
Predčasný dôchodok je téma, ktorá sa týka mnohých občanov. V kontexte samosprávy, konkrétne pre hlavného kontrolóra obce, je dôležité poznať podmienky a možnosti jeho predčasného odchodu do dôchodku. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty, ktoré s tým súvisia, a to aj s použitím vzoru žiadosti o predčasný dôchodok.
Zamestnávateľovi môže byť doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca spolu s úverovou zmluvou, ktorá obsahuje ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Mzdová učtáreň by mala v takom prípade postupovať obozretne. Súčasná právna úprava neoprávňuje zamestnávateľa skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) a na základe toho rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu akceptovať a nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Ak by zamestnávateľ zrážky nevykonával, porušil by svoju zákonnú povinnosť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať určité náležitosti. Občiansky zákonník ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Táto podmienka býva často problematická, pretože súdy vyhlasujú dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou iných dokumentov (napr. úverových zmlúv), za neplatné.
Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, a preto zamestnávateľ nie je povinný zrážky vykonávať automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda zakomponovaná v rámci iného dokumentu, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva doručená, aké dokumenty boli doručené a či súčasťou bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak dohoda nebola doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku vykonať.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné, ktoré sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat sa vypočíta ako jedna dvanástina súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Starostovi môže vzniknúť nárok aj na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak bol starosta pred nástupom do funkcie v pracovnom pomere, z ktorého bol uvoľnený, pracovný pomer nezanikol, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná. Ak zamestnanec po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru.
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce neumožňuje priamo, ale ani nezakazuje, aby zamestnanec čerpal jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky.
V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň, napríklad ak zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku alebo ak zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov.
Zákonník práce ustanovuje dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. bývalý žiak strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31.
Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade so zákonom o vysokých školách. Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis, a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili. Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Zároveň je však potrebné povedať, že na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.
Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské. Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v zákone o sociálnom poistení a zaniká za podmienok stanovených zákonom. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa narodenia dieťaťa. Ak sa v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá. fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa. fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. predpisu,35) najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Spôsob výpočtu dôchodkových dávok je upravený zákonom o sociálnom poistení. Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára kalendárneho roka v závislosti od miery inflácie a rastu priemernej mzdy.
Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. s týmito činnosťami. zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. § 81 ods. by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 30. od 1. júla kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.
Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona.
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. dávka v nezamestnanosti. písomne požiada. dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 ods. a poistenca uvedeného v § 104 ods. § 140. vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu.
Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. Dozorná rada má 11 členov.
§ 13 ods. 3 písm. základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. ak tento zákon neustanovuje inak. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 a 5 rovnako. 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
tags: #ziadost #o #predcasny #dochodok #hlavneho #kontrolora