Žena a starostlivosť o deti: Štúdie a trendy v meniacom sa svete rodičovstva

Tak ako sa menia trendy v móde, menia sa aj názory na výchovu detí a prístup k novorodencom. Kedysi bola umelá výživa považovaná za štandard, dnes je dojčenie opäť v popredí. Tento článok sa zameriava na vedecké poznatky a štúdie týkajúce sa starostlivosti o deti, najmä s ohľadom na potreby matiek a detí v súčasnej spoločnosti.

Blízkosť ako základ spokojnosti dieťaťa

Profesor Josef Švejcar, významná osobnosť československej pediatrie, vo svojej knihe "Starostlivosť o dieťa" zdôrazňuje dôležitosť blízkosti. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základom všetkého vo výchove. Deti potrebujú cítiť bezpečie a istotu, ktorú im blízkosť rodičov poskytuje.

Spánok detí: Mýty a realita

Predstava, že deti by mali spať celú noc, je podľa profesora vývojovej psychológie Petra Fleminga výmyslom 20. storočia. Pre bábätká je prirodzenejšie časté nočné budenie. Spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života. Dovtedy dieťa silne prežíva všetko, čo videlo cez deň vo svojich snoch. Jediné, čo pomáha pri zlom spánku detí, je blízkosť matky. Profesor Švejcar odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí. Vyvracia tiež názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí. Citová naviazanosť malých detí je absolútne potrebná na oboch rodičov, aby malo dieťa pocit opory.

Profesorka psychológie Darcie F. Narvaezová tvrdí, že jedným z hlavných mylných predstáv dospelých je, že spia osem hodín denne. Ľudské mláďatá sa rodia o 9 až 18 mesiacov skôr v porovnaní s tým, ako je to pri zvieratách. Keď sa narodíme, stále sme ako plod a bez starostlivosti matky by sme neprežili. Keď sa vaše dieťa v noci ozve plačom, prirovnajte si jeho pocity k tomu, že je akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia, t. j. z tehotenského bruška. Očakávajú dobrú starostlivosť - chcú počuť tlkot nášho srdca, cítiť naše ľudské teplo.

Vývojové štádiá a spánok

Podľa profesora Švejcara treba rozlíšiť, v akom vývojovom štádiu dieťa práve je. Deti do pol roka - ak netrpia kolikami, spávajú dobre a dlho. Po šiestom mesiaci života si však viac začnú všímať svet. Ich zážitky dráždia nervovú sústavu a ich spánok sa stáva plytším a rozdeleným na fázy. Sú fázy tvrdšieho spánku, trvajúce cca 2 až 3 hodiny, a fázy plytkého spánku. Tieto sa pravidelne striedajú. Podľa Fleminga časté budenie súvisí s inteligenciou, zatiaľ čo Narvaezová tvrdí, že deti, ktoré sú bližšie k svojim rodičom a sú napĺňané ich potreby, majú väčšiu empatiu a lepšie sebaovládanie. Jedna štúdia dokonca ukázala lepšie kognitívne schopnosti a menšie riziko depresií. S týmto názorom súhlasí aj celoživotný výskum profesora Švejcara.

Prečítajte si tiež: Prehnaná starostlivosť: Škoda alebo pomoc pre zvieratá?

Metóda vyplakania a jej následky

Štúdia z roku 2011 zistila, že deti sa naučia prestať plakať, keď ich rodičia ponechajú tak a nepokúsia sa ich utíšiť. Metóda vyplakania môže však na deťoch zanechať trvalé následky. Tým, že sú v strese, nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže ovplyvniť ich vývoj. Následkom sú budúce problémy, napr. s učením či rozvinutie ADHD.

Dôležitosť pozornosti rodičov

Deti spia cez deň a prebudia sa v noci, aby sa ubezpečili, že im venujete svoju pozornosť. Deti by nemali spať oddelene od svojich rodičov alebo dokonca vo svojej vlastnej posteli. Ak by sme sa vrátili do evolučnej histórie človeka, deti už odjakživa boli v úzkom a nepretržitom kontakte so svojou matkou.

Podľa Petra Fleminga existujú dôkazy, že u detí, ktoré spia v oddelených miestnostiach, je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Dieťa by malo mať svoju postieľku, ktorá je priamo pripojená k posteli matky. Tak je v kontakte s ňou aj počas spánku. Najčastejšou príčinou zobúdzania detí, okrem jedenia, je potreba dieťaťa ubezpečiť sa o vašej prítomnosti.

Výhody dojčenia

Profesor Švejcar vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Hoci jeho kariéra prebiehala v čase, keď bolo moderné nedojčiť, nebál sa svoje názory presadzovať a publikovať. Materské mlieko je najvyhovejúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Odstriekané materské mlieko možno uchovávať 24 hodín v chladničke alebo sa môže mraziť na 3 - 6 mesiacov v mrazničke.

Najnovšie sledovali vplyv dojčenia na detské zdravie vedci z Krétskej univerzity. Výsledky jasne ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené - bez akéhokoľvek prikrmovania formulou, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh - ochorenie bolo menej závažné ako v prípade nedojčeného dieťaťa, respektíve čiastočne dojčeného dieťaťa. Okrem dojčenia však má vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie rizika infekcie aj okolité prostredie. Výskumníci zistili, že početnosť a intenzitu infekcií ovplyvňujú aj také faktory, akými sú: vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ženy v domácnosti: čo treba vedieť

Profesor Švejcar bol veľkým fanúšikom dojčenia. V sedemdesiatych rokoch však nedojčil nikto - dokonca ani ženy, ktoré mlieko mali. Vtedy sa začal dlhodobý výskum profesora, ktorý prebiehal v rámci Československa viac ako 20 rokov. Výskum jasne potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Dokázal, že dojčiť by mala aj „socialistická žena“. Obsah výskumu však veľmi prekážal vtedajšej ideológii, preto sa jeho závery nikdy nepublikovali, čo je obrovská škoda. Zmienky o výskume však nájdete v profesorovej knihe.

Profesor Josef Švejcar: Priekopník pediatrie a zástanca dojčenia

Zakladateľ československej pediatrie Josef Švejcar sa narodil 20. mája 1897 v Prahe, študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Z detského lekárstva habilitoval v roku 1930. V roku 1932 bol na pražskej detskej klinike vymenovaný za profesora. V roku 1946 ho vymenovali za riadneho profesora Univerzity Karlovej a do roku 1966 bol prednostom jej 1. detskej kliniky. Zomrel v motolskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný na metabolickej jednotke pár mesiacov predtým, ako by sa dožil 100 rokov - zomrel na starobu.

Bol to práve profesor Švejcar, ktorý ako prvý začal odoberať krv z pätičiek novorodencov a skúmal rôzne faktory. Vďaka podobnému odberu zistil napríklad aj to, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené. Svojím objavom dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Práve hľadaniu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené, zasvätil veľkú časť svojho života. Asi ho motivovalo aj obdobie vojny, ktoré svojím tragickým priebehom ubližovalo mnohým deťom. Vďaka svojmu výskumu však on osobne zachránil stovky detí. Ako špičkový pediater dostal po vojne ponuku odísť do Ameriky. Miesto odchodu zostal a zaviedol modernú umelú výživu v Československu. Vďaka jeho práci nezomrelo hladom veľa detí.

Napriek práci s detskou výživou stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Vravel, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka. Navyše sa v sedemdesiatych rokoch začal venovať imunológii a jeho výskum potvrdil, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom NEVYROBITEĽNÝM CHEMICKY. Tento výskum dodnes nikto nenapadol a ani nespochybnil.

V roku 1928 napísal svoju prvú učebnicu pediatrie. Počas svojho života vybudoval profesor Švejcar šesť detských kliník, Ústav na liečbu detskej tuberklózy v Brne, niekoľko ozdravovní a moderný pavilón pre dojčence v Bratislave. Ako prvý priviezol do Československa vakcínu proti tuberkulóze, ako prvý realizoval transfúziu krvi dieťaťu. Profesor Švejcar bol zanietený feminista a tvrdil, že žena má byť kráľovná a nie slúžka. Na jeho prácu s láskou dohliadala manželka Bela, s ktorou prežil 65 rokov v šťastnom manželstve.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako na to?

Moderné rodiny a výzvy v starostlivosti o deti

Príkladom modernej matky je Christina Ozturk, ktorá má len 23 rokov a 11 detí. Stala sa matkou už v sedemnástich a neskôr, s pomocou náhradných matiek, rozšírila svoju rodinu s manželom Galipom Ozturkom. Starostlivosť o takúto veľkú rodinu si vyžaduje pomoc asistentiek, ale Christina sa snaží udržať si blízky vzťah so všetkými svojimi deťmi.

Vplyv starých rodičov na pohodu rodiny

Najnovšia štúdia ukazuje, že to, koľko času venujú starí rodičia vnúčatám, nemá vplyv ani na psychickú pohodu matky, ani na vzťah medzi matkou a dieťaťom. Ukazuje tiež, že medzi pohodou matky a správaním dieťaťa je súvislosť oveľa silnejšia a nemá na ňu vplyv pomoc od starých rodičov. Zistenia štúdie opäť pripomínajú, koľko pozornosti by sme mali venovať psychickému zdraviu rodičov, ak chceme, aby bola ďalšia generácia detí „v pohode“.

Anglická Univerzita v Exeteri sa venovala dodatočnej podpore a pomoci rodinám, ktorí k inej pomoci než tej od starých rodičov prístup nemajú. Výskumníci a výskumníčky spolupracovali aj s tureckými univerzitami (Sivas Cumhuriyet University a Cappadocia University) pri analýze informácií od 1 495 matiek a ich detí z kohortnej štúdie Millenium Cohort Study.

Keď je matka v nepohode, má toto jej duševné naladenie a zhoršené psychické zdravie priame spojenie s konfliktami s dieťaťom a teda menšou vzájomnou blízkosťou. Priamo sa ďalej spája aj s vyššou úrovňou emocionálnych problémov u detí, problémov so správaním a s rovesníkmi vo veku 7 rokov. Teda oba problémy - vyššia miera konfliktu a menšia blízkosť majú priame spojenie so sociálnymi a emocionálnymi problémami dieťaťa vo veku 7 rokov.

Vplyv na vzťahy v rodine nemá vklad starých rodičov. Podpora starých rodičov vo forme starostlivosti o dieťa a času stráveného s dieťaťom môže mať odlišné dôsledky na duševné zdravie matiek v rodinách, ktoré majú napríklad menší prístup k iným zdrojom podpory, ako je to u slobodných matiek, iných etnických skupín alebo u matiek, ktoré sú zamestnané na plný úväzok.

Vklad starých rodičov do výchovy dieťaťa a jeho vývoja však je neodškriepiteľný. Starí rodičia sú súčasťou identity dieťaťa. Spája ich genetické puto. Aj napriek súvislosti medzi dieťaťom a psychickou pohodou matky je starý rodič často životným príkladom pre dieťa. Rovnako vyzdvihuje význam starých rodičov: „Starý rodič je pre dieťa osoba, ktorá je milá, citovo blízka a chápajúca, empatická k detským potrebám, ochotná pomôcť či poradiť, nesúdi a nepoúča. S dieťaťom dnes starí rodičia často nebývajú v jednej domácnosti. Hlavne sú hrdí na svoje vnúčatá a ich úspechy a mali by byť pre nich k dispozícii a súčasťou ich života.“

Politiky starostlivosti o deti a rodovú rovnosť

Politiky starostlivosti o deti, ako aj ďalších odkázaných ľudí môžu viesť k riešeniu nerovností, ktoré sa vzťahujú k neplatenej práci, ako aj k rodovému mzdovému rozdielu. Tiež by mali garantovať ľudské práva, kvalitu života a pohodu tých, čo poskytujú starostlivosť, ale aj tých, ktorí ju prijímajú. Veľmi to závisí na tom, ako sú tieto politiky vytvorené a ako zohľadňujú potreby žien a mužov. Opatrenia politík starostlivosti sú medzi krajinami a regiónmi rôzne. Vzťahujú sa k rozdielnym demografickým, ekonomickým, sociálnym, kultúrnym a politickým kontextom, ktoré formujú diskusiu a priority štátu, a to aj z hľadiska rozpočtových možností implementovať tieto politiky (Esquivell a Kaufmann 2017). Týka sa to aj Slovenska. Hrajú kľúčovú úlohu v adresovaní neplatenej práce, podpore rodovej rovnosti a v zmierňovaní nerovností, ktorým čelia ľudia s vysokými potrebami starostlivosti, ako aj ženy, dievčatá a ľudia zo sociálne znevýhodnených skupín (vrátane osamelých rodičov).

Kvalitatívny výskum prostredníctvom hĺbkových rozhovorov zameraných na využívanie materských a rodičovských dovoleniek, bariéry v ich využívaní a zistenie opatrení, ktoré by pomohli riešiť situáciu (časť 2), kvalitatívny výskum o socializácii malých detí v predškolských zariadeniach s cieľom získať podpornú argumentáciu pre opatrenia v oblasti zosúladenia rodinného a pracovného života (časť 3), kvalitatívny výskum zapájania otcov do rodičovskej výchovy a deľby neplatenej práce (časť 4), nereprezentatívny online prieskum v oblastiach zabezpečenia starostlivosti o deti, využívania materských/rodičovských dovoleniek, flexibilných foriem práce a postojov k starostlivosti o deti (časť 5). Štúdia je k dispozícii analytikom a výskumníčkam v tejto oblasti, ako aj zodpovedným inštitúciám a zodpovedným osobám v oblasti tvorby verejných politík starostlivosti. Ale poskytuje aj informácie o súčasnom stave a možných opatreniach aj pre širokú verejnosť. Okrem rozšírenia poznatkov ponúka aj odporúčania pre kreovanie konkrétnych opatrení s dosahom na širokú verejnosť a prispieva k tvorbe spravodlivejších prorodinných a prorodových opatrení.

tags: #žena #a #starostlivosť #o #deti #štúdie