Pracovný Poriadok Obce: Zmluva Medzi Zamestnávateľom a Zamestnancom

Tento článok sa zaoberá pracovným poriadkom obce, ktorý predstavuje dôležitý dokument upravujúci pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom (obcou) a zamestnancami. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o jeho obsahu, význame a právnych aspektoch.

Úvod do Pracovného Poriadku

Pracovný poriadok je interný predpis zamestnávateľa, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce (ZP) a ďalších relevantných právnych predpisov. Pre obce a organizácie verejnej správy je kľúčový zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Povinnosť Vydania Pracovného Poriadku

Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže, teda nemusí, vydať pracovný poriadok. Avšak, podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.)“ je zamestnávateľ povinný vydať pracovný poriadok. To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., sú povinní vydať pracovný poriadok. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., môžu vydať pracovný poriadok, no nie sú povinní ho vydať.

Špecificky, školy a školské zariadenia (súkromné a cirkevné základné a stredné školy, cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia), na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., tiež musia vydať pracovný poriadok. Dôvodom je zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia a ukladá im povinnosť upraviť niektoré náležitosti v pracovnom poriadku.

Súhlas Zástupcov Zamestnancov

Pracovný poriadok môže podľa § 84 Zákonníka práce, ako aj podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Zamestnávateľ ……. (názov zamestnávateľa - zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, napr. škola, školské zariadenie, ale aj obec a vyšší územný celok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) (ďalej len „zamestnávateľ“) podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v súlade s § 84 ods. 2 až 4 zákona č. 311/2001 Z. z.

Prečítajte si tiež: Funkčné Obdobie Hlavného Kontrolóra

Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

Obsah Pracovného Poriadku

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj napr. niektoré platové náležitosti, ktoré umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu týchto náležitostí v pracovnom poriadku, na podmienky zamestnávateľa. Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. V súlade s ustanovením § 1 ods.

Oboznámenie Zamestnancov

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá povinnosť už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. Taktiež podľa § 47 ods. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Účel Pracovného Poriadku

Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zamestnávateľa. Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prvej časti ZP (všeobecné ustanovenia), § 44 ods. 2, § 44a ods. 1, § 54b ods. 1, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci § 173 až § 175.

Zákony a Predpisy

Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z.

Odmeňovanie Zamestnancov

Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Platový poriadok je potrebné vydať najskôr len v prípade, ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa ZP. Ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., platový poriadok nie je potrebné vydávať a osobitné ustanovenia o odmeňovaní budú súčasťou pracovného poriadku alebo podnikovej kolektívnej zmluvy. Ak by však v prípade odmeňovania zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli upravené aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV č. 341/2004 Z.

V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. zákon č. 369/1990 Zb. Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v … (názov obce) dňa…

Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. Ak by však išlo o školy (napr. materské školy) bez právnej subjektivity, teda zamestnávateľom týchto zamestnancov by bola priamo obec, na túto skupinu zamestnancov sa pracovný poriadok v plnej miere vzťahuje. V takomto prípade je potrebné osobitne upraviť pracovnoprávne náležitosti pedagogických zamestnancov (napr. vymedzenie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou) a odborných zamestnancov škôl a ŠZ (napr. vymedzenie činností súvisiacich s priamou výchovnovzdelávacou činnosťou, osobitne upravené práva a povinnosti, predpoklady výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, bezúhonnosť a pod.) upravené zákonom č. 138/2019 Z.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Ak zamestnávateľom je obec, treba upozorniť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov je funkcia starostu verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v niektorých konkrétnych situáciách sa uplatnia ustanovenia Zákonníka práce (rozsah dovolenky a stravovanie) alebo iného predpisu (starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde… v znení neskorších predpisov). Obdobne v prípade, ak je zamestnávateľom samosprávny kraj, aj funkcia predsedu samosprávneho kraja je v zmysle § 16 ods. 11 zákona č. 302/2001 Z. z.

Platové Podmienky

Poznámka: Z dôvodov značného rozsahu súčasťou tohto vzorového pracovného poriadku nie je časť o platových podmienkach zamestnancov. Ak však má zamestnávateľ upravené odmeňovanie zamestnancov v platovom poriadku, musí jeho ustanovenia zosúladiť s každou novelou zákona č. 553/2003 Z. z., ako napr. novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. januára 2020, realizovanou zákonom č. 381/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj novelou zákona č. 553/2003 Z. z., realizovanou zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2022 menil a dopĺňal zákon č. 138/2019 Z.z.

Od 1. 5. 2018 sa garancia minimálnej výšky príplatkov za nočnú prácu, za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu podľa príslušných ustanovení ZP účinných od 1. 5. 2018 rozšírila aj na zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Ak by sadzba príplatku za prácu v noci podľa § 16 zákona č. 553/2003 Z. z. (25 % hodinovej sadzby funkčného platu) alebo za prácu v sobotu a v nedeľu podľa § 17 uvedeného zákona (30 % hodinovej sadzby funkčného platu) bola nižšia ako suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa § 123 ods. 1 ZP, za prácu v sobotu podľa § 122a ods. 1 ZP alebo za prácu v nedeľu podľa § 122b ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný príslušný príplatok zvýšiť na úroveň garantovanú Zákonníkom práce.

Podľa novely ZP účinnej od 1.1.2021 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura a za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,58 eura. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,43 eura, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura.

Novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. mája 2018 sa rozšíril okruh odmien, ktoré môže zamestnávateľ zamestnancom poskytovať podľa § 20, a to o možnosť poskytnúť zamestnancom odmenu za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a pri príležitosti vianočných sviatkov a od 1. Ak obec odmeňuje svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., nie je potrebné mať vydaný platový poriadok, pretože jednotlivé platové náležitosti sú upravené jednoznačne uvedeným zákonom, napr. spôsob zaraďovania zamestnancov do platových tried, výška príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu, príplatku za prácu v noci a vo sviatok, platu za prácu nadčas, poskytovanie príplatku za zastupovanie či príplatkov, ktoré sa poskytujú len pedagogickým a odborným zamestnancom škôl a školských zariadení, ako je príplatok za činnosť triedneho učiteľa, príplatok za činnosť uvádzajúceho pedagogického a uvádzajúceho odborného zamestnanca, príplatok za profesijný rozvoj, ktoré sú nárokovými príplatkami a pod. Upravovať v platovom alebo v pracovnom poriadku náležitosti, ktoré sú upravené zákonom, je nadbytočné.

V prípade, ak obec odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., mala by si v samostatnej časti pracovného poriadku upraviť odmeňovanie, t. j. najmä tie náležitosti platu, ktoré zákon č. 553/2003 Z. z. umožňuje zamestnávateľovi upraviť, napr. vymedzenie okruhu pracovných činností vykonávaných zamestnancami, ktorým bude poskytovať plat bez ohľadu na dĺžku započítanej praxe, výšku príplatku za zmennosť, výšku odmien za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov alebo 60 rokov veku a pod. V každom prípade je aspoň potrebné uviesť v samostatnom článku s názvom odmeňovanie text: „Zamestnávateľ postupuje pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Právne Úkony Zamestnávateľa

zamestnávateľ podľa § 7 ZP, za ktorého robí právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorým je … (názov zamestnávateľa s prípadnými identifikačnými znakmi, napr. štatutárny orgán zamestnávateľa podľa § 9 ods. 1 ZP, ktorým je …. (napr. ďalší vedúci zamestnanci zamestnávateľa podľa § 9 ods. 3 ZP, ktorými sú tí jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pracovné pokyny (napr. zamestnanec podľa § 11 ods. Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (§ 4 zákona č. 552/2003 Z.

Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto pracovným poriadkom, sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. V prípade, ak zamestnávateľom je obec, ako najvyšší vedúci zamestnanec a štatutárny orgán v zmysle § 9 ZP na výkon pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom obce vystupuje starosta obce. Starosta obce a predseda samosprávneho kraja vystupuje v oblasti výkonu pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania aj k štatutárnym orgánom organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, napr. k riaditeľom škôl s právnou subjektivitou, ktorých vymenúva do funkcie a dohoduje pracovné podmienky v pracovnej zmluve (§ 3 ods. 3 a § 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Starosta obce je však volený funkcionár, preto nie je v pracovnoprávnom vzťahu k obci. Jeho právne postavenie, nároky a právomoci upravujú osobitné predpisy (najmä zákon č. 369/1990 Zb. a zákon NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov). V prípade samosprávnych krajov je v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 16 ods.

Ochrana Osobných Údajov (GDPR)

Už onedlho - presne 25. mája 2018 - bude aj pre mestá a obce povinné európske Nariadenie č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Európska rada a parlament ho prijali 27. apríla 2016 a povinné osoby v členských štátoch EÚ dostali dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého mohli s novým nariadením zosúladiť svoje vnútorné procesy. Medzi povinné osoby patria aj slovenské obce a mestá, či ostatné orgány verejnej moci. Osobné údaje teda od 25. GDPR prináša pre obce viaceré zmeny v oblasti ochrany osobných údajov. Je potrebné ich (aj pod hrozbou vysokých sankcií) zapracovať do interných obecných procesov. Je potrebné si uvedomiť, že ochrana osobných údajov v súlade s nariadením GDPR predstavuje mimoriadne širokú problematiku, ktorej komplexnosť a povaha presahuje informačný systém DCOM.

U obcí, ktoré IS DCOM používajú, sme identifikovali viaceré okruhy spracúvania osobných údajov. Aj keď sa istá časť osobných údajov obcí pripojených k DCOM-u spracúva prostredníctvom tohto systému, podstatná časť osobných údajov zostáva v ostatných informačných systémoch obce, prípadne v papierových kartotékach. Mnoho osobných údajov obcí sa tak nachádza mimo dosahu združenia DEUS a IS DCOM. Zosúladenie DCOM-u s požiadavkami nariadenia predstavuje pre združenie DEUS množstvo administratívnych úkonov, vývoj nových funkcionalít a rozsiahle programátorské zásahy priamo do systému. Tie však obciam, ktoré DCOM používajú, nijako nespoplatňujeme.

Podľa nariadenia musí na spracúvanie osobných údajov obcou existovať právny základ - relevantný právny titul, v zmysle ktorého sa dané spracúvanie uskutočňuje. Viaceré dnes využívané právne základy sa v dôsledku nariadenia o GDPR budú meniť („spracúvanie pri výkone verejnej moci“), alebo zanikajú úplne (ako napríklad „priamy marketing v poštovom styku“ alebo „ďalšie spracúvanie už zverejnených osobných údajov“).

Zmeny v IS DCOM

sa budú meniť elektronické formuláre IS DCOM tak, že ku niektorým pribudne zaškrtávacie políčko vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov. Súčasťou tejto dokumentácie budú aj ďalšie dokumenty vypracované združením DEUS. Záznamy ku každej zo 138 elektronických služieb IS DCOM (nahrádzajú „evidenčnú povinnosť“). Preukázanie dostatočných záruk sprostredkovateľa, ktoré predstavuje vyhlásenie združenia DEUS o poskytnutí dostatočných záruk o prijatých primeraných technických a organizačných opatreniach tak, aby spracúvanie spĺňalo požiadavky nariadenia GDPR. Obce budú mať povinnosť pri získavaní osobných údajov poskytnúť dotknutým osobám široký rozsah informácií. Ide napríklad o údaje o obci, účel a právny základ spracúvania, či dobu uchovávania týchto údajov. Prostredníctvom IS DCOM bude táto povinnosť splnená. Dotknutej osobe budú tieto informácie poskytnuté už pri vypĺňaní elektronického formuláru IS DCOM. Systém bude evidovať poskytnutie týchto informácií voči každej dotknutej osobe.

Nariadenie prináša aj niekoľko zmien v oblasti úpravy zmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom. Týka sa to zmluvy medzi obcou používajúcou IS DCOM a združením DEUS ako správcom IS DCOM. k zmene a doplneniu ustanovení všeobecných zmluvných podmienok (VZP), ktoré sú súčasťou našich zmlúv. Úpravy všeobecných zmluvných podmienok k zmluvám o pripojení k IS DCOM Vám budú distribuované v dostatočnom predstihu.

Podľa nariadenia o GDPR budú musieť obce do 72 hodín po zistení, že došlo k porušeniu bezpečnosti a ochrany osobných údajov, ohlásiť tieto skutočnosti nielen Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj dotknutým osobám, ktorých sa tieto skutočnosti týkajú. Môže sa jednať napríklad o situácie, kedy pracovník obecného úradu omylom odošle rozhodnutie do elektronickej schránky iného adresáta, alebo budú chybou úradníka odcudzené prihlasovacie údaje do IS DCOM. Bezpečnostný incident na poli ochrany osobných údajov môže vzniknúť aj mimo sveta IS DCOM. Preto obce, ktoré ho používajú, budú môcť prostredníctvom našej novej funkcionality nahlasovať aj bezpečnostné incidenty, ktoré vznikli mimo DCOM-u.

Práva Dotknutých Osôb

Nariadenie aktívnym spôsobom pristupuje k spresňovaniu niektorých už dnes existujúcich práv dotknutých osôb. Tieto práva zároveň rozširuje o nové. Na informácie (čl. Na prístup (čl. 15 Nariadenia), kedy si dotknutá osoba môže po obci nárokovať potvrdenie, či spracúva osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. Nebyť v pôsobnosti rozhodovania založenom výlučne na automatizovanom spracúvaní vrátane profilovania (čl. Na opravu (čl. Na vymazanie a zabudnutie (čl. 14 Nariadenia). Vtedy musí obec na žiadosť vymazať osobné údaje, ktoré už nie sú potrebné na účely, alebo ktoré sa získali nezákonne. Na obmedzenie spracúvania (čl. 18 Nariadenia), pri ktorom musí obec obmedziť spracúvanie osobných údajov. Ak dotknutá osoba napríklad napadne ich správnosť, spracúvanie je protizákonné. Na prenosnosť (čl. Namietať (čl. 21 Nariadenia) kedykoľvek spracúvanie osobných údajov smerujúcich k profilovaniu či priamemu marketingu.

V každom prípade, kedy obec vyhovie právu na opravu alebo vymazanie, musí oznámiť túto skutočnosť aj každému príjemcovi, ktorému dotknuté dáta poskytla. Tieto nástroje budú pozostávať z technických častí samotného systému IS DCOM a podpory v bezpečnostnej dokumentácii. Napríklad, ak príde na obec používajúcu IS DCOM žiadosť o informácie podľa čl. 13 a 14 Nariadenia spojená so žiadosťou o prístup podľa čl. 15 Nariadenia, obec bude schopná cez IS DCOM potvrdiť žiadateľovi nielen to, aké údaje sa o ňom v systéme vedú. Združenie DEUS ďalej príjme primerané technické a organizačné opatrenia tak, aby sme zabezpečili a boli schopní preukázať, že spracúvanie osobných údajov v IS DCOM sa vykonáva v súlade s nariadením o GDPR. Na záver je potrebné zopakovať, že zosúladenie systému IS DCOM s požiadavkami ochrany osobných údajov podľa nariadenia GDPR je pre obce súčasťou príspevku 1€/obyvateľa a nie je potrebné nič doplácať.

tags: #zmluva #medzi #obcou #a #úradom #práce