Postup v prípade úmrtia žiadateľa o dôchodok a súvisiace informácie

Úmrtie žiadateľa o dôchodok predstavuje citlivú situáciu, ktorá si vyžaduje jasný a zrozumiteľný postup. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade úmrtia žiadateľa o dôchodok, s dôrazom na nároky pozostalých a súvisiace aspekty sociálneho zabezpečenia na Slovensku.

Dôchodkové poistenie v kontexte EÚ a medzinárodných zmlúv

Pre občanov Slovenskej republiky, ktorí pracovali v krajinách Európskej únie, sa pre posúdenie nároku na dôchodok zohľadnia aj tieto obdobia. Napríklad, slovenský občan, ktorý by inak nesplnil základnú podmienku nároku na dôchodok, pretože v našej krajine odpracoval (čiže bol dôchodkovo poistený) len 12 rokov, dokladuje ďalšie obdobia dôchodkového poistenia z inej krajiny alebo krajín EÚ v trvaní napr. 10 rokov, splnil tým jednu zo základných podmienok nároku na dôchodok. Čo sa týka období odpracovaných v zahraničí, je pre posúdenie nároku na dôchodok dôležité, či bol občan dôchodkovo poistený v členskom štáte Európskej únie, alebo v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia (v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii). Obdobia pre nárok na dôchodok sa zohľadnia aj v prípade, že občan bol dôchodkovo poistený v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Štátne občianstvo Slovenskej republiky nie je podmienkou pre vznik nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne. Môže ich dostávať aj cudzí štátny príslušník, ak splní podmienky stanovené pre konkrétnu dávku v zákone o sociálnom poistení. Najdôležitejšou podmienkou je - na základe výkonu práce - existencia sociálneho poistenia, resp. jeho trvanie po určitú dobu. Obdobne to platí o slovenských občanoch pracujúcich v zahraničí. V rámci Európskej únie je táto zásada zakotvená priamo v legislatíve, podľa ktorej sa o. i. Pri žiadnej z dávok teda nerozhoduje ani trvalý pobyt žiadateľa, Sociálna poisťovňa túto skutočnosť pri dávkach neskúma. Na miesto pobytu sa pozerá len pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti, ak žiadateľ tesne pred podaním žiadosti o dávku pracoval v inom štáte EÚ. Ani vtedy však nerozhoduje trvalý pobyt, skúma sa tzv.

Trvalý pobyt a jeho vplyv na dôchodkové poistenie

Trvalý pobyt Sociálna poisťovňa skúma len pri osobách, za ktoré poistné na dôchodkové poistenie platí štát - pri nich sa vyžaduje výhradne trvalý pobyt osôb na území Slovenskej republiky. Rovnako sa vyžaduje aj pri dobrovoľnom poistení, tu však môže ísť aj o povolenie na trvalý pobyt alebo o povolenie na prechodný pobyt.

Nevyplatený dôchodok po úmrtí

Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Ak dôchodca poberal dôchodok v hotovosti prostredníctvom pošty, napr. 14. deň v mesiaci, zomrel 18. septembra 2019 a 14. septembra 2019 si dôchodok na pošte neprevzal, lebo bol hospitalizovaný v nemocnici, tento nevyplatený dôchodok patrí pozostalým. Sociálna poisťovňa im ho vyplatí na základe predloženého čestného vyhlásenia. Nevyplatený dôchodok po zomretom nie je predmetom dedičstva. Nárok naň si môžu uplatniť pozostalí - postupne manžel (manželka), deti alebo rodičia. Nevyplatený dôchodok sa stáva predmetom dedičstva až vtedy, ak zomretý nemal žiadneho z uvedených príbuzných.

Prečítajte si tiež: Nárok na nemocenské počas poberania dôchodku

Materské dávky a ich trvanie

Nárok na dávku materské matke dieťaťa zaniká spravidla uplynutím 34 týždňov od jeho vzniku. Osamelá matka však môže materské poberať 37 týždňov. Ak sa nachádza v tejto situácii a chce požiadať o predĺženie materského, musí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ku koncu 34. Okrem identifikačných údajov matky musí toto čestné vyhlásenie obsahovať dôvod jej osamelosti a informáciu, či žije v domácnosti sama alebo s inou osobou a či náklady na domácnosť uhrádza sama alebo spolu s inou osobou, resp. inými osobami. Tlačivo - čestné vyhlásenie je v niektorých pobočkách Sociálnej poisťovne k dispozícii, spravidla si ho však poistenkyňa píše sama, neformálnym listom. Za osamelú sa z hľadiska poskytovania dávky materské považuje poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. To však neznamená, že automaticky stačí, že matka dieťaťa nie je vydatá. Nárok na predĺženie poberania materského má okrem matky aj iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.

Od začiatku tohto roka do konca augusta Sociálna poisťovňa vyplatila spolu 275 234 dávok materské v priemernej výške 710 eur.

Zmeny vo výške úrazových dávok

Od 1. januára 2020 sa zmení výška úrazových dávok. Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky tak v roku 2020 bude 57 392,20 eura. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s pohrebom bude v roku 2020 predstavovať 2 870,40 eura. Na hodnotu 2 870,40 eura vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti. V dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pri ktorom poškodený zomrel, má jeho rodina nárok na sociálnu dávku z úrazového poistenia jednorazové odškodnenie. Jednorazové odškodnenie sa poskytuje rodine poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Sociálna poisťovňa vyplatila za prvých sedem mesiacov tohto roka spolu 16 dávok jednorazové odškodnenie s priemernou výškou 17 502,95 eur.

Pôrod v zahraničí a materské dávky

Ak sa matke, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni (to znamená podľa právnych predpisov platných na Slovensku), narodilo dieťa v zahraničí, pri splnení ostatných podmienok sa na jej nároku na dávku materské nič nemení. V prípade, že pôrod nastal v niektorom z členských štátov EÚ, pobočke Sociálnej poisťovne treba predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára z danej krajiny (stačí predložiť originál, netreba preklad od slovenčiny). Ak pôrod nastal na území štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, avšak tento štát pristúpil k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom v takomto štáte musí byť osvedčené tzv. apostilou - osvedčením hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom. Spolu s uvedeným tlačivom je pobočke Sociálnej poisťovne potrebné zaslať neformálnu žiadosť, ktorá by mala obsahovať meno a priezvisko poistenky, identifikačné číslo jej sociálneho zabezpečenia v SR (t. j. rodné číslo), adresu trvalého/prechodného pobytu v SR, poistný vzťah (napr. zamestnanec), z ktorého si uplatňuje nárok na materské, dátum, od ktorého si uplatňuje nárok na materské a jeho výplatu (spravidla deň pripadajúci na začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu), spôsob výplaty materského (spravidla číslo účtu) a dátum a podpis.

Sirotský dôchodok a nezaopatrené dieťa - právne aspekty

Pre vznik nároku na sirotský dôchodok treba dieťa považovať za nezaopatrené vtedy, ak sa po skončení povinnej školskej dochádzky nepripravuje sústavne na budúce povolanie, nezamestnalo sa, je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak bez nároku na podporu v nezamestnanosti podľa § 387/1996 Z. z.. Krajský súd v B. rozsudkom z 23. januára 2002 zrušil rozhodnutie odporkyne z 2. apríla 2001, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok pre dcéru M. z dôvodu, že jej v čase od 6. novembra 2000 do 15. decembra 2000 vznikol nárok na hmotné zabezpečenie, a preto jej sirotský dôchodok nenáleží. Súd poukázal na to, že maloletá M. (nar. 23. marca 1984) bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25. septembra 2000 do 31.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o prídavku na dieťa

Na dôchodkové účely nemožno považovať za nezaopatrené dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nastúpilo do zamestnania a zo svojej zárobkovej činnosti má vlastný zdroj príjmu, alebo dieťa, ktoré je poberateľom hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie podľa predpisov o zamestnanosti (zákon č. 1/1991 Zb., zákon č. 83/1991 Zb., prípadne zákon č. 387/1996 Z. Krajský súd v B. B. rozsudkom potvrdil rozhodnutie z 23. novembra 1995 a rozhodnutie z 2. februára 1998, ktorými odporkyňa uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok na jej syna Š. v celkovej sume 3 060 Sk v dobe od 16. septembra 1995 do 15. Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka.

Podmienky nároku na sirotský dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdovecký dôchodok a starostlivosť o nezaopatrené dieťa

Ak vdovcovi, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, zanikol nárok na vdovecký dôchodok z dôvodu ukončenia starostlivosti o nezaopatrené dieťa, nárok na vdovecký dôchodok a jeho výplatu vznikne podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak sa vdovec po 31. decembri 2003 začne starať o nezaopatrené dieťa. Na nové rozhodnutie o nároku na vdovecký dôchodok sa už ustanovenie § 293n ods. Krajský súd v T. rozsudkom zo 17. októbra 2008 zrušil rozhodnutie zo 6. s rozhodnutím z 15. apríla 2008 a z 9. dôchodok z dôvodu, že manželka navrhovateľa zomrela 23. zákonnú podmienku pre priznanie vdoveckého dôchodku. keby jeho manželka zomrela po 31. decembri 2003 s odvolaním sa na § 260 ods.

Prerušenie štúdia a nárok na dávky

Prerušenie štúdia a opakovanie ročníka sú samostatné právne pojmy, ktoré nemožno zamieňať, a preto do doby štandardnej dĺžky štúdia sa doba prerušenia štúdia nezapočítava. Do dĺžky štandardného štúdia možno započítať len opakovanie ročníka. Obdobie prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je dobou štúdia, nie je sústavnou prípravou na povolanie (§ 4 ods. 6 písm. b) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení …

Invalidný dôchodok z mladosti

Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodkové odvody

Podpora v nezamestnanosti a nezaopatrené dieťa

Poberateľa podpory v nezamestnanosti nemožno považovať za nezaopatrené dieťa ani v čase školských prázdnin, ktoré bezprostredne nadväzujú na skončenie štúdia. Krajský súd v K. napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutia z 18. októbra 1999, ktorými odporkyňa uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť preplatok na vdovskom dôchodku v sume 3 424 Sk a preplatok na sirotskom dôchodku v sume 3 182 Sk, čo odôvodnila oneskoreným hlásením skutočnosti, že syn navrhovateľky prerušil štúdium. Krajský súd rozhodol tak po zistení, že navrhovateľka prevzala vdovský dôchodok za mesiac júl 1999 v sume 3 424 Sk a sirotský dôchodok na syna M.

Hmotná núdza a životné minimum

Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobkyni prislúchajú zo zákona č. 601/2003 Z.z. sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa mesačne, odvolací súd dodáva, že právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je …

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a invalidný dôchodok

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchod …

tags: #ziadatel #o #dochodok #zomrel #postup