
Článok sa zaoberá problematikou regresného nároku zdravotnej poisťovne (ZP) a premlčaním v kontexte slovenského práva. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od základných definícií až po praktické príklady a súdne rozhodnutia.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, keď sa niekto obohatí na úkor iného bez právneho dôvodu. Vzniká vtedy, ak dôjde k majetkovému prospechu na strane jedného subjektu, ktorý nie je podložený žiadnym právnym titulom (napr. zmluva, zákon, rozhodnutie orgánu). Regresný nárok predstavuje právo osoby, ktorá plnila za niekoho iného, požadovať od tejto osoby náhradu za to, čo za ňu plnila. V kontexte bezdôvodného obohatenia vzniká regresný nárok vtedy, ak jedna osoba plní záväzok za inú osobu bez právneho dôvodu, a tým sa táto druhá osoba obohatí.
Na vznik bezdôvodného obohatenia musia byť splnené nasledovné podmienky:
Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je hmotnoprávnym nárokom ZP. Takýto nárok vzniká napríklad v situáciách, keď bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.
Poškodený má pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla možnosť voľby, či si uplatní nárok na jej náhradu iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu motorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne.
Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku
Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. v takýchto prípadoch je potrebné premlčanie posudzovať z dvoch rôznych pohľadov.
Premlčanie je inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka. Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v Občianskom zákonníku uvedené inak. Kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo sa posudzuje podľa splatnosti dlhu. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou.
V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Uplatnenie námietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil.
Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP
Pri riešení otázky, či sa vznesenie námietky premlčania spotrebiteľom výnimočne prieči dobrým mravom, súd skúma aj to, či dodávateľ dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a náležite vyhodnocoval správanie spotrebiteľa a tiež to, či pri uplatňovaní svojich práv voči spotrebiteľovi postupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým.
Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo
tags: #zdravotná #poisťovňa #regresný #nárok #premlčanie