
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vládny návrh zákona, ktorý prináša zásadné zmeny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového systému na Slovensku. Zameriame sa na kľúčové body návrhu, vrátane úpravy veku odchodu do dôchodku, zavedenia rodičovského dôchodku a obnovenia väzby dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Návrh zákona vychádza z novelizovaného čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje poistencom právo rozhodnúť o asignácii odvodov a zabezpečenie osôb, ktoré dosiahli stanovený počet odpracovaných rokov. Cieľom je upraviť zákon o sociálnom poistení tak, aby reflektoval tieto ústavné práva a zabezpečil spravodlivejší a udržateľnejší dôchodkový systém.
Návrh zákona zavádza možnosť odchodu do predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov. Do tohto obdobia sa nezapočítavajú niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Cieľom tohto opatrenia je umožniť poistencom, ktorí preukázateľne odpracovali značnú časť svojho života, odísť do dôchodku skôr, a to za podmienok, ktoré zohľadňujú ich dlhodobú účasť na trhu práce.
Pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné splniť dve základné podmienky:
Suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov bude krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Toto krátenie je navrhnuté ako aktuárne neutrálne, aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zákon
V prípade, že poistencovi chýbajú maximálne 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku, ponecháva sa krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.
Ak vzhľadom na opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca sa použije najvyšší známy dôchodkový vek.
V nadväznosti na vypustenie tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Cieľom je zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému.
Od ročníka narodenia 1967 sa opätovne naviaže zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Zachováva sa zásada, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa ustanoví ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa.
Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku.
Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku
Konkrétne sa sleduje zmena strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok, v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života.
Ak by ministerstvo vydávalo všeobecne záväzným právnym predpisom dôchodkový vek napríklad už v roku 2022 pre osoby narodené v roku 1967, použijú sa na určenie dôchodkového veku hodnoty strednej dĺžky života v rokoch 2009 až 2020. Obdobie rokov 2009 až 2020 sa rozdelí na 7 tzv. referenčných období (obdobie 2015-2020; obdobie 2014 - 2019; obdobie 2013 - 2018; obdobie 2012 - 2017; obdobie 2011 - 2016; obdobie 2010 - 2015; obdobie 2009 - 2014).
Návrh zákona zavádza inštitút rodičovského dôchodku, ktorý umožňuje poberateľom dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku získať dodatočný príjem na základe dôchodkového poistenia ich detí.
Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vzniká v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň.
Obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok je obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku
Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok.
V prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok môže dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Nárok na rodičovský dôchodok zanikne najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. januára 2027 vyhlási, že nárok má zaniknúť, nárok zanikne 1. januára 2028.
V prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikne od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Vyššie uvedené vyhlásenia môže dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou.
Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa určuje ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie. Suma rodičovského dôchodku nemôže byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Rodičovský dôchodok je vylúčený z valorizácie.
Výplata rodičovského dôchodku sa realizuje v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou.
V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“).
Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475.
Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny a úpravy, ktoré súvisia so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. Tieto zmeny sa týkajú novelizácie zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.