Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných: História a vývoj starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím na Slovensku

Úvod

Starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Od prvotných prejavov snahy pomôcť postihnutým prežiť, cez rozvoj špecializovaných zariadení a vzdelávania, až po vznik organizácií a inštitúcií zameraných na ich podporu a integráciu do spoločnosti. Jedným z významných míľnikov v tejto histórii bol vznik Zemského spolku pre starostlivosť o slabomyseľných.

Počiatky starostlivosti o postihnutých

Prvé prejavy starostlivosti o postihnutých sa objavili ako praktický prejav snáh o udržanie týchto osôb pri živote. Azylové zariadenia, ktoré vznikali pri kláštoroch, poskytovali útočisko a základnú starostlivosť. Kresťanské rády získavali dary a almužny, z ktorých financovali svoju charitatívnu činnosť. V týchto útulkoch sa nachádzali jednotlivci s rôznymi druhmi postihnutia.

S rozvojom medicíny sa objavili aj prvé snahy o medicínsku starostlivosť a výchovu postihnutých. Rozširovanie humanizmu prinieslo požiadavku na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí. Ján Amos Komenský, významný pedagóg, zdôrazňoval dôležitosť vzdelávania pre všetkých, vrátane postihnutých. Jeho názory na vzdelávanie možno nájsť v diele "Pampaedia", pričom kapitola 2 sa považuje za prvú teoretickú prácu špeciálnej pedagogiky. Komenský zdôrazňoval, že z ľudského vzdelávania sa nemá vynechať nikto, len "nečlovek".

Rozvoj špecializovaných zariadení a vzdelávania

Medzi prvé zariadenia, v ktorých sa postihnutí vyučovali, patrili ústavy pre nepočujúcich a pre nevidiacich. Tieto ústavy vznikli v druhej polovici 18. storočia vo Francúzsku a neskôr sa rozšírili do ďalších krajín. Praktické poznatky o výchove postihnutých sa šírili najmä z Francúzska a Nemecka.

Osobitné právne normy pre postihnutých však neexistovali a tieto deti neboli školopovinné. Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy, zákona č. 86/zn o pomocných školách. Existovali len učebné osnovy a výchovné smernice škôl pre deti s odchýlkami.

Prečítajte si tiež: Spolky pre dôchodcov Horné Dubové

V Belgicku David Ovid Decroly zriaďoval pozorovacie triedy, v ktorých sa uplatňovalo komplexné výchovné pôsobenie, pomocou ktorého sa deti pozorovali pri hre a učení. V európskej pedagogike významné miesto patrí Márii Montessori. Nadviazala na práce Itarda, Seguina a zostavila rozsiahly dodnes používaný súbor pedagogických pomôcok, známy pod názvom ,,Montessoriovej výchovný materiál.´´ Je určený pre zmyslovú výchovu, rečovú výchovu, vyučovaniu matematiky a vyučovaniu pre praktický život.

Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných

V roku 1932 bol v Žiline zriadený Zemský spolok pre starostlivosť o slabomyseľných. Sídlom bola Trenčianska pomocná škola. Prvým predsedom bol Viliam Gaňo a tajomníkom bol Vladimír Predmerský.

Organizačnú pomoc spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát.

Vývoj špeciálnej pedagogiky a inštitucionálnej starostlivosti

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor sa rozvíjala na báze praxe. Vznikom špeciálnych inštitúcií sa vytvárali aj možnosti pre bádanie v oblasti vznikajúcich problémov, t.j. čo učiť, čo formovať, ako v tom postupovať, ako organizovať špeciálnu pedagogickú činnosť, aby sa rešpektovali odlišnosti jednotlivca v somatickej, psychickej a senzorickej oblasti pri sledovaní cieľa - pripraviť ho na vhodné pracovné a spoločenské začlenenie.

Vzdelávanie pedagógov pre mentálne postihnutých zohrávalo významnú úlohu. Spočiatku ten, kto pracoval s postihnutými v ústave, či ako učiteľ pomocnej školy, sa musel (ak chcel) vzdelávať sám, na vlastné náklady a prevažne samoštúdiom. Neskôr absolvovali školenia - kurzy, ktoré mali charakter nadstavbového štúdia, až dvojročného, ktoré zabezpečoval budapeštiansky Liečebno-pedagogický učiteľský ústav a pripravoval poslucháčov pre spôsobilosť vyučovať hluchonemých, slepých, slabomyseľných a na­právať chyby reči (začiatkom 20. storočia). Tu študovali aj niektorí slovenskí špeciálni pedagógovia. Aj na Slovensku však spolky realizovali rôzne kurzy, napr. „Zemský spolok pre pečlivosť o slabomyseľných na Slovensku" uskutočnil 10. - 16. 10. 1932 prvý kurz pre učiteľov pomocných škôl v Trenčíne. Druhý kurz sa konal o rok neskôr v Banskej Bystrici.

Prečítajte si tiež: Možnosti pomoci pre seniorov v Banskej Bystrici

Časopisectvo sa u nás rozvinulo za vzniku prvej ČSR - celoštátne vychádzal časopis „Úchylná mládež“, „Pedagogické rozhledy“, „Nápravná pedagogika“. Za 1. slovenské periodikum z odboru špeciálnej pedagogiky sa pokladá „Abnormálna mládež“, čo bola príloha sociálno-zdravotníckeho časopisu Sociálne rozhledy. V roku 1957 - 1958 časopis „Špeciálna škola“ a v ČR „Mládež vyžadujúca špec. péče“ . Oba tieto časopisy sa zlúčili do celoštátneho „Otázky defektológie“. Neskôr sa premenoval na „Teorie a praxe špeciálnej pedagogiky“.

Po 2. svetovej vojne nastal na Slovensku rozvoj starostlivosti o mentálne postihnutých. Kým v roku 1946 bolo na Slovensku 6 osobitných škôl, v roku 1989 ich bolo 181. Teraz sú to Špeciálne základné školy. Vznikali výskumné teoretické metodické pracoviská, kde sa rozvíjala psychopedická problematika. V roku 1947 vzniklo aj oddelenie Špeciálnej pedagogiky, oddelenie Defektológie pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave.

V r. 1969 bola založená „Spoločnosť pre špeciálnu a liečebnú výchovu na Slovensku“ - organizácia odborníkov v oblasti špeciálnej a liečebnej pedagogiky.

Premeny vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov po roku 1945

Po vojne v r. 1946 bola do zväzku Univerzity Komenského v Bratislave inkorporovaná Pedagogická fakul­ta UK ako prvá povojnová pedagogická fakulta na Slovensku. Pedagogická fakulta UK v Prahe vznikla v r. 1945. Pedagogická fakulta UK v Bratislave (rovnako ako fakulta v Prahe) zabezpečovala najskôr vzdeláva­nie pre učiteľov škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ako 2-semestrové nadstavbové štúdium. Toto štúdium sa ale otvorilo až v akad. roku 1949/1950. Štúdium sa realizovalo ako štúdium defektológie zamerané v jednej skupine na prípravu učiteľov škôl pre mládež duševne alebo sociálne chybnú; v druhej skupine pre mládež telesne alebo zmyslovo chybnú. Súčasťou štúdia bolo aj absolvovanie predpísanej pra­xe.

Významným medzníkom v príprave špeciálnych pedagógov bolo zriadenie Inštitútu pre špeciálnu a liečebnú pedagogiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dňa 1. 10. 1967. Štúdium špeciálnej a liečebnej pedagogiky v Bratislave sa od akad. r. 1967/68 realizovalo ako 5-ročné denné štúdium v špecializáciách: somatopédia, tyflopédia, surdopédia, logopédia, psychopédia, liečebná pedagogika (pre tažkovychovateľných, mala učiteľský a terapeuticko-výchovný smer).

Prečítajte si tiež: Miloslavovský Spolok Dôchodcov: Prehľad aktivít

V súčasnosti sa podľa zákona NR SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov zabezpe­čuje príprava špeciálnych pedagógov v tzv. trojstupňovom štúdiu - v bakalárskom stupni, v magisterskom stupni a v doktorandskom stupni štúdia, ktoré môže mať charakter denného prezenčného, alebo externého dištančného štúdia.

Starostlivosť o iné skupiny obyvateľstva

Podobne, ako v ostatnej časti Európy, aj na Slovensku sa postupne začala vytvárať akási sieť zariadení poskytujúcich starostlivosť pre sociálne odkázaných. Táto činnosť sa zameriavala predovšetkým na najcitlivejšie skupiny obyvateľstva, ako sú deti, zdravotne postihnutí, chorí, starí ľudia ako aj ľudia žijúci na okraji spoločnosti.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa aj na Slovensku začala rozvíjať špecializovaná starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím. Táto skupina obyvateľov, vrátane detí a starcov, bola predtým odkázaná na milosrdenstvo kláštorov, majetných jednotlivcov atď. Veľká časť z nich sa živila žobraním. Niektorí, mimoriadne ťažko postihnutí, sa živili ako živé atrakcie v kočovných cirkusových spoločnostiach, alebo v lepšom prípade žili na dvore šľachticov, ako ich módny doplnok.

Inštitúcie a zariadenia pre rôzne skupiny obyvateľstva

• Ústavy pre nevidiacich: 1825 - Bratislava- súkromný ústav pre slepých, tento ústav sa o rok neskôr (1926) presťahoval do Budapešti. pre nevidiacich vznikol na Slovensku až v r. 1835 - Liptovský Mikuláš vzniká 1.
• Ústavy pre hluchonemých a slepých: 1901 - Jelšava - Ústav Andreja Chazára pre hluchonemých a slepých ako prvý verejný ústav, po ňom v r. ústavy v Kreminici a v Bratislave.
• Väznice: Prvou väznicou na území Slovenska bola krajinská väznica v Senci, tzv. Domus corectoria, ktorú v r. 1772 založil gróf František Esterházy. Ilavská trestnica, ktorá vznikla v r. 1856, patrila k najťažším trestniciam v Uhorsku. Modernejšie väznice sa na Slovensku začali budovať koncom 19. storočia.

Právne normy a sociálne zákonodarstvo

Zákony Chamurapiho (vládcu Asýrie v období 1792-1750 p.n.l.), ktoré patria nielen k najstarším zachovaným zákonom, ale obsahujú aj informácie o úsilí kráľa Chamurapiho zlepšiť postavenie najchudobnejších vrstiev slobodného obyvateľstva Asýrie. Tieto zákony sa snažili o ochranu dlžníkov, snažili sa ochraňovať svojich občanov pred bitím a trýznenim, upravovali život chudoby, ktorá sa živila námedznou prácou a pod.

K zákonným normám nesporne patria napr. r. 1833 - Veľká Británia prijala zákon obmedzujúci prácu detí, tzv. r. 1848 - Veľká Británia prijala zákony o verejnom zdraví, tzv. Pod vplyvom týchto zmien v r. 1848 sa francúzsky továrnik D. Lcgrantl obrátil na francúzsku vládu s požiadavkou aby v spolupráci s vládami ostatných krajín pristúpili k vytvoreniu medzinárodnej úpravy ochrany pracujúcich.

Ďalším dôležitým krokom vo vývoji sociálneho zákonodarstva bol vznik Úradu pre sociálnu politiku v r. 1870 v Nemecku. Na tieto postupné kroky nadviazal svojou prácou Otto von Bismarck, zásluhou ktorého bolo v r. 1883 až 1889 uzákonené poistenie pre prípad choroby, pracovného úrazu, invaliddity a staroby.

tags: #zemský #spolok #pre #starostlivosť #o #slabomyseľných