Rozdiely medzi zdravotným, nemocenským a dôchodkovým poistením na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rozdieloch medzi nemocenským a zdravotným poistením na Slovensku, ako aj o povinnostiach, ktoré z týchto poistení vyplývajú. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre širokú škálu čitateľov, od študentov po profesionálov.

Úvod do sociálneho a zdravotného poistenia

Sociálne poistenie a zdravotné poistenie sú dva základné piliere sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Hoci oba systémy slúžia na ochranu občanov v rôznych životných situáciách, líšia sa v rozsahu, podmienkach a dávkach, ktoré poskytujú.

Rozsah sociálneho poistenia

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Zahŕňa:

• Nemocenské poistenie
• Starobné dôchodkové poistenie
• Invalidné dôchodkové poistenie
• Úrazové poistenie
• Garančné poistenie
• Poistenie v nezamestnanosti
• Poistenie do rezervného fondu solidarity

Na rozdiel od zdravotného poistenia, kde povinné poistenie vzniká už narodením, povinné sociálne poistenie vzniká až odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo zárobkovej činnosti pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Princíp jednej legislatívy v rámci EÚ

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Keď ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje. Tieto situácie môžu byť vyriešené iba prostredníctvom nadnárodného právneho predpisu, ktorým je koordinačné nariadenie. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do takej situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému.

Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Uplatňovanie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia

Pokiaľ sa na Vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky, resp. príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty. Vo všeobecnosti je dôležité vedieť, že pre to aby ste nejakú dávku zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky získali, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni niekoľko povinností, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi ne patrí:

• Registrácia zamestnanca: Na tlačive „Registračný list FO “ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.
• Odhlasovanie zamestnanca: Na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov.
• Zrušenie prihlásenia: Na tlačive „Registračný list FO“ - zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.
• Platenie poistného: V deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Zmeny v odvodoch od roku 2025

Maximálny vymeriavací základ

Od 1. januára 2025 sa maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zvyšuje z doterajšieho 7-násobku na 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2023, t. j. 11 x 1 430 € = 15 730 €.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2026 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2024, teda 11 × 1 524 € = 16 764 €.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa sa skladajú z rôznych čiastkových poistení. Pri výpočte odvodov na sociálne poistenie sa vychádza z hrubej mzdy zamestnanca. Zamestnanec platí odvody z nemocenského, invalidného, starobného a zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec neplatí úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity.

Odvody zamestnanca v roku 2024:

Odvody zamestnanca sú spolu 13,4 %. Výška zdravotného poistenia je stanovená vo výške 4 % a v prípade zdravotne postihnutej osoby sa kráti na polovicu, t. j. na 2 %.

Odvody zamestnanca od 1.1.2025:

Odvody zamestnanca v roku 2026

Odvody zamestnávateľa v roku 2024:

Zamestnávateľ je povinný mesačne platiť odvody za svojich zamestnancov. Odvody zamestnávateľa za zamestnanca sa v roku 2024 zvýšili na 36,2 % z pôvodných 35,2 % z jeho vymeriavacieho základu, čiže hrubej mzdy. Sadzba odvodov zamestnávateľa za zamestnanca do zdravotnej poisťovne sa zvýšila na 11,00 %, resp. 5,50 % pri zdravotne postihnutej osobe.

Odvody zamestnávateľa od 1.1.2025:

Odvody zamestnávateľa od 1.1.2026:

Odvody živnostníka (SZČO)

Odvody SZČO do Sociálnej poisťovne

Od roku 2026

Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

Nový systém určovania vymeriavacieho základu

Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).

Ak SZČO túto hranicu presiahne, t. j. jej základ dane za rok 2025 bude vyšší než 9 144 €, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).

Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €.

Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2026

Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €.

Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny

Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.

Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.

Odvody SZČO do zdravotnej poisťovne

Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa v ňom porovná výšku zaplatených preddavkov so skutočnou sumou poistného vypočítanou na základe príjmov uvedených v daňovom priznaní.

Výšku preddavkov určuje zdravotná poisťovňa podľa údajov z daňového priznania za predchádzajúci rok.

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.

Z toho vyplýva, že:

• minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €),
• minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Porovnanie odvodov SZČO

Odvody SZČO do Sociálnej poisťovne - porovnanie

Odvody SZČO na zdravotné poistenie - porovnanie

Sumy sociálnych a zdravotných odvodov SZČO v roku 2025

Nové sumy sociálnych a zdravotných odvodov SZČO od 1.1.2026

Minimálne odvody živnostníkov - medziročné porovnanie

Minimálne zdravotné odvody

Minimálne zdravotné odvody od 1.1.2026

Od 1.1.2024 vstúpila do platnosti novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá stanovuje minimálny vymeriavací základ zamestnanca. V snahe zabrániť špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam bude zamestnanec platiť minimálne odvody zo sumy platného životného minima. Od 1.1.2026 bude zamestnanec platiť zdravotnej poisťovni minimálne 14,21 € (5 % zo sumy 284,13 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 31,25 € (11 % zo sumy 284,13 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 45,46 € mesačne.

Minimálne zdravotné odvody od 1.1.2024

Od 1.1.2024 vstúpila do platnosti novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá stanovuje minimálny vymeriavaci základ zamestnanca. V snahe zabrániť špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam bude zamestnanec platiť minimálne odvody zo sumy platného životného minima. Tá je vo výške 273,99 €, čo znamená, že zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni minimálne 10,96 eur (4 % zo sumy 273,99 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 30,14 € (11 % zo sumy 273,99 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 41,10 €.

Minimálny preddavok sa zníži o pomernú časť podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec: samostatne zárobkovo činná osoba, osoba, za ktorú platí poistné štát, osoba so zdravotným postihnutím, vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa nepovažoval za zamestnanca.

Ak by výška nedosiahla sumu minimálneho zdravotného odvodu, zamestnanec bude musieť doplatiť rozdiel, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Minimálny zdravotný odvod sa netýka ľudí, ktorí sú zároveň poistencami štátu. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca ani zamestnávateľa nie je určený.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v:

• pracovnom pomere,
• štátnozamestnaneckom pomere,
• služobnom pomere,
• štátnej službe.

Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €.

Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca:

Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa v prípade práceneschopnosti (PN)

• Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
• Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.
• Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K.
• Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
• Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
• Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Oznamovacia povinnosť do Sociálnej poisťovne vzniká iba v prípade, ak nemoc, ktorá bola vystavená „papierovo“, trvá viac ako 52 týždňov (ide o trvanie 52 týždňov od vzniku aktuálnej PN, nie o dĺžku podporného obdobia). Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.
• Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

#

tags: #zdravotne #nemocenske #a #dochodkove #poistenie #rozdiel