Započítanie praxe pedagogického zamestnanca: Podmienky a aspekty

S účinnosťou od 1. septembra 2019 vstúpil do platnosti zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý priniesol zmeny v systéme vzdelávania a odmeňovania týchto kategórií zamestnancov. Tento zákon zrušil predchádzajúci zákon č. 317/2009 Z. z. a zároveň novelizoval zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach započítania praxe pedagogického zamestnanca v zmysle platnej legislatívy.

Zmeny v legislatíve od roku 2019

Zákon č. 138/2019 Z. z. a nadväzujúce novely zákona č. 553/2003 Z. z. sa dotýkajú odmeňovania zamestnancov rezortu školstva, predovšetkým pedagogických a odborných zamestnancov. Jednou z významných zmien je zaradenie školského špeciálneho pedagóga medzi pedagogických zamestnancov. Taktiež od 1. septembra 2019 sa zvyšujú platové tarify týchto zamestnancov.

Zaraďovanie do platových tried a započítaná prax

Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi tarifný plat, najprv ho musí zaradiť do príslušnej platovej triedy, pedagogických a odborných zamestnancov aj do pracovnej triedy, a následne zistiť započítanú prax na účely zaradenia do platového stupňa. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa však nezaraďujú do platových stupňov, ale aj im sa zisťuje započítaná prax podľa § 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

Zaraďovanie nepedagogických zamestnancov

Nepedagogickí zamestnanci sa naďalej zaraďujú do platových tried podľa § 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Pritom platí, že zvýšenie si stupňa vzdelania zamestnanca nie je dôvodom na preradenie zamestnanca do vyššej platovej triedy. Zmena platovej triedy, resp. preradenie do vyššej platovej triedy je možné len v prípade, že sa zmení náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude zamestnanec vykonávať.

Napr. zamestnanec zabezpečujúci komplexné zabezpečovanie účtovníckych agend (účtovník), ako aj mzdový účtovník (samostatné zabezpečovanie náročnej mzdovej agendy) v škole alebo v školskom zariadení sa môže od 01. 01. 2019 zaradiť najvyššie do 5. platovej triedy, a to aj v prípade, že získal vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa. To isté platí aj pre vedúcu školskej jedálne, ktorá môže byť podľa katalógu zaradená od 1. januára 2019 najvyššie do 5. platovej triedy. Teda aj v prípade, že by mala vedúca školskej jedálne vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, môže sa zaradiť najvyššie do 5.

Prečítajte si tiež: Pedagogická prax a jej započítanie

Výnimočné zaradenie do platovej triedy

Podľa novooznačeného odseku 11 zamestnanca, ktorý má vykonávať remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, môže zamestnávateľ výnimočne od 1. januára 2019 zaradiť do 4. platovej triedy, podľa ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej činnosti, ak na jej vykonávanie podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe. Okruh týchto pracovných činností je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnom poriadku.

Zaraďovanie pedagogických a odborných zamestnancov

Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci sa do platovej triedy zaraďujú v súlade s § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/2019 Z. z. Pri ich zaraďovaní do platových tried sa v niektorých prípadoch prihliada aj na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania. Najčastejšie je to v prípadoch, keď pedagogický zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej pracovnej činnosti získaným úplným stredným vzdelaním a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získal v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva. Je to najmä u učiteľov MŠ, vychovávateľov alebo majstrov odbornej výchovy, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon svojej pracovnej činnosti a kvalifikačný predpoklad na výkon svojej vykonávanej pracovnej činnosti spĺňajú na úrovni úplného stredného vzdelania.

Kariérové stupne pedagogických a odborných zamestnancov

Aké kariérové stupne môžu pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci dosiahnuť a za akých podmienok, ustanovuje § 28 až 30 zákona č. 138/2019 Z. z.

Do kariérového stupňa „začínajúci“ je zaradený zamestnanec až do ukončenia adaptačného vzdelávania, t. j. do dňa uvedeného v protokole o ukončení adaptačného vzdelávania ako deň ukončenia adaptačného vzdelávania. Po ukončení adaptačného vzdelávania sa zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva, alebo mu plynie doba na ich získanie ustanovená v § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z.

Podmienky pre zaradenie do kariérových stupňov s atestáciou

Na zaradenie do kariérového stupňa „s prvou atestáciu“ a „s druhou atestáciou“, ako aj na vykonanie atestácií je naďalej ustanovená podmienka, ktorou je päť rokov zaradenia v zákone uvedenom príslušnom kariérovom stupni. Zákon vyžaduje dobu zaradenia v príslušnom kariérovom stupni, nie dobu vykonávania pracovnej činnosti v tomto kariérovom stupni, teda do tejto doby sa započítava aj doba materskej a rodičovskej dovolenky, ak pracovný pomer zamestnanca počas doby starostlivosti o dieťa trval. Do podmienky zaradenia najmenej päť rokov v kariérovom stupni „samostatný“ sa však nezapočítava doba zaradenia do kariérového stupňa začínajúci ani doba, počas ktorej zamestnanec nebol zaradený v kariérovom stupni, resp. nevykonával praco…

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Spôsob spočítavania pedagogickej praxe

Pedagogická činnosť, resp. pedagogická prax, je zadefinovaná v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom. Pedagogickú prax nie je možné krátiť.

Z uvedeného vyplýva, že pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával v jednom kalendárnom roku 10 mesiacov priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a v ďalšom roku vykonával priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť osem mesiacov, má spolu 18 mesiacov, t. j. jeden rok a šesť mesiacov pedagogickej praxe.

Započítaná prax podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Započítanou praxou na účely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je podľa § 6 uvedeného zákona odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Okrem toho sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie zákonom ustanovené doby, ako je napr. Aj keď pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca je výchovnovzdelávacia činnosť, pedagogickému zamestnancovi možno do započítanej praxe započítať aj prax, ktorú vykonával mimo rezort školstva pred začatím vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca (nepedagogickú činnosť) v plnom rozsahu, ak jeho dovtedajšia vykonávaná pracovná činnosť mala obdobný charakter, ako má pracovná činnosť, ktorú bude vykonávať v zaradení pedagogického zamestnanca.

Započítanie praxe z dohôd a štúdia

V zmysle § 6 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“) je kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami zákona o odmeňovaní (upozorňujeme, že uvedená zákonná úprava sa nevzťahuje na pedagogického, odborného zamestnanca v zmysle zákona č. 317/2009 Z.z. a čas náhradnej doby (starostlivosť o dieťa, doktorandské štúdium a ďalšie v zmysle § 6 ods.

Prax na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), by zamestnávateľ mal započítať do predchádzajúcej praxe. Je však dôležité uviesť, že určenie konkrétnej dĺžky započítanej praxe prináleží iba zamestnávateľovi. Čo sa týka zápočtu doby vysokoškolského štúdia, ako z už z pojmu „štúdium“ vyplýva, nemôžeme hovoriť o pracovnej činnosti, teda túto dobu nemožno považovať ani za odbornú prax ani prax v inom odbore. Rovnako zápočet tejto doby nezaradzuje zákon ani do tzv. náhradných dôb v zmysle § 6 ods.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Započítanie doktorandského štúdia

Do započítanej praxe sa, okrem iných dôb, započítava aj čas doktorandského štúdia v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej pracovnej činnosti. To znamená, že započítanie doby doktorandského štúdia do započítanej praxe je v kompetencii zamestnávateľa, ktorý môže dobu doktorandského štúdia započítať do započítanej praxe v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti vykonávanej u zamestnávateľa.

tags: #zapocitanie #praxe #pedagogickeho #zamestnanca #podmienky