Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku: História a vývoj starostlivosti o mentálne postihnutých

Úvod

Starostlivosť o mentálne postihnutých má na Slovensku dlhú a zložitú históriu, ktorá prešla rôznymi fázami vývoja. Od prvotných foriem pomoci v kláštoroch a charitatívnych spolkoch až po moderné špeciálne pedagogické inštitúcie, starostlivosť o túto skupinu obyvateľov sa neustále vyvíjala. Významným medzníkom v tomto procese bolo založenie Zemského spolku pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku v roku 1932. Tento článok sa zameriava na históriu tohto spolku a na širší kontext vývoja starostlivosti o mentálne postihnutých na Slovensku.

Počiatky starostlivosti o postihnutých vo svete

Už v staroveku sa ľudia zamýšľali nad osudom postihnutých jednotlivcov. Starovekí myslitelia ako Platón a Aristoteles sa vyjadrovali k otázkam starostlivosti o postihnutých, no ich názory boli často ovplyvnené dobovým vnímaním a spoločenskými normami. Platón napríklad odporúčal usmrcovať slabé a choré deti, čo odrážalo vtedajší utilitaristický pohľad na spoločnosť.

V stredoveku sa starostlivosť o postihnutých často spájala s kresťanskou charitou. Kláštory a cirkevné rády poskytovali útočisko a základnú pomoc ľuďom s rôznymi druhmi postihnutia. Rozširovaním humanizmu sa začali objavovať požiadavky na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

V novoveku, najmä v 18. storočí, sa vplyvom priemyselnej revolúcie a myšlienok osvietenstva začali v Európe otvárať prvé ústavy pre postihnutých. Prvé ústavy pre nevidiacich a nepočujúcich vznikli v Paríži v poslednej tretine 18. storočia.

Vývoj špeciálnej pedagogiky a starostlivosti o mentálne postihnutých v Európe

Vývoj špeciálnej pedagogiky v Európe bol ovplyvnený prácou mnohých priekopníkov. Karel Herford, zakladateľ pražského ústavu Ernestínum, sa venoval štúdiu mentálneho postihnutia a usiloval sa viesť chovancov k práci prostredníctvom ručných prác a pracovnej výchovy. V Belgicku David Ovid Decroly zriaďoval pozorovacie triedy, v ktorých sa uplatňovalo komplexné výchovné pôsobenie.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Významné miesto v európskej pedagogike patrí aj Marii Montessori, ktorá nadviazala na práce Itarda a Seguina a zostavila rozsiahly súbor pedagogických pomôcok, známy ako ,,Montessoriovej výchovný materiál.´´ Tento materiál je určený pre zmyslovú výchovu, rečovú výchovu, vyučovaniu matematiky a vyučovaniu pre praktický život.

Počiatky starostlivosti o postihnutých na Slovensku

Na Slovensku sa počiatky starostlivosti o postihnutých líšili od podmienok v Čechách. V Rakúsko-Uhorsku platili odlišné zákony. Po vzniku ČSR v roku 1918 prešlo z Uhorska do československej správy na Slovensku iba 5 ústavov pre postihnutých, všetky s vyučovacím jazykom maďarským.

V starostlivosti o postihnutých na Slovensku zohrali dôležitú úlohu dobročinné spolky ako Spolok pre pečlivosť o hluchonemých na Slovensku (1919), Spolok pre pečlivosť o zmrzačelých na Slovensku (1925) a Zemský spolok pre pečlivosť o slabomyseľných na Slovensku (1932).

Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku

Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku bol zriadený v roku 1932 v Žiline. Jeho sídlom bola Trenčianska pomocná škola. Prvým predsedom bol Viliam Gaňo a tajomníkom Vladimír Predmerský. Spolok vznikol ako praktický prejav snáh pomôcť postihnutým a udržat ich pri živote.

Organizačnú pomoc spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Rozvoj starostlivosti o mentálne postihnutých po 2. svetovej vojne

Po 2. svetovej vojne nastal na Slovensku rozvoj starostlivosti o mentálne postihnutých. V roku 1946 bolo na Slovensku 6 osobitných škôl, v roku 1989 ich bolo 181. Neskôr sa premenovali na Špeciálne základné školy. Vznikali výskumné, teoretické a metodické pracoviská, kde sa rozvíjala psychopedická problematika.

V roku 1947 vzniklo aj oddelenie Špeciálnej pedagogiky, oddelenie Defektológie pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vzdelávanie pedagógov pre mentálne postihnutých zohrávalo významnú úlohu. Od roku 1967 to bolo riadne vysokoškolské vzdelávanie dennou aj externou formou. Organizovalo sa na Filozofickej fakulte v Bratislave, od roku 1972 v Trnave, a od roku 1986 opäť v Bratislave a až dodnes.

Vývoj špeciálneho školstva na Slovensku

Prvá pomocná škola vznikla na Slovensku v roku 1923 v Petrovanoch pri Zdravotno-sociálnom ústave pod názvom Súkromná pomocná škola v Petrovanoch. Najvýznamnejšiu úlohu medzi pomocnými školami zohrala pomocná škola v Trenčíne, ktorú založil a viedol Vladimír Predmerský. Škola slúžila ako metodicko-odborné centrum slovenských pomocných škôl. Toto vedúce postavenie si uchovala až do 60tych rokov.

Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy (zákon 86/zn o pomoc.skolach). Jestvovali len Učebne osnovy a vychovne smernice škol pre deti úchylne (r.1928-minister.školstva).

Časopisectvo v špeciálnej pedagogike

Časopisectvo sa u nás rozvinulo za vzniku prvej ČSR - celoštátne vychádzal časopis „Úchylná mládež“, „Pedagogické rozhledy“, „Nápravná pedgogika“. Za 1 Slovenské periodikum z odboru špeciálnej pedagogiky sa pokladá „Abnormálna mládež“, čo bola príloha soc. zdrav. časopisu Sociálne rozhledy. V roku 1957 - 1958 časopis „Špeciálna škola“ a v ČR „Mládež vyžadujúca špec.péče“ . Oba tieto časopisy sa zlúčili do celoštátneho „ Otázky defektológie“. Neskôr sa zmenil na Teorie a praxe špec.pedagogiky.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Príprava špeciálnych pedagógov

Príprava špeciálnych pedagógov sa v priebehu 19. a najmä 20. storočia výrazne menila. Spočiatku sa musel ten, kto pracoval s postihnutými v ústave, či ako učiteľ pomocnej školy, vzdelávať sám, na vlastné náklady a prevažne samoštúdiom.

V Rakúsku, v r. 1875 a v Uhorsku v r. 1877 ministerstvo školstva uložilo školským radám urobiť opatrenia, aby sa kandidáti učiteľstva poučili o výchove abnormálnych detí. Neskôr absolvovali školenia - kurzy, ktoré mali charakter nadstavbového štúdia, až dvojročného, ktoré zabezpečoval budapeštiansky Liečebno-pedagogický učiteľský ústav a pripravoval poslucháčov pre spôsobilosť vyučovať hluchonemých, slepých, slabomyseľných a naprávať chyby reči (začiatkom 20. storočia). Tu študovali aj niektorí slovenskí špeciálni pedagógovia.

V Čechách sa učitelia pomocných škôl školili v kurzoch organizovaných prevažne spolkami. Skladali odborné skúšky z pedopatológie a nápravnej pedagogiky. Aj na Slovensku však spolky realizovali rôzne kurzy, napr. „Zemský spolok pre pečlivosť o slabomyseľných na Slovensku" uskutočnil 10. - 16. 10. 1932 prvý kurz pre učiteľov pomocných škôl v Trenčíne. Druhý kurz sa konal o rok neskôr v Banskej Bystrici.

Učitelia vyučujúci postihnuté deti museli od r. 1886 vykonávať skúšky učiteľskej spôsobilosti na základe platnosti Skúšobného poriadku učiteľskej spôsobilosti. Do nich boli zahrnuté aj špeciálne skúšky pre vyučovanie slepých, hluchonemých, slabých na duchu a mravne spustlých. Významným opatrením pre skvalitnenie práce učiteľov bol učebný poriadok pre odborné skúšky spôsobilosti učiteľstva v školách (ústavoch) pre úchylnú mládež z r. 1937.

Po vojne v r. 1946 bola do zväzku Univerzity Komenského v Bratislave inkorporovaná Pedagogická fakulta UK ako prvá povojnová pedagogická fakulta na Slovensku. Pedagogická fakulta UK v Bratislave (rovnako ako fakulta v Prahe) zabezpečovala najskôr vzdelávanie pre učiteľov škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ako 2-semestrové nadstavbové štúdium. Toto štúdium sa ale otvorilo až v akad. roku 1949/1950. Štúdium sa realizovalo ako štúdium defektológie zamerané v jednej skupine na prípravu učiteľov škôl pre mládež duševne alebo sociálne chybnú; v druhej skupine pre mládež telesne alebo zmyslovo chybnú.

Významným medzníkom v príprave špeciálnych pedagógov bolo zriadenie Inštitútu pre špeciálnu a liečebnú pedagogiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dňa 1. 10. 1967. Štúdium špeciálnej a liečebnej pedagogiky v Bratislave sa od akad. r. 1967/68 realizovalo ako 5-ročné denné štúdium v špecializáciách: somatopédia, tyflopédia, surdopédia, logopédia, psychopédia, liečebná pedagogika (pre ťažkovychovateľných, mala učiteľský a terapeuticko-výchovný smer).

V súčasnosti sa podľa zákona NR SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov zabezpečuje príprava špeciálnych pedagógov v tzv. trojstupňovom štúdiu - v bakalárskom stupni, v magisterskom stupni a v doktorandskom stupni štúdia, ktoré môže mať charakter denného prezenčného, alebo externého dištančného štúdia.

Významné osobnosti slovenskej špeciálnej pedagogiky

Z osobností, ktoré pomohli rozvoju slovenskej pedagogiky mentálne postihnutých v druhej polovici 20. storočia možno okrem už vyššie uvedených Gaňa či Predmerského menovať prof. J.Brťku, CSc, prof. Š.Vašeka, CSc, doc. I. Baja, CSc, Dr. I. Jakabčica, CSc, prof. I.Drobného, DrSc. (a ostatných pracovníkov katedry špeciálnej pedagogiky) - pracovali, resp. pracujú na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Ďalej Dr. G. Rehuša, Dr. M. Gažiho, CSc, Dr. I. Učňa, MUDr. L. Kvasničku, Dr. O. Matušku, Dr. A. Pajdlhausera, CSc, Mgr. J. Hučíka a mnoho iných.

Zmeny v špeciálnej pedagogike po roku 1990

Špeciálna pedagogika ako pomerne rozsiahla a obsiahla vedná oblasť prešla v poslednom období výraznými kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi zmenami, najmä v roku 1990 zmenami paradigmy špeciálnej pedagogiky, rozširovaním jej pôsobnosti na javy a procesy, s ktorými sa predtým nezaoberala.

Starostlivosť o sociálne odkázaných na Slovensku

Podobne, ako v ostatnej časti Európy, aj na Slovensku sa postupne začína vytvárať akási sieť zariadení poskytujúcich starostlivosť pre sociálne odkázaných. Táto činnosť sa zameriavala predovšetkým na najcitlivejšie skupiny obyvateľstva a tými sú deti, zdravotne postihnutí, chorí, starí ľudia ako aj ľudia žijúci na okraji spoločnosti.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa aj na Slovensku začína rozvíjať špecializovaná starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím. Táto skupina obyvateľov, vrátane detí a starcov, bola predtým odkázaná na milosrdenstvo kláštorov, majetných jednotlivcov atď. Veľká časť z nich sa živila žobraním. Preto na otváranie špecializovaných zariadení pre ľudí s postihnutím môžeme pozerať aj ako na výraznú zmenu vo vedomí spoločnosti k tejto skupine občanov. Tieto zariadenia boli otvárané pre deti a mládež, ale aj pre dospelých.

Vývoj sociálnej práce a legislatívy

Vývoj sociálnej práce bol ovplyvnený aj legislatívnymi normami, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú sociálnej problematiky obyvateľstva. Medzi najstaršie patrí napríklad Chamurapiho zákonník, ktorý obsahoval informácie o úsilí kráľa Chamurapiho zlepšiť postavenie najchudobnejších vrstiev slobodného obyvateľstva Asýrie.

V novoveku patrili k dôležitým krokom vo vývoji sociálneho zákonodarstva napríklad zákony obmedzujúce prácu detí vo Veľkej Británii (1833) a zákony o verejnom zdraví (1848). Významným krokom bol aj vznik Úradu pre sociálnu politiku v r. 1870 v Nemecku a uzákonenie poistenia pre prípad choroby, pracovného úrazu, invalidity a staroby zásluhou Otto von Bismarcka v rokoch 1883 až 1889.

tags: #zemský #spolok #pre #starostlivosť #o #slabomyseľných