
Odchod do dôchodku je významný životný míľnik, ktorý často sprevádzajú dary od zamestnávateľa. Tieto dary však môžu mať daňové dôsledky, ktoré je dôležité poznať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zdaňovaní darov pri odchode do dôchodku na Slovensku, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické príklady.
Darovanie peňazí je bežnou súčasťou medziľudských vzťahov, najmä v rodinnom kruhu. Pri menších sumách postačí ústna dohoda, no pri väčších obnosoch je písomná darovacia zmluva vysoko odporúčaná. Slúži ako právny dôkaz o tom, že peniaze boli poskytnuté bez nároku na vrátenie. Písomná forma zmluvy pomáha predchádzať sporom a nedorozumeniam. Je vhodná najmä pri darovaní vyššej finančnej sumy, ak si chcú zmluvné strany uchovať dôkaz pre prípad sporu alebo účtovnej kontroly, ak je obdarovaný podnikateľ alebo právnická osoba, a ak má byť dar súčasťou dedičstva alebo sa darca pripravuje na väčšie majetkové prevody v rodine.
Zmluva môže slúžiť aj ako podklad pre bezproblémové vedenie účtovníctva a potvrdenie pre daňové účely, ak je dar prijatý podnikateľským subjektom. Právnická osoba môže darovať 2 % z dane oprávnenej osobe, ak súčasne poskytne finančný dar vo výške 0,5 % z dane. Na tento účel je potrebné mať uzatvorenú darovaciu zmluvu, pretože je potrebné preukázať, že bol dar skutočne poskytnutý a prijatý konkrétnou oprávnenou osobou.
Pri vyšších sumách alebo v prípade darovania medzi nepríbuznými osobami sa odporúča notárske alebo aspoň úradné overenie podpisov.
Odporúča sa dbať na presnosť a jasnosť textu a uchovávať si dôkaz o prevode peňazí - výpis z účtu alebo potvrdenie o hotovostnom prevzatí. Ak uzatvárate písomnú darovaciu zmluvu, je vhodnejšie (ale nie povinné) podpis darcu nechať úradne overiť.
Prečítajte si tiež: § 60 a zdaňovanie príspevku
Darovanie je upravené v Občianskom zákonníku, konkrétne v § 628 až § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Podľa zákona darovaním vzniká záväzok darcu bezodplatne niečo obdarovanému prenechať a obdarovaný tento dar prijíma. Pri darovaní finančných prostriedkov nie je vyžadovaná osobitná forma, no pri vyšších sumách sa písomná forma považuje za štandard a odporúčanie pre právnu istotu.
Darovanie predstavuje pre darcu možnosť rozhodnúť sa ešte počas svojho života, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok. Darovacia zmluva ponúka možnosť previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby alebo príbuzných z nadobudnutia tohto konkrétneho majetku dedením. Darca môže požadovať vrátenie daru, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správa tak, že porušuje dobré mravy.
Zamestnávateľ v zmysle kolektívnej zmluvy pri skončení pracovného pomeru z dôvodu odchodu do predčasného, starobného alebo invalidného dôchodku môže poskytovať zamestnancom vecný dar (napr. kyticu a darček). Takýto vecný dar je pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, a teda aj zdaniteľným príjmom. Vecný dar sa zdaňuje zamestnancovi v mesiaci, v ktorom mu bol poskytnutý.
V prípade, že zamestnanec alebo bývalý zamestnanec v čase poskytnutia vecného daru nemá ďalší zdaniteľný príjem, zamestnávateľ postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a tento príjem zdaní v čase najbližšieho peňažného príjmu alebo v ročnom zúčtovaní, alebo daň vysporiada daňovník podaním daňového priznania. Každý poskytnutý vecný dar sa zamestnancovi pri zúčtovaní zdaniteľných príjmov nepripočítava do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale k čiastkovému základu dane (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov), ktorý sa dosiahne po odpočítaní poistného na zdravotné a sociálne poistenie.
Poskytnutý vecný dar z prevádzkových nákladov v zmysle kolektívnej zmluvy pri skončení pracovného pomeru z dôvodu odchodu do predčasného, starobného alebo invalidného dôchodku v nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o príspevku na zateplenie
Nepeňažný príjem zamestnanca môže mať rôzne formy. Podľa § 127 Zákonníka práce možno zamestnancovi poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých. Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Nie je dovolené poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok. Naturálna mzda je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Pri odchode do dôchodku a obdobne pri životnom alebo pracovnom jubileu môže zamestnanec okrem peňažných plnení dostať od zamestnávateľa aj nepeňažné plnenie, a to z prostriedkov zamestnávateľa, zo sociálneho fondu alebo z odborových prostriedkov.
Ak firma poskytne svojmu zamestnancovi pri príležitosti odchodu do dôchodku pobytový zájazd, ktorý zakúpila v cestovnej kancelárii a uhradila z prostriedkov sociálneho fondu, ide o dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Hodnotu daru možno považovať za príjem spočívajúci v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa príjmov, ktorý sa pripočíta k ostatným príjmom zamestnanca a zdaní preddavkovým spôsobom.
Ak tomuto zamestnancovi poskytne vecný dar pri príležitosti odchodu do dôchodku z odborových prostriedkov aj odborová organizácia, v tomto prípade nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti od zamestnávateľa, ale z dôvodu členstva v odborovej organizácii. Tento dar nie je predmetom dane v súlade s § 3 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, je považovaná za príjem zamestnanca. Od dane sú oslobodené ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru. Ak cena alebo výhra je v hodnote vyššej ako 165,97 eura, podlieha zdaneniu v celom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Prehľad daňového bonusu a príspevkov
Pokiaľ obdrží nepeňažnú cenu alebo výhru dieťa zamestnanca, ktoré nie je považované za vyživované, a prijatá cena alebo výhra nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane, takýto zdaniteľný príjem nie je príjmom zo závislej činnosti, ale je ostatným príjmom, ktorý si zdaní sám daňovník v daňovom priznaní. Iba v prípade peňažných cien alebo výhier sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a povinnosť zraziť daň má zamestnávateľ.
Príjmom zamestnanca je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Vstupná cena motorového vozidla, z ktorej sa vypočíta výška nepeňažného príjmu zamestnanca, je cena, ktorá sa používa u zamestnávateľa na účely výpočtu daňových odpisov tohto hmotného majetku a stanoví sa rozdielne v závislosti od spôsobu nadobudnutia majetku. Ak je zamestnancovi poskytnuté na používanie aj na súkromné účely prenajaté motorové vozidlo, príjem zamestnanca sa vypočíta z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.
Pre pripočítanie 1 % zo vstupnej ceny do zdaniteľných príjmov zamestnanca nie je rozhodujúce, či vozidlo bolo v skutočnosti aj používané alebo či bolo použité v príslušnom kalendárnom mesiaci aj na súkromné účely. Poskytnutie vozidla zamestnancovi na služobné a súkromné účely treba odlíšiť od príležitostného zapožičania služobného motorového vozidla na súkromný účel. V týchto prípadoch vzniká zamestnancovi nepeňažný príjem v prípade, ak mu bolo vozidlo zapožičané bezplatne.
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovný odev a pracovnú obuv. U zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia.
Predmetom zdanenia nie je jednotné pracovné oblečenie, ak sú dodržané podmienky podľa pokynu Ministerstva financií SR č. 4753/1998-62. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného oblečenia, ide o ich zdaniteľný príjem.
Rekondičné pobyty alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou sú určené zamestnancom ako kompenzácia zdraviu škodlivej práce alebo pracovných podmienok. Predmetom dane u zamestnanca nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom o BOZP. Všetky plnenia, ktoré obdrží v súvislosti s rekondičnými pobytmi a na ktoré má zamestnanec zákonný nárok, nie sú predmetom dane. Podmienky pre vylúčenie z predmetu dane alebo oslobodenie od dane nie sú splnené v prípade zamestnávateľom zakúpených relaxačných pobytov v kúpeľoch. Oslobodené tiež nie je bezodplatné poskytnutie rôznych výživových doplnkov zamestnancom od zamestnávateľa.
Z daňového hľadiska sa u zamestnanca aplikuje § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého predmetom dane nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Od dane je oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem. Podmienkou uplatnenia oslobodenia príjmov zamestnanca od dane v súvislosti s doškoľovaním je, aby zamestnanec takto získané poznatky a vedomosti využíval na pracovisku a bol funkčne zaradený tak, že ich pri svojej práci využíva. Ďalšou podmienkou je aj priama previazanosť medzi predmetom činnosti zamestnávateľa alebo jeho podnikaním a pracovným zaradením zamestnanca, ktorému zamestnávateľ výdavky na doškoľovanie uhrádza.
Ak dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť. Chybu spočívajúcu v nesprávne vypočítanom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely, nesprávne uplatnenej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nesprávne poskytnutej sume daňového bonusu, nesprávne použitej sadzbe poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pod. je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti. Chybu spočívajúcu v nesprávne určenej základnej mzde, prémii, odmene, náhrade mzdy alebo inej zložky mzdy a pod. po dohode so zamestnancom zúčtovaním vzniknutého rozdielu v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti v čase zúčtovania, resp. výplaty príjmu.
Mzdové listy a výplatné listiny pre zamestnancov vrátane ich rekapitulácie je zamestnávateľ povinný viesť za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Každú zmenu v dôsledku prepočtu mzdy alebo opravy chýb pri výpočte mesačnej mzdy je povinný vykonať na mzdovom liste aj vo výplatnej listine. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, súvisiace s vyplateným príjmom. V prípade, že používaný mzdový softvér to nedokáže, mzdová účtovníčka musí urobiť spätný prepočet z výšky vyplateného čistého príjmu.
Výkazy poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ zistí, že poistné vypočítal, vykázal a odviedol z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný urobiť prepočet a podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov. Ak zistí, že vypočítal, vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, údaje o vykázanom vymeriavacom základe a poistnom nevysporiada podaním opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov, ale prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné. Povinnosť podania opravného výkazu môže vzniknúť z dôvodu nesprávne uvedených údajov v riadnom výkaze alebo z dôvodu nevyhnutnosti prepočtu mesačnej mzdy zamestnanca, čo má za následok zmenu výšky vymeriavacieho základu a výšky preddavkov na poistné.
Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac je zamestnávateľ povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane. Ak zamestnávateľ zistí, že v riadnom prehľade sú chyby, či už v dôsledku prepočtu mzdy zamestnancov alebo v dôsledku nesprávne vyplneného a podaného tlačiva, musí podať opravný prehľad. Opravný prehľad podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný riadny prehľad za príslušné obdobie obsahuje nesprávne údaje, pričom v opravnom prehľade uvedie aj dátum zistenia skutočnosti na podanie opravného prehľadu.
Maximálna ročná sadzba dane za rok 2025 sa vypočíta ako 19 % zo základu dane do sumy 48 441,43 eur vrátane.
Ak zamestnanec - poberateľ dôchodku k začiatku zdaňovacieho obdobia ukončil pracovný pomer ku dňu 30.06.2025 a pri odchode mu bolo vyplatené odstupné i odchodné a prekročil hranicu príjmov 4 036,79 eur, príjem mu bol zdanený aj preddavkom 25% za mesiac jún 2025, po skončení zdaňovacieho obdobia 2025 požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2025. Podľa § 4 ods. 3 zákona príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Ak má zamestnanec vo februári 2026 vyplatený príjem, kde základ dane pre výpočet preddavkov na daň bude presahovať sumu vo výške 75 010,32 EUR (napr. 80 000 eur), je potrebné postupovať pri mesačnom výpočte dane podľa platných predpisov.