Zdravotná starostlivosť bez súhlasu pacienta: Podmienky a výnimky

Inštitút informovaného súhlasu je základným prvkom pre pacienta aj pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Informovaný súhlas tvorí základný komunikačný kanál medzi pacientom a ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom a zapája pacienta do procesu diagnostiky a liečby. V čase narastajúceho počtu súdnych sporov je informovaný súhlas pacienta stále podceňovanou oblasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podstata informovaného súhlasu spočíva v tom, že pacient má byť informovaný o svojom zdravotnom stave, o tom čo sa bude diať, či už v rámci diagnostiky alebo terapie, aké má možnosti, aké rizika daný výkon obnáša, a aký by mal byť jeho výsledný efekt.

Informovaný súhlas ako základný pilier poskytovania zdravotnej starostlivosti

Udelenie informovaného súhlasu pacienta je povinné pri každom jednom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to tak preto, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k zásahu do telesnej či psychickej integrity pacienta. Nezáleží pritom ani na intenzite zásahu do tela pacienta alebo druhu zásahu. Poučenie, ktoré predchádza súhlasu pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti je väčšinou zabezpečené ústnym rozhovorom s pacientom a samotný súhlas je súčasťou lekárskej správy, ktorú dá ošetrujúci zdravotnícky pracovník podpísať pacientovi. Vo všeobecnosti koluje mýtus, že informovaný súhlas nie je potrebný v prípadoch, ak ide o drobné zásahy do tela pacienta alebo o bežné/rutinné úkony v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedené však nie je pravda. Tento mýtus mohol byť spôsobený tým, že v niektorých prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti postačuje ústny informovaný súhlas pacienta alebo len konkludentný a pri iných zákrokoch, ktoré priamo vymenováva zákon, sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu (napr. pri klinickom skúšaní, sterilizácii, umelom prerušení tehotenstva a pod.). V ktorých prípadoch je potrebný písomný informovaný súhlas, je vymedzené v § 6 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. Dokonca súhlas pacienta je potrebný aj vtedy, ak by ste zákrok vykonali v odbornom presvedčení o jeho nevyhnutnosti a prospešnosti pre pacienta, a zákrok by nemohol v žiadnom prípade spôsobiť škodu na zdraví pacienta (okrem prípadov neodkladnej zdravotnej starostlivosti).

Právo fyzickej osoby rozhodovať o svojej telesnej integrite sa realizuje cez inštitút informovaného súhlasu. Ustanovenie práva fyzickej osoby disponovať svojím zdravím možno nájsť v národných, ako aj medzinárodných právnych dokumentoch. V každom z nich sa v zásade uvádza ako súčasť práva na ochranu súkromia.

• Európsky dohovor o ľudských právach - ochrana prostredníctvom čl.
• Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne (ďalej len „Dohovor“) - čl.
• Ústava SR - ochrana prostredníctvom čl. 16 a čl.

Podľa čl. 5 Dohovoru (cit.): „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ Rovnako aj zákon o zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 4) ako conditio sine qua non pre vykonanie zákroku predpokladá (cit.): „… preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.“ Súhlas je nevyhnutný aj v prípadoch, kedy zdravotnícky výkon nezasahuje do práva na telesnú integritu, ale zasahuje napr. do práva na súkromie, resp. Legálnu definíciu informovaného súhlasu možno nájsť v § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti (cit.): „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Zákon o zdravotnej starostlivosti a Dohovor nepoužívajú spojenie pojmov „informovanie“ a „súhlas“ náhodne. Aby bol súhlas udelený platne, mal by ho pacient dať až na základe svojho slobodného rozhodnutia učineného po zvážení všetkých kladov a záporov navrhovaného zákroku, o ktorom ho informoval zdravotnícky pracovník. Súhlas teda dáva „informovaný pacient“.

Ochrana pacienta a zdravotníckeho pracovníka

Za predpokladu, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník dodržal všetky povinnosti súvisiace s informovaným súhlasom, tak informovaný súhlas chráni pacienta a rovnako zdravotníckeho pracovníka. Písomný informovaný súhlas, na ktorom je zachytené aj samotné poučenie, zvyšuje dôkaznú silu na strane zdravotníckeho pracovníka v prípade súdneho sporu. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje vo veľmi úzkej interakcii medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom. Každý zásah do telesnej alebo psychickej integrity pacienta si vyžaduje „dovolenie“ pacienta. Sú však aj situácie, keď pacient informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nemôže udeliť.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Výnimky zo zákona: Kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta

Zákon č. 576/2004 Z. z. presne vymenováva situácie, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosti bez informovaného súhlasu pacienta. Zákon o zdravotnej starostlivosti umožňuje poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta v štyroch prípadoch (§ 6 ods. 9). Výnimky, ktoré sú v právnej úprave vymedzené majú svoje opodstatnenie pri ochrane života jednotlivca aj celej spoločnosti. Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník povinný poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

1. Neodkladná zdravotná starostlivosť

Prvú výnimku, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta predstavuje skutočnosť, že pacient je vo vážnom ohrození života, a teda pôjde o neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta teda nemožno získať tento súhlas včas, ale je zároveň možné jeho súhlas s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou predpokladať. Centrálny príjem zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

2. Ochranné liečenie uložené súdom

3. Ústavná starostlivosť o osobu, ktorá má prenosnú chorobu a závažne ohrozuje okolie

4. Duševné ochorenia, ktoré sa prejavujú automutiláciou alebo agresiou voči okoliu

Ďalší zásah do integrity pacienta pri rozhodovaní o poskytnutí zdravotnej starostlivosti predstavuje nútená hospitalizácia resp. nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti a to bez pacientovho súhlasu. Zákon striktne obmedzuje prevzatie pacienta do ústavnej zdravotnej starostlivosti bez jeho súhlasu na 3 situácie. Nútená hospitalizácia, alebo nútene prevzatie do ústavnej starostlivosti ak chceme, veľkou mierou zasahuje do základných práv pacienta ako je sloboda pohybu alebo osobná sloboda. Je dôležité, aby prevzatie podliehalo prísnej kontrole a vylúčilo sa tak svojvoľné obmedzenie práv pacienta. Preto každé prevzatie do ústavnej starostlivosti bez súhlasu pacienta podlieha kontrole súdu. Zdravotnícke zariadenie, ktoré pacienta prevezme, má povinnosť do 24 hodín oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa zariadenie nachádza. Súd v podobných prípadoch rozhoduje na základe výpovede ošetrujúceho lekára, výpovede pacienta a zdravotnej dokumentácie pacienta. Ak je pacient prevzatý do ústavnej starostlivosti, súd do 5 dní uznesením rozhoduje o prípustnosti prevzatia a v prípade, ak je prevzatie odôvodnené, následne do 3 mesiacov rozhodne o prípustnosti držania v ústavnej starostlivosti. V prípade, ak zistí, že držanie je neprípustné, umiestnená osoba bude okamžite prepustená zo zdravotníckeho zariadenia. V opačnom prípade sa v uznesení uvádza aj doba, po ktorú bude daný umiestnený držaný v zdravotníckom zariadení. No tým to celé nekončí - súd má povinnosť najneskôr do uplynutia 1 roka od právoplatnosti uznesenia znova „otvoriť vec“ a začať konanie o prípustnosti ďalšieho držania, samozrejme za predpokladu, že umiestnenie stále trvá. Umiestnený nemusí čakať na uplynutie tejto lehoty, sám môže podať návrh skôr (taktiež tak môže urobiť jeho zákonný zástupca, blízka osoba, resp.

Charta práv pacienta v Slovenskej republike

Charta práv pacienta v Slovenskej republike sa vypracovala na základe Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov Slovenskej republiky - zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z .z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ale aj dokumentov medzinárodných organizácií ako napr. Organizácie spojených národov, Svetovej zdravotníckej organizácie, Rady Európy a Európskej únie. Skladá sa z preambuly a 10 článkov.

Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je „zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“. Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky. Každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou, alebo ak je poškodenie zdravia trvalé. Pod ochranou zdravia treba chápať všeobecne prevenciu a primárnu prevenciu osobitne, ako i predchádzanie poškodenia zdravia. Obnova zdravia je liečebný proces vrátane rehabilitácie (dlhodobá obnova zdravia). Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné. Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Pri uplatňovaní práv možno pacientov podrobiť iba takým obmedzeniam, ktoré sú v súlade s Deklaráciou ľudských práv. Právo na zodpovedajúcu kvalitu zdravotnej starostlivosť znamená, že práca zdravotníckych pracovníkov musí byť na vysokej profesionálnej úrovni. Cieľom zdravotníckej legislatívy je zaručiť, aby právne predpisy odrážali uvedené princípy.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Články Charty práv pacienta

Článok 1: Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 2: Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení. Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.

Článok 3: Právo na informácie

Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb. Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.

Článok 4: Súhlas pacienta

Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu. Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.

Článok 5: Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať

Za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Článok 6: Dôvernosť

Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme. Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.

Článok 7: Liečba a starostlivosť

Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti. Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu. Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav v dohodnutom alebo v primeranom čase, podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok, v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie. Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením. Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi. Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť. Poskytovanie lôžok pre sprievodcov je platená služba. Sprievodcom môže byť len plnoletá osoba. To neplatí, ak je sprievodcom dieťa do troch rokov prijaté s rodičom alebo ak je sprievodcom maloletý rodič prijatý do ústavnej starostlivosti s dieťaťom vo veku do 1.

Článok 8: Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich

Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania. Pacient má právo na dôstojné umieranie. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.

tags: #zdravotná #starostlivosť #bez #súhlasu #pacienta #podmienky