
Rozpad rodiny a s ním spojené súdne konania sú pre dieťa vždy náročné obdobie. V takýchto situáciách, keď je potrebné bezodkladne zabezpečiť záujmy dieťaťa, prichádza do úvahy inštitút neodkladného opatrenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na neodkladné opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú zverenia dieťaťa do starostlivosti, ich druhy, podmienky vydania a praktické aspekty s tým spojené.
Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktorým sa upravujú práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu alebo sa rozhoduje o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa. Súd môže toto rozhodnutie vydať, ak existuje bezprostredná a neodkladná potreba pre takýto postup. Inými slovami, ide o situácie, kedy je potrebné rýchlo a dočasne zasiahnuť, aby sa predišlo vážnym negatívnym dopadom na dieťa. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.
Neodkladná potreba je najdôležitejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len vtedy, ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Hoci každý rodič, ktorý sa obráti na súd, očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit sám osebe ešte neodôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia.
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením. To znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné, keď je doručené účastníkom konania, a to bez ohľadu na to, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladnej úpravy neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr.
Pre účely tohto článku sa zameriame len na tie druhy neodkladných opatrení, s ktorými sa v praxi stretávame najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom. Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým.
CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR), pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie).
Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať.
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), ktorý zastupuje maloletého.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
V prípadoch domáceho násilia je neodkladné opatrenie často jediným spôsobom, ako zabezpečiť ochranu obete a jej detí. Súd môže v takýchto prípadoch nariadiť napríklad zákaz priblíženia sa násilnej osoby k obeti, zákaz vstupu do obydlia alebo zákaz kontaktovania obete.