danou, pričom neboli manželmi, Jakub nemal deti. Žili spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pričom každý vlastnil polovicu bytu. Jakub náhle zomrel. Nakoľko Jakubovi rodičia už v dobe jeho smrti nežili, nebudú dediť dedičia v druhej dedičskej skupine, ale v tretej dedičskej skupine, t.j. Jakubova sestra a partnerka Dana. Každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Dana vlastniť celkovo 3/4 bytu a Jakubova sestra 1/4 bytu. Jakub možno chcel, aby byt zostal Dane, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedila i Jakubova sestra. Ak sa bude chcieť Dana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Jakubovej sestry jej podiel bytu.
Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Dedia de facto vždy, avšak majú možnosť dedičstvo odmietnuť. Je možné ich taktiež vydediť, avšak len v zákonom ustanovených prípadoch. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v príkladoch, ktoré uvádzam vyššie, teda keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci. Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.