
Manželstvo je v kresťanstve vnímané ako posvätný zväzok, ktorý by mal trvať po celý život. Ježiš Kristus zakázal rozvod slovami: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Napriek tomu sa manželstvá, aj tie kresťanské, rozpadávajú. Ako sa k tejto situácii stavia cirkev a aké možnosti majú rozvedení veriaci?
Katolícka cirkev učí, že na zemi niet moci, ktorá by mohla platne schváliť kresťanský rozvod a nový sobáš. Cirkev považuje manželstvo za sviatosť, zmluvu o celoživotnom darovaní sa muža a ženy s cieľom vytvoriť rodinu a spoločne prežívať radosti i ťažkosti života. Pojem „rozvod" v zmysle občianskeho práva v kánonickom práve neexistuje.
V prípade, že manželstvo uzavreté v katolíckej cirkvi bolo občiansky rozvedené, rozvedení manželia sa už nemôžu po druhýkrát sobášiť v kostole. Ak vstúpia do druhého manželstva občianskym spôsobom, sú exkomunikovaní (vylúčení zo sviatostí). Až po smrti jedného z rozvedených manželov je možné uzavrieť nové sviatostné manželstvo. Jozef Slivoň, SDB prednáša právo na pápežskej univerzite Università Pontificia Salesiana v Ríme. Dlhodobo sa venuje práci s manželskými pármi. Rozvedený bez vlastného pričinenia, pokiaľ žije v celibáte a je vlastne verný manželskému partnerovi, s ktorým uzavrel sviatostné manželstvo, môže prijímať všetky sviatosti. Na Slovensku sa ešte vyžaduje súhlas biskupa. Rozvedený, aj keď žije v celibáte, nemôže byť krstný alebo birmovný rodič, lebo má garantovať aj životom náuku o nerozlučiteľnosti manželstva. Ako som už uviedol, na Slovensku v prípade rozvedeného platí, že pre pristupovanie k sviatostiam je potrebný súhlas biskupa. Súhlas sa dáva tým, ktorí chcú žiť v celibáte, rešpektujú svoje sviatostné manželstvo, nesúhlasili s rozvodom a chcú pristupovať k sviatostiam. Do rozhodnutia civilného súdu a správoplatnenia verdiktu o rozvode môže, samozrejme, pristupovať k sviatostiam.
V žiadnom prípade nijaká skutočnosť, ktorá vznikla v manželstve, teda ani opakovaná nevera, nemôže byť dôvodom anulovania existujúceho sviatostného manželstva. Anulácia je dôkaz, že sviatostné manželstvo neexistovalo. Teda to nie je akýsi cirkevný rozvod, ako to niektorí chápu. Nulita manželstva nie je anulovanie sviatostného manželstva, pretože to je nerozlučiteľné, ale vzniká vtedy, keď sa súdnou cestou či administratívnou cestou dokáže, že to manželstvo bolo neplatné od začiatku. A hoci sa navonok uzavrelo, v skutočnosti neexistovalo. Samozrejme, verdikt anulácie garantuje, že stránky sú slobodné, a teda je možné legitimizovať druhý sobáš, ktorý bol až do verdiktu anulácie cudzoložstvom, a teda sa môže uzavrieť sviatostné manželstvo. Áno, dá sa dokázať neplatnosť sviatostného manželstva aj bez aktívnej spolupráce jedného z partnerov. Dnes sa už nepristupuje vyslovene k inému obradu cirkevného pohrebu ani z dôvodov suicídia, teda samovraždy, ako to bývalo. Je jasné, že sa použije jednoduchší obrad a nehovorí sa detailne o osobe alebo kresťanovi, ktorý sa pochováva. Nie je vhodné, aby sa príliš vyťahovali jeho pozitíva, keď všetci vedia, že žil v nelegitímnom manželstve a nepristupoval k sviatostiam (týka sa to civilne znovuzosobášených). Cirkevné právo pozná aj termín rozluka manželstva. Rozluka manželov (od stola a postele) je dovolená iba z veľmi vážnych dôvodov so súhlasom cirkvi. V prípade veriacich veľmi často chýba chápanie pravej podstaty sviatosti a tiež pravej podstaty lásky, ktorá musí byť spojená s obetou a askézou. Ešte stále chýba adekvátna pastorácia zo strany duchovných, ktorá by reprezentovala milosrdného Krista, ale aj zo strany cirkevného spoločenstva, ktoré by bez odsúdenia ponúkalo atmosféru prijatia a záchrany. Samozrejme, pastorácia rozvedených a civilne znovu zosobášených nie je ľahká a bude sa musieť zaviesť adekvátna príprava kňazov a budúcich kňazov. Je mi veľmi lúto najmä tých, ktorí nevinne trpia, hoci veľmi často je chyba na obidvoch stranách, aj keď nie rovnako veľká.
Čo majú robiť katolíci, ktorých manželstvo je už neúnosné a situácia neznesiteľná? Cirkev nemôže ani nechce manželov držať za každú cenu v neudržateľných situáciách, ktoré môžu v manželstve nastať. V takýchto prípadoch cirkev umožňuje manželskú odluku pri zachovaní zväzku.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Odlúčenie manželov pri trvaní zväzku (separácia) znamená, že cirkevná autorita berie na vedomie a súhlasí s tým, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť; manželské puto však naďalej trvá.
Ďalšou možnosťou je uchádzať sa o anuláciu manželstva. Anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže nejestvovalo. Táto možnosť je určená pre tých, ktorí buď uvažujú o novom manželstve, alebo v novom manželstve už žijú. Anulácia im dá možnosť uzavrieť svoje nové manželstvo v kostole.
Aby bolo manželstvo uzavreté v kostole platné a nerozlučiteľné, musia byť splnené určité podmienky:
Cirkev si želá, aby sme sa na tých, ktorým manželstvo zlyhalo, pozerali s milosrdenstvom a so snahou aspoň trocha ich pochopiť. Lenže zároveň si želá, aby sa takýmto zlyhaniam radšej v manželstvách predišlo. Najlepšia je prevencia. Preto sa Cirkev snaží učiť tých, ktorí sa na manželstvo pripravujú, veľkodušnosti, láske, odpúšťaniu a mnohým iným vlastnostiam, ktoré by si mal osvojovať vlastne každý jeden nasledovník Krista. A hlavne schopnosti urobiť permanentný záväzok.
Medzi dôvody neplatnosti manželstva patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Cirkevný súd - tribunál sa zaoberá prevažne žiadosťami o preskúmanie platnosti manželstva. Toto skúmanie podlieha riadnemu súdnemu procesu a končí vynesením rozsudku. Tribunál tvoria súdny vikár, sudcovia, obhajcovia zväzku, promótor spravodlivosti a notár. Žiadosť o vyhlásenie neplatnosti manželstva (Žaloba na platnosť manželstva) musí obsahovať:
#
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?