
Publikované: 20. októbra
Odchodné predstavuje finančnú kompenzáciu, ktorú zamestnanec dostáva pri ukončení pracovného pomeru v súvislosti so vstupom do dôchodku, alebo za iných stanovených podmienok. Táto suma je poskytovaná zamestnancovi ako forma uznania jeho dlhodobých služieb a odvedenej práce počas zamestnania. Aktuálne sa stretávame s otázkou posúdenia nároku na odchodné veľmi často.
Nárok na odchodné má zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu. Nárok na odchodné má zamestnanec len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
V prípade predčasného starobného dôchodcu je v zákone uvedené, že nárok na odchodné mu vznikne, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) počas trvania pracovného pomeru. Žiadosť je možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení. V čase, kedy zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude aj skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok. Práve preto je toto sporná záležitosť v našej legislatíve.
Zamestnanec nežiada zamestnávateľa o odchodné. O odchodné, ak spĺňate podmienky na jeho vyplatenie, musíte požiadať, zamestnávateľ ho nevypláca automaticky. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné, ak zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Ak ide o zamestnanca, ktorý už predložil rozhodnutie o priznaní daného dôchodku, tak je v podstate bezpredmetné, aby ešte dokladoval žiadosť, ktorú si dávnejšie podal na Sociálnu poisťovňu. Zákon nestanovuje, že žiadosť musí byť písomná, ale za účelom preukázania, že zamestnanec požiada zamestnávateľa o vyplatenie, je vždy lepšie doručiť písomnú žiadosť, prípadne aspoň správu elektronickej pošty alebo požiadať o vyplatenie pred svedkami. Ak zamestnávateľ odchodné nevyplatí dobrovoľne, môžete sumu odchodného vymáhať ako peňažnú pohľadávku voči zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. Dovtedy bolo sporné, či vzniká zamestnancovi nárok na odchodné v prípade jeho úmrtia, ak aj splní už vyššie spomenuté podmienky. Sporné bolo, či je splnená podmienka nároku na odchodné - teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol. Toto sa spresnilo od novembra 2022.
Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa Zákonníka práce, nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie.
Ku dňu [Dátum] ste so mnou rozviazali pracovný pomer, výpoveďou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP. Vzhľadom na to, že som dovŕšil dôchodkový vek a zároveň mi bol uznaný starobný dôchodok, vzniká mi nárok na zaplatenie odchodného, minimálne vo výške priemernej mzdy za jeden mesiac.
Žiadam o zaplatenie odchodného najneskôr do termínu [Dátum].
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
S pozdravom,
[Meno a priezvisko zamestnanca]
Odstupné je pojem používaný v pracovnom práve na označenie sumy peňazí, ktorú zamestnanec dostane po skončení pracovného pomeru. Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať zamestnanec nárok na odstupné. Prvým je výpoveď zo strany zamestnávateľa. Odstupné je možné získať aj v prípade, že ide o ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Je však dôležité poznamenať, že konkrétne pravidlá a podmienky nároku na odstupné môžu závisieť od pracovnej zmluvy a dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Suma odstupného je primárne odvodená od doby, počas ktorej zamestnávateľ a zamestnanec spolupracovali. Nárok na odstupné vzniká až po uplynutí dvoch rokov trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. To znamená, že pracovný pomer musí byť minimálne dva roky. Aj keď je Zákonník práce zameraný na ochranu zamestnancov, nie všetky práva sú neodvolateľné. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť riadne zdôvodnená, predstavujúc jednostranný právny akt. Aby bola výpoveď platná, je nevyhnutné, aby bola doručená druhej strane. Doručenie môže zahŕňať odovzdanie osobne na pracovisku alebo zaslanie ako doporučená zásielka na adresu zamestnanca. Výpoveď musí taktiež obsahovať aspoň jeden z dôvodov na výpoveď, ktorý zamestnávateľ uviedol voči svojmu zamestnancovi. Zamestnávateľ je povinný uviesť dôvod výpovede jasne a riadne. Nemôže dať zamestnancovi výpoveď bezdôvodne.
Je vhodné, aby každý uplatnil svoj nárok na odstupné, ak mu zamestnávateľ nevyplatil túto sumu automaticky pri výpovedi. Ak by nedošlo ku vyplateniu odstupného, na ktoré mám podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce nárok, tak budem nútený/á sa domáhať svojho nároku súdnou cestou, kde by som sa domáhal/a okrem vyplatenia samotného odstupného aj úrokov z omeškania a náhrady trov konania.
Finančné prostriedky na odchodné sa poskytujú podľa § 7 ods. 15 písm. a) a podľa § 7 ods. 16) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Požiadavku na odchodné uvádzajú školy, zriaďovatelia a regionálne úrady školskej správy prostredníctvom zverejneného formulára na predloženie požiadavky na odchodné. Vo formulári je potrebné v prílohách č. 1, č. 2 a č. 3 osobitne vyplniť údaje za materské školy. Škola žiada o odchodné svojho zriaďovateľa formou prílohy č. Zriaďovateľ predkladá požiadavky škôl na odchodné regionálnemu úradu školskej správy formou prílohy č. Regionálny úrad školskej správy predkladá ministerstvu žiadosti na odchodné za všetkých zriaďovateľov vo svojej územnej pôsobnosti sumárne podľa typu zriaďovateľa (K, V, O, C, S) a ekonomickej klasifikácie formou prílohy č. 3.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?