Zistenie ďalšieho zranenia po prepustení z nemocnice na PN postup

Infarkt myokardu patrí k obávaným diagnózam, ktoré môžu mať fatálne následky. Na Slovensku prekvapí infarkt myokardu približne 14 000 ľudí ročne, pričom až 15,1 % pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Tento článok sa zameriava na postup pri zistení ďalšieho zranenia po prepustení z nemocnice na PN, s dôrazom na dôležitosť pohospitalizačnej starostlivosti a prevencie.

Infarkt myokardu: Čo to je a prečo je taký nebezpečný?

Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie-nekrózu srdcového svalu. Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Až 85 % z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode.

Príčiny a rizikové faktory

Ischemická choroba srdca vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu (myokardu). Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky - vzniká tak aterosklerotický plát. Keď sa aterosklerotický plát hromadí v cievach, dochádza k vzniku aterosklerózy. Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu.

Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ischemickej choroby srdca, patria:

Prečítajte si tiež: Porovnanie PZP pre ZŤP

  • Fajčenie
  • Zvýšený krvný tlak
  • Zvýšený cholesterol a ďalšie tukové látky v krvi
  • Nadváha a obezita
  • Konzumácia potravín bohatých na nasýtené mastné kyseliny, cholesterol a sodík
  • Vysoké hladiny cukru v krvi, ktoré vedú k inzulínovej rezistencii alebo cukrovke II. typu
  • Vyšší vek - najčastejšie po 45. roku u mužov a po 55. roku u žien

Príznaky infarktu myokardu

Príznaky infarktu myokardu sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky a ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne líšia aj medzi mužmi a ženami. Úrovne bolesti sa môžu líšiť od človeka k človeku.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

  • Bolesť na hrudníku (angina pectoris)
  • Závraty
  • Ťažkosti s dýchaním
  • Ľahká únava
  • Pálivá, plošná, zvieravá bolesť na hrudi, vyžarujúca niekedy do krku, ľavého ramena, vzácne pravého ramena
  • Sprievodné potenie
  • Dyspepsia
  • Zvracanie

V prípade žien sa infarkt myokardu vyskytuje v neskoršom veku ako u mužov, väčšinou ide o obdobie po menopauze.

Diagnostika a liečba

Diagnostika infarktu myokardu zahŕňa:

  • Anamnézu a fyzikálne vyšetrenie
  • EKG - môže preukázať poškodenie srdca spôsobené ischemickou chorobou srdca a znaky prekonaného alebo práve prebiehajúceho infarktu myokardu
  • Vyšetrenie krvi - počas akútneho infarktu myokardu bunky srdcového svalu odumierajú, pričom uvoľňujú zvýšené množstvo enzýmov do krvného obehu. Hladiny týchto enzýmov možno merať krvnými testami. Najdôležitejšie parametre, ktoré sa merajú pri infarkte myokardu, sú hladiny tzv. vysokosenzitívneho troponínu
  • Koronárnu angiografiu - vykonáva sa na špecializovaných pracoviskách a umožňuje priamo zobraziť koronárne cievy

Liečba infarktu myokardu zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Potrebujete zistiť veľkosť prsteňa? Tu je návod.

  • liečivá rozpúšťajúce krvnú zrazeninu, tzv. trombolytiká
  • urgentnú koronárnu intervenciu (PCI), ktorá spočíva v mechanickom spriechodnení upchatej cievy pomocou balónika a stentu

Postup po prepustení z nemocnice na PN

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu zostáva pacient v nemocnici 5 až 7 dní. Dĺžka hospitalizácie sa môže líšiť v závislosti od závažnosti infarktu a prípadných komplikácií. Už počas hospitalizácie sa začína s mobilizáciou s cieľom zabezpečiť samostatnosť a toleranciu fyzickej aktivity po prepustení. Dôležitou súčasťou tejto fázy je tiež dostatočné poučenie pacienta.

Po prepustení z nemocnice je pacient odporučený do starostlivosti ambulantného kardiológa a všeobecného lekára a zostáva určitú dobu práceneschopný (PN). Trvanie PN sa môže líšiť a závisí najmä od závažnosti infarktu. Všeobecného lekára je potrebné navštíviť do 3 pracovných dní od prepustenia. Všeobecný lekár preberá starostlivosť o pacienta, informuje ho o ďalšom postupe a na odporúčanie ošetrujúceho lekára predpisuje pacientovi lieky.

Zistenie ďalšieho zranenia po prepustení

Ak pacient po prepustení z nemocnice na PN pociťuje príznaky, ktoré by mohli naznačovať ďalšie zranenie (napr. opakujúca sa bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, závraty, nevoľnosť), je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára.

Postup pri zistení ďalšieho zranenia:

  1. Okamžitá lekárska pomoc: Pri akútnych príznakoch je potrebné volať záchrannú službu (112) alebo sa čo najrýchlejšie dopraviť do nemocnice.
  2. Všeobecný lekár: V prípade menej akútnych príznakov je potrebné kontaktovať svojho všeobecného lekára, ktorý zhodnotí stav a odporučí ďalšie vyšetrenia alebo liečbu.
  3. Kardiológ: Pravidelné kontroly u kardiológa sú nevyhnutné na monitorovanie stavu srdca a úpravu liečby. Návšteva ambulantného kardiológa by sa mala uskutočniť do jedného mesiaca od prepustenia z nemocnice.
  4. Diagnostika: Lekár môže nariadiť opakované EKG, vyšetrenie krvi (najmä troponín), echokardiografické vyšetrenie alebo koronárnu angiografiu na zistenie príčiny ťažkostí.
  5. Liečba: V závislosti od diagnózy môže byť potrebná úprava medikamentóznej liečby, ďalšia hospitalizácia alebo invazívny zákrok (napr. PCI).

Dôležitosť pohospitalizačnej starostlivosti

Po prekonanom infarkte myokardu je mimoriadne dôležité sledovať hladiny cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou. Vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) vedú k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu upchávať a zužovať cievy. U pacientov, ktorí nedodržiavajú lekárom stanovenú liečbu, je preto vyššie riziko opakovaného infarktu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a vdovský dôchodok

Okrem obvodného lekára musí pacient navštevovať aj spádového kardiológa. Snahou kardiológa je pomocou liečby minimalizovať vplyv rizikových faktorov na prežívanie pacienta po infarkte.

Zmena životného štýlu a životosprávy

  • Strava: Vhodné je obmedziť stravu s vyšším obsahom tukov, nasýtených mastných kyselín a jednoduchých sacharidov. Vhodné nie sú ani plnotučné mliečne výrobky. Ideálna na konzumáciu je stredomorská strava bohatá na ryby, ovocie a zeleninu, obilniny a nízkotučné mliečne výrobky. Jedzte častejšie a v menších dávkach: odporúča sa 3 - 5 porcií denne, pričom veľmi dôležité sú aj zdravé raňajky, ktoré naštartujú metabolizmus. Dbajte na zvýšený príjem zeleniny a ovocia: zaraďte do svojho jedálnička aspoň 500 gramov čerstvej zeleniny a 150 gramov ovocia.
  • Pohyb: Pravidelná fyzická aktivita je kľúčová pre udržanie zdravia srdca a ciev. Pacienti po infarkte myokardu by sa mali poradiť s lekárom o vhodnom type a intenzite cvičenia.
  • Nefajčenie: Prestať fajčiť je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môže pacient po infarkte myokardu urobiť pre svoje zdravie.
  • Kontrola rizikových faktorov: Je dôležité pravidelne kontrolovať a udržiavať pod kontrolou krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi.

Prevencia

Prevencia infarktu myokardu zahŕňa:

  • Zdravý životný štýl (zdravá strava, pravidelný pohyb, nefajčenie)
  • Pravidelné preventívne prehliadky u lekára
  • Kontrola a liečba rizikových faktorov (vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, cukrovka)

tags: #zistenie #ďalšieho #zranenia #po #prepustení #z