
Súdny poplatok predstavuje platbu, ktorú účastník konania uhrádza pred začatím alebo po ukončení súdneho konania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súdnych poplatkoch, vrátane ich účelu, výnimiek, oslobodení a súvisiacich právnych aspektoch.
Súdne poplatky sú vyberané za úkony a konania súdov, ktoré sa vykonávajú na návrh, a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, ako je uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Tento sadzobník tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nie je samo osebe v rozpore s právom na prístup k súdu podľa Ústavy SR alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jedno z týchto ustanovení nezaručuje bezplatné súdne konanie. Avšak, aby bola konkrétna poplatková povinnosť prípustná, musí sledovať legitímny cieľ a rešpektovať princíp proporcionality. To znamená, že obmedzenie práva na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu.
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkov priamo zo zákona. V týchto prípadoch súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Medzi subjekty oslobodené od poplatku patrí aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Ak sa na účastníka nevzťahuje žiadne zo zákonných oslobodení, môže požiadať súd o individuálne osobné oslobodenie. Súd pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby berie na zreteľ jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania a povahu uplatneného nároku. Dôležité je, že súd prizná oslobodenie len vtedy, ak účastník svoje právo neuplatňuje svojvoľne alebo zrejme bezúspešne.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Zákon nerozlišuje medzi podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi. Účelom ustanovenia o oslobodení od súdnych poplatkov je umožniť účastníkovi uplatňovať alebo brániť svoje právo bez ohľadu na jeho majetkové a sociálne pomery. Pre priznanie oslobodenia musia byť súčasne splnené dve podmienky: nepriaznivá finančná alebo majetková situácia a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.
Podnikanie je činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko zisku alebo straty. Okolnosti, ako neúspešné podnikanie, nedosahovanie zisku, pohľadávky po lehote splatnosti alebo nepriaznivá finančná situácia v dôsledku neúspešného podnikania, nie sú dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.
Sama existencia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemusí byť automaticky dôvodom pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ak by sa vyžadovalo, aby účastník konania predal alebo prenajal nehnuteľnosť na zaplatenie poplatku, bolo by to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život a ochranu vlastníctva.
Je na žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov, aby doložil, ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd nie je povinný aktívne vyhľadávať informácie o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa.
Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva sa rozumie najmä šikanózny výkon práva alebo zjavné oddialovanie splnenia povinností.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Lehota na zaplatenie súdneho poplatku je lehotou procesnoprávnou, nie hmotnoprávnou.
Dane a poplatky možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, tieto musia byť stanovené jasne a jednoznačne. V prípade pochybností sa uplatňuje zásada „v pochybnostiach v prospech poplatníka“.
Súdne poplatky nemožno vyrubovať po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom sa poplatok stal splatný.
Súd nemôže rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku po uplynutí troch rokov od jeho zaplatenia.
Ak súdy neozrejmia, na základe akej právnej úpravy dospeli k záveru, že nepriradenie platby (došlej na účet označený v platobnom predpise) je dostačujúce pre záver o nezaplatení súdneho poplatku, ich rozhodnutia sa považujú za nepreskúmateľné.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Verejnoprávne činnosti vykonávané vo verejnom záujme subjektmi na ten účel zriadenými sú oslobodené od poplatku. V prípade ekologických organizácií sa skúma postavenie, podstata činnosti a vecné hľadiská konkrétneho prípadu, najmä z hľadiska ochrany verejného záujmu.
Ak sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti viacerých rozhodnutí orgánu verejnej správy, je povinný zaplatiť súdny poplatok za každý návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
Vo všeobecnosti z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vzniká poplatková povinnosť. Súd však konanie nezastaví pre nezaplatenie poplatku, ak vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Advokát musí pri poskytovaní právnych služieb postupovať s odbornou starostlivosťou a voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili ciele a očakávania klienta, pričom prvoradý je vždy záujem klienta.
Na výpočet výšky súdneho poplatku pri žalobách o zaplatenie peňažnej sumy je možné použiť kalkulačku na výpočet súdneho poplatku.