
Článok sa zaoberá problematikou zamedzenia dvojitého zdanenia príjmov a majetku, s osobitným zameraním na zisky zo scudzenia majetku a aplikáciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Nemeckom. Dvojité zdanenie môže výrazne znižovať záujem o podnikanie a ekonomický rozvoj, preto je dôležité poznať princípy a mechanizmy, ktoré ho eliminujú.
Východiskom pre posudzovanie zdaňovania príjmov je určenie daňovej rezidencie daňovníka. Daňová rezidencia určuje rozsah daňovej povinnosti daňovníka k danému územiu. Ak je daňovník rezidentom jedného zmluvného štátu, zdaňuje sa v tomto štáte z celosvetových príjmov.
Pri určení daňovej rezidencie sa zohľadňujú kritériá ako stály byt, stredisko životných záujmov, obvyklé zdržiavanie sa a štátna príslušnosť. V prípade konfliktu dvojitej rezidencie, kedy je daňovník považovaný za rezidenta oboch štátov, sa aplikujú kritériá stanovené zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príklad: Pán Juraj študuje v Českej republike, kde býva na internáte, ale trvalý pobyt má u rodičov v Trnave. V priebehu roka mal príjem z brigád v Prahe. V zmysle českého zákona o dani z príjmov nie je Juraj považovaný za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má prednosť pred vnútroštátnym zákonom o dani z príjmov. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia modifikujú daňové zákony vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu a neukladajú daňovníkom nové povinnosti, ktoré by neboli ustanovené v daňových zákonoch.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu: krok za krokom
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa skladajú z niekoľkých častí:
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 €.
Východiskom pre posudzovanie zdaňovania príjmov zo závislej činnosti je článok 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Základným pravidlom je, že príjem zo zamestnania sa zdaňuje v štáte, kde sa zamestnanie vykonáva.
Existujú výnimky, kedy príjem zo závislej činnosti nepodlieha zdaneniu v štáte výkonu činnosti. Ide o prípady, kedy sú splnené všetky tri podmienky:
Príklad: Občan SR, rezident Slovenskej republiky, je zamestnancom slovenskej spoločnosti a bol vyslaný na služobnú cestu do Maďarska za účelom preškolenia zamestnancov obchodného partnera. Slovenská spoločnosť nemá v Maďarsku umiestnenú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na to, že sú splnené všetky tri podmienky, príjem zamestnanca nebude podliehať zdaneniu v Maďarsku.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a majetok
Vzhľadom na časté zneužívanie výnimky pri medzinárodnom prenajímaní zamestnancov, zmluva charakterizuje pojem „skutočný zamestnávateľ“. Ten je definovaný ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je dôležité skúmať podstatu prípadov pred ich formou.
Príklad: Zamestnanci slovenskej spoločnosti sú vyslaní na prácu do Holandska. Po dobu poskytnutia pracovníkov poskytuje zamestnancom odmeny slovenská spoločnosť. Holandská spoločnosť na základe zmluvy o poskytovaní služieb uhrádza slovenskej spoločnosti náklady spojené s vyslaním týchto pracovníkov. Holandská spoločnosť poskytuje týmto pracovníkom pracovné pomôcky, ochranné pomôcky, práca je vykonávaná v priestoroch holandskej spoločnosti, ktorá tiež riadi a kontroluje prácu pracovníkov a dáva im príkazy.
Stála prevádzkareň je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je vymedzený tzv. negatívne vymedzenie stálej prevádzkarne, ktoré definuje činnosti, ktoré nespôsobujú vznik stálej prevádzkarne.
Ďalším druhom vzniku stálej prevádzkarne je stála prevádzkareň, ktorá vzniká uplynutím času. Patrí doň stála prevádzkareň pre stavebné a montážne práce a tzv. službová stála prevádzkareň.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť iba v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Pri zisťovaní základu dane stálej prevádzkarne sa postupuje v zmysle § 17 ods. Do základu dane stálej prevádzkarne nerezident SR zahrnie tú časť príjmov (ziskov), ktoré dosahuje vykonávaním podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne (ide o príjmy, ktoré sú tejto stálej prevádzkarni prisúdené).
Prečítajte si tiež: Podmienky poistenia majetku pre ZŤP
Príklad: Nemecká spoločnosť predáva výrobné zariadenia na území SR a poskytuje na ne záruku 2 roky. Zamestnanci opravárenskej dielne nakupujú náhradné diely tiež od slovenských výrobcov. V tomto prípade je možné považovať miesto, na ktorom má nemecký podnik zriadenú opravárenskú dielňu za trvalé miesto.
Zdaňovanie príjmov nerezidentov SR sa riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Predmetom dane nerezidenta SR sú príjmy zo zdrojov na území SR.
Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR len vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Z príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z týchto služieb poskytovaných na území SR sa daň zráža v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v nespolupracujúcich štátoch.
Príklad: Japonská spoločnosť fakturuje slovenskej spoločnosti províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku a náklady na školenie slovenských zamestnancov. Je potrebné skúmať, či boli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne japonského rezidenta umiestnenej na území SR.
Príjmy, ktoré nerezident SR dosahuje ako umelec, športovec alebo artista na našom území, podliehajú na našom území zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s príslušnou zmluvou.
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obsahujú metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia. Medzi najčastejšie patria metóda vyňatia a metóda zápočtu.
Daňovník, ktorý dosiahol príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia. Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá.
Pripravuje sa zmena definície samotnej stálej prevádzkarne, kde sa zadefinuje nový typ tzv. „službovej“ stálej prevádzkarne. Druhou oblasťou, ktorá bude mať v prípade jej aplikácie zásadný dopad na zdanenie je definícia, resp. zmena definície zdroja príjmov v prípade daňovníkov nerezidentov.
Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých množstvo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rôznymi krajinami sveta.