
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jej majetkom. Jednou z možností je dedenie zo závetu, kde poručiteľ určí svojich dedičov. Hoci vo filmoch je táto možnosť často zobrazovaná, na Slovensku je oveľa bežnejšie dedenie zo zákona, ktoré rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín.
Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín, pričom určuje poradie, v ktorom majú možnosť dediť.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:
Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
Prečítajte si tiež: Štatistiky o zdraví detí a porušovaní práv
Formálne nedostatky:
Nespôsobilosť poručiteľa: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. osoba s obmedzenou spôsobilosťou).
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára. Predíde sa tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.
Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny) bez pádneho dôvodu. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť na Slovensku
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí súd notára, ktorého rozhodnutie sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
Spísanie závetu môže byť užitočné v mnohých situáciách, najmä ak chcete naložiť so svojím majetkom inak, ako určuje zákon, alebo ak chcete predísť sporom medzi dedičmi.
Každý poručiteľ, ktorý sa rozhodne prejaviť svoju vôľu v závete, môže túto vôľu až do svojej smrti kedykoľvek a bez obmedzenia meniť. Poručiteľ môže jednak spísať nový závet a v ňom nanovo určiť dedičov ako aj dedičské podiely celého svojho majetku. Týmto úkonom priamo zo zákona zaniká skorší závet. Rovnako môže poručiteľ svoj skorší závet odvolať, pričom toto odvolanie musí byť urobené v rovnakej forme, v akej bol spísaný závet.
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza prípadov zlyhania
Nevyhnutnou náležitosťou každého závetu je ustanovenie dedičov a dátum podpisu. V závete ďalej poručiteľ môže (ale nemusí) určiť aj ich podiely, alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Poručiteľ nemôže v závete určiť, aby určitá osoba patriaca do okruhu zákonných dedičov nededila (tzv. negatívny závet). Toto je totiž možné urobiť len samostatným právnym úkonom - vydedením. Rovnako je potrebné, aby poručiteľ v závete neurčoval žiadne príkazy určené dedičom. Rovnako poručiteľ nesmie v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov - teda svojich potomkov, samozrejme za predpokladu, že ich samostatným právnym úkonom platne nevydedil.
V prípade závetu zriadeného inak než vlastnou rukou je potrebné, aby nielen tento závet po vytlačení poručiteľ podpísal vlastnou rukou, ale súčasne Občiansky zákonník vyžaduje, aby pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Na znak toho, že tak poručiteľ urobil, obaja svedkovia podpisujú spolu s poručiteľom takto zriadený závet. V týchto prípadoch je potrebné, aby svedkovia boli osoby spôsobilé na právne úkony, ktoré nie sú nevidomé, nepočujúce, poznajú jazyk, v ktorom je závet zriadený. Svedkami nemôžu byť osoby, ktoré poručiteľ v závete určil za svojich dedičov. Jednoznačne však možno odporučiť v praxi najčastejší spôsob zriadenia závetu, a to vo forme notárskej zápisnice.
V prípade, ak poručiteľ počas svojho života daroval svojim dedičom určitý majetok (a nešlo o bežné darovanie), tak za určitých okolností notár v konaní o dedičstve započíta tento dar do dedičského podielu príslušného dediča. Pri dedení zo zákona notár započítava dary poručiteľa vtedy, ak sa dedičia nedohodnú na vyporiadaní dedičstva. Ak teda poručiteľ spisuje závet preto, lebo chce svojmu dedičovi odkázať určitý majetok, ktorému počas života bezodplatne daroval nad rámec bežného darovania určitý majetok, možno odporučiť, aby v závete nedával príkaz na započítanie.
V aplikačnej praxi sa v konaniach o dedičstve vyskytujú prípady, keď sa najmä zákonní dediči snažia napadnúť závet zriadený poručiteľom. Najčastejšie dôvody sa týkajú základných náležitostí, ktoré sa pre platnosť toho-ktorého druhu závetu vyžadujú (napr. spôsobilosť svedkov, vlastnoručnosť závetu). Najmenej napádané sú závety spísané vo forme notárskej zápisnice.
Ak chcete ponechať majetok iným subjektom, ako svojím príbuzným (napr. cirkvi, nadáciám, neziskovkám), je potrebné to uviesť v závete. Naša právna úprava dedičského práva umožňuje poručiteľovi, aby v závete určil za dediča svojho majetku, prípadne jeho časti aj právnickú osobu. Jedinou podmienkou v týchto prípadoch je, aby v závete poručiteľ dediča dostatočne určito identifikoval. Súčasne dedič - iný ako fyzická osoba musí mať právnu subjektivitu.
Ak ľudia žijúci spolu v partnerskom zväzku v spoločnej domácnosti (teda mimo manželstva) nespíšu závet, v prípade smrti jedného z partnerov dedí druhý partner len v prípade, ak poručiteľ nemá žiadne deti. V praxi ide o jednu z najčastejších situácií, v ktorých možno jednoznačne odporučiť partnerom spísať závet v prípade, ak chcú zabezpečiť v prípade svojej smrti aj druhého partnera.
Dedičstvo sa stáva odúmrťou, ktorú nadobúda do svojho vlastníctva štát v týchto prípadoch:
Vydedenie je inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi vylúčiť alebo obmedziť rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovná.
Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 OZ patria:
Listina o vydedení musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov a špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon. Je možné ju uložiť do notárskej úschovy.
Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.