Zdravotná starostlivosť a bezpečnostné normy na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou starostlivosti zamestnávateľov o ochranu a upevňovanie zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosťou pri práci, a to aj z daňového aspektu podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasť tejto témy predstavuje vytváranie a zlepšovanie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

Úvod do problematiky BOZP

Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv ľudského jedinca. Jeho súčasťou je ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (ďalej len „BOZP”). Problematika BOZP je kategóriou, ktorá v sebe viaže sociálnu a súčasne aj ekonomickú dimenziu. Súvisí s pracovnoprávnym vzťahom, je nástrojom na humanizáciu práce, uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv. Je tak v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti. Aj preto v záujme zabezpečenia tohto práva dňa 2. februára 2006 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Legislatívny rámec BOZP na Slovensku

Zákon publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z.

Dôležité zákony a predpisy

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o bezpečnosti a ozdravia pri práci“)
• Zákon č. 355/2007 Z. z.
• Zákon č. 577/2004 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení zákona č. 104/2015 Z.
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
• Zákon č. 152/1994 Z. z.

Medzinárodný rozmer BOZP

Problematika BOZP má aj medzinárodný rozmer - Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná platnými medzinárodnými zmluvami, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ďalej „MOP”), napríklad Dohovorom MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej „dohovor MOP č. 155 z roku 1981”) a najmä acquis communautaire Európskej únie. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci predstavuje jednu z najsledovanejších oblastí v Európskej únii. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej „smernica Rady 89/391/EHS”) a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc. Ich účelom je zjednocovať štandard BOZP pre EÚ.

Zameranie sa na prevenciu

Slovenská republika v oblasti BOZP smeruje k dôslednému uplatňovaniu požiadaviek na zaistenie BOZP u zamestnávateľov, využíva pritom predovšetkým koncepčné a legislatívne nástroje, ktoré sú predpokladom efektívneho fungovania organizovanej starostlivosti o BOZP. Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „tento zákon”) upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti v Slovenskej republike v ostatných 15 rokoch. Ustanovuje základné ciele, ako aj preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Precizuje tiež ustanovenia zákona, ktoré obsahujú ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS, ktoré po preskúmaní zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučila upraviť Európska komisia aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Nová právna úprava zvýrazňuje prevenciu, stále zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu medzi zainteresovanými a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Obsahuje základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese. Nenahrádza osobitné predpisy, ale vytvára pre ne východiskový legislatívny rámec. Nová právna úprava BOZP vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP, predstavuje možnosť na zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Predmet a účel zákona č. 124/2006 Z. z.

Zákon č. 124/2006 Z. z. Čl. Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je najmä v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanovenom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR). Táto zásada rešpektuje významné medzinárodné právne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odporúčaním MOP č. 164 z roku 1981 je vymedzený účel tohto zákona, ktorým je komplexne chápaná ochrana zamestnancov pri práci. Aj so zreteľom na tieto fakty je nevyhnutné predmet záujmu tohto zákona hodnotiť spolu s ustanoveniami Zákonníka práce, pretože spolu ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní podľa potrieb organizácie alebo pracoviska vykonávajú aj ďalšie potrebné opatrenia.

Definície a pojmy

Bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, podľa § 146 ods. Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov v prípade obdobných pracovných vzťahov. Slovné spojenie „z práce” charakterizuje akékoľvek poškodenia zdravia, a to iné ako pracovný úraz a chorobu z povolania, ku ktorému nemusí dôjsť bezprostredne pri práci. Ustanovenia tohto zákona zamestnávateľ vykonáva systémom opatrení, ktoré sú uplatňované v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti. K princípom ochrany prináleží neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach. Tieto princípy musí realizovať v zmysle § 3 písm.

Povinnosti zamestnávateľa

V zmysle čl. 3 „Základných zásad“ ZP zamestnávatelia sú povinní o. i. utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. V uvedenom článku je zároveň uvedené, že zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“), na odpočinok a zotavenie po práci. V zmysle čl. 8 zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky s ohľadom na ich zdravotný stav.

V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca, na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod.). Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní, sú stvárnené týmto zákonom, Zákonníkom práce a zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Zdravie v zmysle tohto zákona a čl. 3 písm. e) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 nie je chápané ako len stav bez choroby alebo inej ujmy. Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného prostredia a činiteľ z nich vyplývajúci vrátane človeka. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, napríklad ich existencia je nevyhnutným predpokladom pre technologický proces (ostrú hranu nožníc nemožno odstrániť, pretože je nevyhnutným predpokladom strihania - ale technológiu strihania možno nahradiť inou technológiou, pri ktorej ostrá hrana nie je a pod.), je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organizačnej a personálnej sféry, ktorých rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona. Zákonník práce ani tento zákon nepredpokladajú ľubovôľu zamestnávateľa, či sa nebezpečenstvo odstráni alebo sa minimalizuje, a to napríklad na základe aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov či z iných subjektívnych dôvodov. Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru [§ 6 ods. 1 písm.

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností [a to priamo alebo sprostredkovane, v reálnom čase (ihneď, okamžite) alebo kedykoľvek neskôr]. Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 tohto zákona. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté (špecifikované) v jeho jednotlivých ustanoveniach, napríklad povinnosť oboznamovania, informovania. Rozsiahly súbor opatrení je v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad nariadení vlády SR č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, vyhláške SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb. alebo v súčasnosti pripravovaných právnych predpisoch, napríklad podľa splnomocnení § 30 tohto zákona alebo v súvislosti so zákonom č. 126/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Pôsobnosť zákona č. 124/2006 Z. z.

(3) Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný). Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS ide mierne nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k pracovníkovi a zamestnávateľovi. K ods. Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovenie zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti. Zamestnávateľom je široký okruh právnických osôb v rôznych právnych formách, napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá, občianske združenia, odborové organizácie, politické strany, politické hnutia a pod. i fyzických osôb. Základnými pracovnoprávnymi vzťahmi sú pracovný pomer a právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. K nim patria aj iné vzťahy, pokiaľ sa spravujú Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi, ktoré upravujú pracovné vzťahy. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa. V súlade s čl. K ods. Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifické povinnosti sa vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby (§ 18 ods. 4 a 5, § 13 ods. 7, § 14 ods. 8 a § 16 ods. K ods. 2 písm. Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradenie do práce nie je klasickým výkonom práce. K ods. 2 písm. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami - podnikateľmi. So zreteľom na nedostatočné pomery BOZP u podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, sa požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na ne, ide napríklad o krajčíra, obuvníka, prevádzkovateľa kolotočov. Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní vymenovaní v tomto ustanovení, tak zákon sa vzťahuje aj na týchto príbuzných. Ustanovenie vymedzilo okruh spolupracujúcich najbližších príbuzných podnikajúcej fyzickej osoby, ktorí mu napomáhajú pri plnení jeho podnikateľských úloh. Príbuznými v priamom rade sú rodičia a deti podnikajúcej fyzickej osoby. K ods. 2 písm. Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme. Dobrovoľníckou všeobecne prospešnou aktivitou je napríklad vykonávanie menších obecných služieb organizovaných obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických a sociálnych podmienok obyvateľov obce podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ide tiež o aktivačnú činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe dobrovoľníckej práce podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona. Takou aktivitou je aj čistenie, údržba, úprava a pod., nehnuteľností spolkov, združení, cirkví a pod. Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobné a nepracovné aktivity, napríklad súkromné práce na záhrade, chalupe, rodinnom dome ani záujmová činnosť. Nepatrí sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon), napríklad spevácky výkon, divadelné vystúp…

Zodpovednosť za BOZP

Za oblasť BOZP zodpovedá v prvom rade zamestnávateľ. Podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný sústavne zaisťovať BOZP zamestnancov v súlade z právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Táto jeho povinnosť vychádza zo zásady prevencie, ktorá prestupuje celou oblasťou BOZP, a jej cieľom je odstránenie, a ak to nie je možné, tak aspoň minimalizácia rizikových faktorov. Zaisťovanie BOZP je zásadný proces, ktorý nikdy nie je ukončený a ku ktorému je nutné neustále sa vracať, keďže porušenie jeho základných princípov býva v praxi častým dôvodom vzniku negatívnych udalostí, napríklad vzniku pracovného úrazu zamestnanca (teda škody na jeho zdraví), ako aj škody na majetku zamestnávateľa (napr.

Delegovanie zodpovednosti

Povinnosť zamestnávateľa zaisťovať BOZP znamená, že zodpovednosť za BOZP môže čiastočne delegovať (preniesť) aj na iné osoby, ktoré spravidla zaistenie vykonávajú. Zákonník práce deleguje právomoc zaistenia BOZP na vedúcich zamestnancov pri zachovaní celkovej konečnej zodpovednosti zamestnávateľa. Vedúci zamestnanci nesú na príslušnom stupni riadenia čiastkovú zodpovednosť v rozsahu svojich funkcií a z nich vyplývajúcich právomocí. Ak zo strany vrcholového manažmentu nie je preukázané, že došlo k delegácii zodpovednosti za BOZP na nižší stupeň riadenia, zostáva primárna zodpovednosť na štatutárnom zástupcovi, ktorým je spravidla riaditeľ, resp.

Objektívna a subjektívna zodpovednosť

Celková zodpovednosť zamestnávateľa za zaistenie BOZP je podľa Zákonníka práce objektívna a neprenosná. Objektívna zodpovednosť nepredpokladá zavinenie v akejkoľvek forme, ide o zodpovednosť za protiprávny stav, ktorý aj keď zamestnávateľ nezavinil, nesie zaň zodpovednosť. Tak je tomu napríklad pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca. Zamestnávateľ nesie za takýto protiprávny stav objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca s poukázaním na porušenie predpisov na zaistenie BOZP zo strany zamestnanca. Nie je ojedinelá situácia, že zamestnávateľ v prípade pracovného úrazu zamestnanca tvrdí, že nie je zaň zodpovedný, lebo podľa neho si zamestnanec úraz privodil sám, hoci sa nestranným vyšetrovaním zistí, že vznik pracovného úrazu zamestnanca je aj dôsledkom nedostatočného zaistenie BOZP, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. pracovnoprávnu zodpovednosť, na vznik ktorej je nutnou podmienkou zavinené porušenie právnej povinnosti. Jedným z druhov subjektívnej pracovnoprávnej zodpovednosti je zodpovednosť za škodu. Zákonník práce pozná viacero jej druhov. Podľa § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh.

Oboznamovanie zamestnancov s BOZP

Zamestnávateľ zabezpečuje plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní každého zamestnanca, tzn. vrátane profesionálneho vodiča a neprofesionálneho vodiča najmenej raz za dva roky len s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Obsah oboznamovania a pravidelnosť opakovaného oboznamovania musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Oboznamovať zamestnancov by mali vedúci zamestnanci, nakoľko tí, podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce utvárajú priaznivé pracovné podmienky a zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo oboznamovať môžu aj iné osoby, napr. zamestnávateľov bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik a tiež aj dodávateľsky osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s príslušným rozsahom oprávnenia podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. (príloha č.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Školenia vodičov a BOZP

Zákon č. 124/2006 Z. z. v ustanovení § 7 a ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie zamestnancov (tzv. so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi, napr. zákonom č. 8/2009 Z. z. Právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neukladajú povinnosť zamestnávateľovi školiť vodičov motorových vozidiel z odborných záležitostí týkajúcich sa vedenia motorového vozidla podľa predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky. Zamestnávateľ zabezpečí plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní aj zamestnanca - profesionálneho vodiča nezávisle na ustanovenú odbornú spôsobilosť zamestnanca - vodiča profesionála v zákone č. 280/2006 Z. Ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom vo vymedzení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zahrnuté aj technické normy a dopravné predpisy je potrebné vysvetľovať v spojitosti s oboznamovaním podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. tak, že oboznamovanie zamestnancov s dopravnými predpismi má byť len u zamestnávateľov, u ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky na vonkajšom alebo vnútornom pracovisku vrátane motorových vozíkov, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Len v tomto prípade si takéto oboznamovanie s dopravnými predpismi vyžaduje charakter práce, v ostatných prípadoch zamestnávateľ nie je povinný oboznamovať zamestnancov - profesionálnych a neprofesionálnych vodičov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávatelia môžu na báze dobrovoľnosti pre svojich zamestnancov - profesionálnych aj neprofesionálnych vodičov vykonávať školenia aj z právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky aj keď zákon č. 124/2006 Z. z. to neukladá. Týmto zabezpečením sa však môžu zbytočne zvyšovať ich finančné náklady. Neprofesionálny vodič, ktorý na pracovnej ceste vedie vozidlo zamestnávateľa a ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za prípadné ním zavinené škody spôsobené na vozidle ako aj za škody spôsobené tretím osobám najmä poškodením alebo zničením vozidla alebo jeho výbavy pri porušení predpisov o cestnej premávke z viny vodiča, neodborným zásahom do vozidla a zanedbaním povinnosti zaistiť vozidlo pred krádežou sa musí riadiť pokynmi, resp. vnútornými predpismi, v ktorom zamestnávateľ upravuje používanie, plánovanie a povoľovanie jázd služobných vozidiel, postup pridelenia služobných vozidiel, ako aj používanie súkromných vozidiel na služobné účely. Avšak takýto vodič nie je povinný absolvovať skúšobnú jazdu zamestnanca pred pridelením služobného vozidla; táto povinnosť bola upravená v neplatnej vyhláške č. 208/1991 Zb. z 21.

tags: #zdravotna #starostlivost #a #bezpecnost #normy