Dôkazné bremeno pravosti podpisu na zmenke v judikatúre

Úvod

Zmenka predstavuje významný nástroj finančného trhu s dlhoročnou tradíciou. Vzhľadom na jej špecifickú povahu a právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, ako aj v judikatúre slovenských a českých súdov, je dôležité venovať pozornosť otázke dôkazného bremena, najmä pokiaľ ide o pravosť podpisu na zmenke.

Právna úprava zmenky

Právna úprava zmenky je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového. Regulácia zmenky, resp. zmenkového práva ako takého je však dotvorená aj judikatúrou slovenských a českých súdov. Zmenka je osobitná listina, z ktorej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej na listine označenej ako zmenka.

Medzi hlavné výhody zmenky patrí zjednodušené a zrýchlené súdne vymáhanie zmenkového dlhu voči dlžníkovi, keďže zmenkový veriteľ nie je povinný v súdnom konaní preukazovať materiálny dôvod alebo kauzu vzniku pohľadávky veriteľa (abstraktnosť zmenky), ale postačuje mu predložiť platnú zmenku.

Dôkazné bremeno pri popretí pravosti podpisu

V prípade sporu o zaplatenie vlastnej zmenky (jej výstavcom) je žalobca povinný tvrdiť, že žalovaný sa podpisom listiny, ktorá vykazuje všetky znaky vlastnej zmenky (teda vystavením zmenky), zaviazal, že žalobcovi zaplatí žalovanú časťku, dosiaľ tak však neučinil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva - ak ide o preukázanie tvrdenia o vystavení vlastnej zmenky - rovnako bremeno dôkazné.

Ak žalovaný poprie pravosť zmenky, dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu dlžníka na zmenke zaťažuje veriteľa, ktorý práva zo zmenky uplatňuje.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Relevantná judikatúra

Nejvyšší soud judikoval v řízení vedeném pod sp. zn.: 29 Cdo 3478/2007, že otázkou důkazní síly soukromé listiny (bez přímé vazby na směnku) se Nejvyšší soud již ve své rozhodovací činnosti zabýval. V rozsudku ze dne 10. října 2000, sp. zn. 22 Cdo 2670/98 vysvětlil, že u soukromých listin je třeba rozeznávat jejich pravost (tedy skutečnost, že soukromá listina pochází od toho, kdo je v ní uveden jako vystavitel), a správnost (pravdivost). Popření pravosti listiny není pouhým popíráním (jako je tomu v případě popírání její pravdivosti), ale zahrnuje v sobě implicitně tvrzení, že údajný vystavitel listinu nepodepsal ani nevystavil. Takové popření je proto dostatečně relevantní k tomu, aby pravost listiny musela být dokazována; břemeno tvrzení i břemeno důkazní ohledně pravosti listiny je na tom účastníkovi, který ze skutečností v listině uvedených vyvozuje pro sebe příznivé právní důsledky.

Úprava zkráceného směnečného řízení provedená v ustanovení § 175 o. s. ř. z tohoto pohledu (tj. z hlediska pravidel určujících rozsah a nositele důkazního břemene ve sporu o zaplacení směnky) žádnou odchylku nestanoví, když nepřisuzuje směnce jinou důkazní sílu než kterékoliv jiné soukromé listině, nezakládá právní domněnku její pravosti, ani neumožňuje, aby důkazní břemeno v průběhu řízení "přešlo" ze žalobce na žalovaného jen proto, že ve věci byl vydán směnečný platební rozkaz, tedy jinými slovy, že věc byla projednána a rozhodnuta (na místo sporného řízení) ve zkráceném rozkazním směnečném řízení.

Způsob projednání věci se projeví (může projevit) pouze v tom, že otázkou pravosti podpisu dlužníka na směnce se v prvním z uvedených případů bude moci soud zabývat (s ohledem na zásadu koncentrace námitkového řízení) jen tehdy, pokud žalovaný pravost směnky (pravost svého podpisu na směnce) ve včas podaných námitkách zpochybní.

Záver, podľa ktorého dôkazné bremeno čo do pravosti podpisu dlžníka na zmenke ťaží veriteľa, ktorý práva zo zmenky uplatňuje, bol ostatne už zastávaný tiež staršou odbornou literaturou. Tak v diele František Rouček, Jednotný směnečný řád, Praha, 1941, str. 322, k výkladu ustanovení článku 69 nařízení č. 111/1941 Sb., kterým se vydává a zavádí jednotný směnečný řád, se uvádí, že nebudí-li směnka podezření, že se staly dodatečně změny obsahu, dokazuje věřitel jen pravost podpisu dlužníkova, naproti tomu nějaké změny směnky, které se staly po podpisu, musel by dokazovati dlužník. Stejně pak též v díle Karol Kizlink a Ján Spišiak, Zmenkové právo podĺa zákona č. 255/1941 Sl. z., na str. 382.

Názory právnickej obce

V právnickej obci existujú rôzne názory na rozloženie dôkazného bremena v zmenkovom konaní. Niektorí právnici, ako napríklad Martin Maliar, poukazujú na praktické problémy spojené s preukazovaním pravosti podpisu žalobcom, ktorý nemusí mať vedomosť o okolnostiach podpisu zmenky. Na druhej strane, Juraj Alexander a Michal Novotný argumentujú, že dôkazné bremeno by mal niesť ten, kto sa dovoláva existencie určitej skutočnosti, teda v tomto prípade žalobca, ktorý tvrdí, že žalovaný zmenku podpísal.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Zmenkový platobný rozkaz a dôkazné bremeno

Úprava zkráceného směnečného řízení provedená v ustanovení § 175 o. s. ř. z tohoto pohledu (tj. z hlediska pravidel určujících rozsah a nositele důkazního břemene ve sporu o zaplacení směnky) žádnou odchylku nestanoví. Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.

V prípade, ak odporca nepodá včas námietky, alebo ich podá a neskôr vezme späť, nadobudne zmenkový platobný rozkaz právoplatnosť.

Abstraktnosť zmenky a kauzálny vzťah

Zmenka je vo všeobecnosti označovaná ako abstraktný cenný papier. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Napriek tejto skutočnosti pohľadávka, vyplývajúca zo zmenky, je nezávislá od tohto vzťahu. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom.

Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

tags: #dokazne #bremeno #pravost #podpisu #zmenky #judikatura