
Príspevok na rekreáciu predstavuje významný benefit pre zamestnancov, ktorý im umožňuje znížiť náklady na dovolenku a zároveň podporuje domáci cestovný ruch na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príspevok na rekreáciu, vrátane podmienok nároku, postupu pri žiadosti a ďalších dôležitých informácií.
Príspevok na rekreáciu bol zavedený novelizáciou Zákonníka práce zákonom č. 347/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019. Táto zmena, ktorá novelizovala aj zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, stanovuje podmienky a náležitosti poskytovania tohto príspevku. V súvislosti so zavedením príspevku na rekreáciu bol novelizovaný aj Zákonník práce, v ktorom sú ustanovené náležitosti poskytovania príspevku na rekreáciu.
O príspevok na rekreáciu môže požiadať každý zamestnanec, ktorého pracovný pomer u daného zamestnávateľa trvá nepretržite minimálne 24 mesiacov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Dôležité je zdôrazniť, že povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu sa vzťahuje iba na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov (t. j. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50 a viac zamestnancov v pracovnom pomere). Zamestnávatelia s menším počtom zamestnancov sa môžu rozhodnúť, či budú príspevok vyplácať alebo nie. Ak do toho pôjdu, platia pre nich rovnaké „pravidlá hry“.
Počet zamestnávaných zamestnancov rozhodný pre určenie, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu, je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnával v predchádzajúcom kalendárnom roku menej ako 50 zamestnancov (napr. 49 zamestnancov), povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu podľa ustanovenia § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ nebude mať, a to aj v prípade, ak v kalendárnom roku, v ktorom sa príspevok na rekreáciu má poskytnúť, zamestnáva 50, resp. viac zamestnancov. V takomto prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu až v nasledujúcom kalendárnom roku.
Avšak príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ však už v takomto prípade nemá zákonnú povinnosť príspevok na rekreáciu poskytovať, zákonodarca teda necháva na rozhodnutí zamestnávateľov s počtom zamestnancov menším ako 50, či svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu poskytnú alebo nie.
Prečítajte si tiež: MHD a invalidný dôchodok
Zamestnancom pracujúcim na skrátený úväzok sa maximálna výška príspevku prepočítava úmerne k úväzku.
Ak zamestnanec splní podmienku 24 mesiacov nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa napríklad 31. októbra 2019, zamestnávateľ mu môže poskytnúť príspevok len na rekreáciu, ktorú absolvoval v čase od 1. novembra 2019 do 31. decembra 2019.
Maximálna suma príspevku na rekreáciu je 275 eur za kalendárny rok. Táto suma je vypočítaná z 500 eur oprávnených výdavkov. Uvedená maximálna suma príspevku na rekreáciu je vypočítaná z 500 eur oprávnených výdavkov. Príspevok na rekreáciu je možné poskytnúť aj viackrát v kalendárnom roku, avšak jeho celková suma nesmie presiahnuť 275 eur. Napríklad, ak oprávnené výdavky zamestnanca dosiahli sumu 315 eur, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok v sume 173,25 eura. Ak zamestnanec neskôr v tom istom kalendárnom roku opätovne požiada o príspevok, zamestnávateľ mu môže poskytnúť príspevok už len v sume 101,75 eura z preukázaných oprávnených výdavkov.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Napríklad, ak zamestnanec pracuje na polovičný úväzok, kráti sa len najvyššia suma príspevku, t.j. suma 275 €.
Zamestnanci nezískajú príspevok automaticky. Platí, čo si zapýtaš, to dostaneš. O príspevok musia zamestnávateľa požiadať. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa a táto žiadosť sa podáva písomne. Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Žiadosť o príspevok na rekreáciu by mala obsahovať nasledovné údaje:
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, ako bude príspevok vyplácať. Príspevok sa vyplatí na základe účtovných dokladov, ktoré obsahujú meno zamestnanca. On ich predloží najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie. Alebo sa uplatní cez rekreačný poukaz. Síce vystavenie poukazu môže byť spoplatnené, ale zodpovednosť za jeho prijatie má rekreačné zariadenie. Odporúčame, aby zamestnanec ešte pred nástupom na rekreáciu vedel, aké sú podmienky, čo si môže nárokovať a na koho, aby sa pri preplácaní dokladov predišlo nepríjemnostiam. Zabezpečiť to môžete cez internú smernicu, alebo prostredníctvom písomnej žiadosti o príspevok. Ako by mohla vyzerať?
Zamestnávateľ vydáva na základe ustanovenia § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) internú smernicu Zamestnávateľa upravujúcu práva a povinnosti Zamestnávateľa a jeho zamestnancov pri poskytovaní príspevku na rekreáciu zamestnancov zo strany Zamestnávateľa (ďalej ako „Smernica“). Smernica sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú so Zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j.
Zamestnávateľ by mal po splnení stanovených podmienok poskytnúť príspevok na rekreáciu formou peňažného príspevku vo výške 55 % oprávnených nákladov (najviac však 275 € za kalendárny rok). Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak, tento príspevok bude vyplatený v najbližšom výplatnom termíne po predložení všetkých účtovných dokladov.
Alternatívou k peňažnému príspevku je rekreačný poukaz, ktorý má charakter elektronickej platobnej karty, ktorú zamestnanec obdrží ešte pred rekreáciou. O tom, akou formou bude zamestnávateľ riešiť poukazy resp.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Medzi oprávnené výdavky patrí preukázateľne uhradený pobyt na Slovensku, ktorý trvá minimálne dve prenocovania. Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu rozšíril aj na rodičov zamestnanca. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Dôležité je pamätať na to, že doklad na účely § 152a Zákonníka práce vystavuje vždy poskytovateľ služby - napríklad ubytovacie zariadenie. Ak si zamestnanec zakúpi pobyt cez zľavový portál alebo si rezervuje hotel cez booking.com, tieto platformy sú iba sprostredkovateľmi danej služby. Nie je to problém, no vždy pamätaj na to, že tieto platformy sú iba sprostredkovateľmi danej služby. Doklad na účely § 152a Zákonníka práce vystavuje vždy poskytovateľ - v tomto prípade napr. ubytovacie zariadenie. Niektoré stránky, ako napr. Zľavomat, sa tento proces snažia zjednodušiť a majú možnosť vyžiadania si potrebných dokladov priamo pri nákupe.
Úhradu oprávnených výdavkov musí prioritne zaplatiť z účtu zamestnanec, ktorý žiadosť o príspevok na rekreáciu predkladá. Ľudia robia často tú chybu, že úhradu vykoná z platobnej karty frajerka alebo iný príslušník rodiny. Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Ak sa má ísť zamestnanec zrekreovať, dá sa predpokladať, že nepôjde sám. Mysleli na to aj zákonodarcovia a vymedzili okruh osôb, ktorí ak sa so zamestnancom zúčastnia rekreácie, ich výdavky si tiež môže započítať do príspevku. manžel, resp. partner, partnerka, resp.
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.
Ak sú splnené všetky podmienky, tak z príspevku zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú platiť žiadne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a ani daň.
Ak zamestnanec spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a zamestnávateľ odmieta komunikovať a upiera mu nárok na rekreačný príspevok, zamestnanec je oprávnený podať v tejto veci podnet na Inšpektorát práce. Od zavedenia tohto benefitu sa objavilo viacero prípadov, kedy zamestnávateľ odmietol zamestnancom poskytnúť príspevok na rekreáciu, aj keď na ňu podľa zákona mali nárok.
Príklad č. 1: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Príklad č. 2: Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
Príklad č. 3: Pedagogický zamestnanec pôsobí v odbornom učilišti od 1. septembra 2010 na pozícii majsterky odbornej výchovy v učebnom odbore Opatrovateľská starostlivosť. Jej doterajšie dosiahnuté vzdelanie je Stredná zdravotnícka škola (maturita), Slovenská technická univerzita (Ing., Fakulta materiálovo-technologická Trnava, štúdijný program - učiteľstvo technických profesijných predmetov v študijnom odbore 1.1.2 učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy), PF UK Bratislava (kvalifikačné vzdelávanie v študijnom odbore špeciálna pedagogika v študijnom programe špeciálna pedagogika v špecializácii: Pedagogika mentálne postihnutých), Katolícka univerzita (1. atestácia) a MPC (špeciálna pedagogika, B. Bystrica).
Príklad č. 4: Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Ak nebudú splnené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa §21 ods.1 písm.
Príklad č. 5: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z ERP. Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z ERP obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia), potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a ZP. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr.