Zlomená päta: Rehabilitácia a cviky pre návrat k plnej funkčnosti

Zlomená päta je vážny úraz, ktorý si vyžaduje komplexnú a trpezlivú rehabilitáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku zlomenín päty, od typov zlomenín, cez liečbu, až po rehabilitačné cviky, ktoré vám pomôžu vrátiť sa k aktívnemu životu.

Úvod

Zlomený členok je jedným z najčastejších úrazov dolnej končatiny, ku ktorému dochádza v dôsledku nesprávneho došľapnutia, podvrtnutia, či opakovaného natiahnutia. Keďže je členok nevyhnutný pre pohyb, nedostatočná rehabilitácia môže viesť k trvalým následkom. V tomto článku sa dozviete, ako znova rozhýbať svaly a kĺb tak, aby ste zlomenému členku vrátili jeho silu, mobilitu a funkčnosť.

Anatómia členka a typy zlomenín

Predtým, ako sa budeme venovať rehabilitácii, je dôležité pochopiť anatómiu členka a rôzne typy zlomenín. Členok je tvorený koncovými časťami kostí predkolenia - ihlica (fibula) a píšťala (tibia). Tie sú navzájom spojené väzom - syndezmóza, a dokopy vytvárajú vidlicu. Tá sa spája s členkovou kosťou (talus). O stabilitu členka sa starajú väzy, okrem spomínanej syndezmózy, aj kĺbové puzdro, vonkajšie a vnútorné väzy.

Zlomeniny členka rozdeľujeme podľa toho, ktorá časť kĺbu je zlomená:

• Zlomenina jedného maleolu: Malleolus je dolný koniec kostí predkolenia. Ide o zlomeninu vnútornej alebo vonkajšej strany členku - to znamená, že sa zlomí dolný koniec ihlice alebo píšťaly. Všeobecne je nutný chirurgický zákrok.
• Bimaleolárna zlomenina: Zlomené sú obe dolné konce predkolenných kostí - tibia a fibula. U väčšiny aktívnych pacientov sa odporúča operácia, ale stav musí posúdiť lekár.
• Trimaleolárna zlomenina: Pri tejto zlomenine sú poškodené obe kosti predkolenia (presne ako pri bimaleolárnej zlomenine), okrem toho je však zlomená aj zadná hrana dolného konca píšťaly.

Ďalej môžu byť zlomeniny otvorené a zatvorené. V prípade otvorených je nutná operácia. Okrem zlomenín je veľmi častým úrazom práve podvrtnutie či natiahnutie členkových väzov. Deje sa to vtedy, keď v kĺbe dôjde k takému rozsahu pohybu, ktorý prevyšuje elasticitu väzov. V tomto prípade je dôležité lokálne kĺb chladiť a spevniť elastickým obväzom. Bolesť pri podvrtnutí býva ostrejšia a možno ju presne určiť podľa miesta zranenia, a to na vnútornej alebo vonkajšej strane členka. Ďalším sprievodným javom je opuch, modrina a obmedzená hybnosť členka. V tomto prípade je na mieste oddych a v prípade potreby aj tíšenie bolesti liekmi.

Prečítajte si tiež: Zlomená chrbtica: Ako zlepšiť mobilitu

Diagnostika zlomenín kostí

Na diagnostiku zlomenín sa podľa závažnosti používajú zobrazovacie vyšetrenia ako röntgen, CT, alebo magnetická rezonancia.

Liečba zlomeniny členka

Liečba zlomeniny členka závisí od presného miesta a závažnosti zlomeniny, preto sú aj liečebné postupy rôzne. Buď je to fixácia daného miesta a implementovanie platničiek alebo skrutiek chirurgickým zákrokom, alebo sa pri ľahkej zlomenine ordinujú lieky proti bolesti a nasadí sa dlaha, prípadne ortéza. Pri ťažkej fraktúre ju lekár fyzicky napráva alebo operuje, vtedy by mala rehabilitácia členka nastať až po operácií, resp. po odstránení sadry. Doba hojenia je individuálna. Závisí od typu zlomeniny a rozsahu poškodenia tkanív. Obvykle sa ale pohybuje medzi 6 až 12 týždňami. Doba liečenia má však rôznu dĺžku v závislosti od toho, či do toho obdobia zahrnieme aj dobu pasívnu. Tá môže trvať až 1 rok podľa zložitosti zlomeniny.

Prvá pomoc pri zlomeninách kostí

Správna prvá pomoc pri zlomeninách je vždy dôležitá. Pohyb zlomených kostí môže zvýšiť bolesť a krvácanie a môže poškodiť tkanivá okolo zlomeniny, čo následne môže viesť ku komplikáciám pri reparácii a hojení poranenia . Skontrolujte krvácajúce rany a zastavte krvácanie pevným zatlačením na miesto pomocou čistého obväzu. V prípade zlomeniny končatiny by ste mali končatinu znehybniť nad a pod zlomeninou. Tým, že nie všetky zlomeniny sa nachádzajú na končatinách, môže byť veľmi ťažké zvládnuť ich iba pomocou zásad prvej pomoci, pretože môžu byť život ohrozujúce. Patria sem hlavne zlomeniny lebky, rebier, alebo stavcov pri traume hrudníka, hlavy, chrbtice, a panvy.

Ako rehabilitovať členok?

Pred začatím akéhokoľvek cvičenia po zlomenine členka je nutné všetko konzultovať s lekárom. Ak ste museli podstúpiť operáciu, najlepšie je konzultovať s ortopédom, ktorý vás lieči a ktorý vám operáciu vykonal. Cvičiť možno začať už v čase, keď je noha ešte v sadre a po jej odstránení, bude ďalšia rehabilitácia oveľa jednoduchšia a rýchlejšia. Presné cviky vám ukáže váš fyzioterapeut. Vďaka tomu, že sa zlomený členok rehabilituje ihneď po operácii, je cvičenie po vyzutí sadry jednoduchšie. Po odstránení sadry je aj škála rehabilitačných cvikov väčšia. Viac než vhodné je absolvovať konzultácie s fyzioterapeutom a začať pravidelne plávať.

Rehabilitačné cviky na členok

V čase, kedy je noha ešte v sadre, môžete vykonávať viaceré cvičenia. Skúste nasledovné cviky: krčenie a vystieranie prstov na nohách, krčenie celej dolnej končatiny po podložke a jej unožovanie do strany, aktivácia stehenného svalu pritláčaním kolena do podložky s výdržou a dvíhanie panvy pri čom je noha so sadrou vystretá a zapierame sa len o zdravú nohu. Niekoľkokrát tento pohyb opakujte. Účinné býva aj flexovanie a vystieranie špičky nohy. Pri ďalšom cviku nechajte postihnutú nohu pár minút visieť z postele a potom ju vyzdvihnite do zvýšenej polohy. Niekoľkokrát tento pohyb opakujte. Ak používate lakťové barly, snažte sa pomocou nich chodiť tak, aby ste nenašľapovali na zranenú nohu. Chorú nohu položte najprv dopredu a potom prejdite, resp. spravte krok na zdravú nohu za pomoci barlí a rúk. Čo sa týka potravín, snažte sa konzumovať jedlá s veľkým obsahom bielkovín, vápnika a výživové doplnky s kolagénom na výživu svalov, kostí a kĺbov a chondroitínom, ktorý vyživuje chrupavky. Používanie nemeckých barlí spočíva v odľahčení dolnej končatiny, s nasledovným postupom: barle sa pokladajú dopredu, do rovnakej úrovne, medzi barle sa vloží operovaná noha (ktorá je jemne položená na päte, pacient ju nezaťažuje celou váhou), zaprie sa o barle, odľahčí operovanú nohu a následne prikročí zdravou nohou medzi barle.

Prečítajte si tiež: Prevencia problémov s Achillovou pätou

Cviky po odstránení sadry

Pri suchom tréningu členka začnite napríklad s chôdzou, pričom striedavo našľapujte najskôr len na špičky a potom aj na päty. Pri inom cviku skúste dlhý skok na oboch nohách a neskôr len na jednej nohe. Pri treťom cvičení si nachystajte papier a fixku. Vezmite fixku medzi prsty na nohe a skúste nakresliť na papier nejaký obrázok. Výborný pri rehabilitácii po zlomenine členka je aj beh s bočnými nášlapmi, či chôdza po schodoch. Keď sa už cítite lepšie, postupne skúste začať aj s cyklistikou.

Cvičenie za pomoci fyzioterapeuta

Niektoré cvičenia možno vykonávať doma, iné je možné absolvovať len za pomoci špeciálnych prístrojov, dostupných iba v osobitných fyzioterapeutických ambulanciách. Napríklad magnetoterapia, hydroterapia a masáže. Vhodná je aj lymfodrenáž, ktorá urýchli fúziu kostných úlomkov. Počas celej doby rehabilitácie odborník sleduje prítomnosť bolesti a opuchu v členku. Na základe toho určí, či potrebujete po operácií pomôcky, napríklad vozíček, barle, či paličku. Potom vám na mieru ukáže cviky na posilňovanie a rozhýbanie členku, cvičenia na rovnováhu a taktiež aj bedrové a kolenné cvičenia. Pri cvičeniach nebuďte príliš horlivý. Najprv vykonávajte cviky vo veľmi malom uhle a zľahka. Postupne môžete zvyšovať rozsah pohybu. Je dokázané, že cvičenie výrazne urýchľuje dobu rehabilitácie a čoskoro sa vrátite k obvyklému životu. Doba hojenia je individuálna. Závisí od typu zlomeniny a rozsahu poškodenia tkanív. Obvykle sa ale pohybuje medzi 6 až 12 týždňami.

Pri cvičeniach nebuďte najskôr príliš horlivý. Rehabilitáciu nemožno urýchliť, v opačnom prípade môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu členku s mnohými bolestivými symptómami. Najprv vykonávajte cviky vo veľmi malom uhle a zľahka. Postupne môžete zvyšovať rozsah pohybu. Cvičenie je po operácii alebo fixácii nutnosť, aby ste kĺbu prinavrátili rozsah pohyb a väzy a svaly znova zosilneli. Cvičenia v domácich podmienkach odporúčame až po konzultácii s fyzioterapeutom alebo po absolvovaní vyšetrenia kvalifikovaným ortopédom. Na našej klinike Profy vieme, ako pracovať s pacientmi, ktorí buď rehabilitáciu zanedbali, alebo potrebujú naučiť, ako správne vykonávať cvičenie aj v pohodlí domova tak, aby sa členku vrátila jeho plná pohyblivosť a bolesti ustúpili.

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY:

1. Ako dlho musím mať sadru? 4-6 týždňov.
2. V čom spočíva fyzioterapia pri zranení členka? Najskôr sa vykonávajú krúživé pohyby, prepínanie špičky dopredu a dozadu, ďalej prepíname špičku bez záťaže, neskôr s ňou. Tieto cviky sú zamerané na hybnosť členkového kĺbu. Pre získanie odporu pri cvičení môžeme použiť expandery, overbally, do ktorých tlačíme špičku postupne vo všetkých smeroch. Potom môžeme prejsť do získavania sily a stability. Medzi zvolenými cvičeniami môžu byť: výpon na špičke napr. výpony v sede pomocou expanderu, či bicyklovanie.

Komplikácie zlomenín kostí

Zlomeniny môžu spôsobiť rad komplikácii, aj keď vážne komplikácie sa vyskytujú málokedy. Riziko závažných komplikácií sa zvyšuje pri natrhnutí kože alebo pri poškodení ciev či nervov. Niektoré komplikácie, ako je poškodenie krvných ciev a nervov, kompartment syndróm, tuková embólia a infekcie sa vyskytujú už počas prvých hodín alebo dní po úraze.

• Poškodenie ciev: Mnohé zlomeniny spôsobujú viditeľné krvácanie okolo poranenia. Zriedkavo je však krvácanie či už vnútorné, alebo vonkajšie dostatočne masívne na to, aby spôsobilo život ohrozujúci pokles krvného tlaku - šok. Niektoré zlomeniny môžu tiež viesť k prerušeniu zásobovania oblasti krvou, v závislosti od lokácie zlomeniny to môže byť napríklad horná, alebo dolná končatina.

  Prečítajte si tiež: Frekvenčná terapia v kontexte rehabilitácie

• Poškodenie nervov: Pri niektorých zlomeninách môžu byť nervy natiahnuté, pomliaždené alebo rozdrvené. Tieto zranenia sa zvyčajne hoja samé niekoľko týždňov, mesiacov až rokov, v závislosti od závažnosti poranenia. Niektoré nervové poranenia sa nemusia nikdy úplne zahojiť. Zriedkavo bývajú nervy roztrhnuté ostrými úlomkami kostí.

• Pľúcna embólia: Pľúcna embólia je najčastejšou ťažkou komplikáciou vážnych zlomenín bedrovej kosti a panvy. Vyskytuje sa vtedy, keď sa krvná zrazenina vytvorená v žile oddelí, vycestuje do pľúc a tam zablokuje tepnu. Pľúcna embólia je oveľa menej častá, keď je zlomená dolná časť nohy a je veľmi zriedkavá, pri zlomenine ruky. Pľúcnu embóliu môže zapríčiniť aj tuková embólia, ktorá sa môže vyskytnúť pri zlomenine dlhých kostí (napríklad stehenná kosť), pri ktorých sa uvoľní tuk z kostnej drene.

• Kompartment syndróm: Môže sa zriedkavo rozvinúť, keď zranené svaly pri zlomenine ruky alebo nohy veľmi opuchnú. Pretože opuch vyvíja tlak na blízke krvné cievy, prietok krvi do poranenej končatiny sa zníži alebo úplne zablokuje.

• Infekcia: Ak pri zlomení kosti dôjde k pretrhnutiu kože rana sa môže infikovať pričom infekcia sa môže rozšíriť aj do kosti, tzv.

• Problémy s kĺbmi: Zlomeniny, ktoré zasahujú do kĺbu, zvyčajne poškodzujú chrupku na koncoch kostí v kĺbe. Za normálnych okolností toto hladké, pevné a ochranné tkanivo umožňuje kĺbom hladký pohyb. Poškodená chrupka má tendenciu zjazvovať sa, čo spôsobuje osteoartrózu, ktorá vedie k stuhnutiu kĺbov a obmedzuje ich rozsah pohybu.

Zlomenina vonkajšieho členka a rehabilitácia

Zlomenina vonkajšieho členka je mnohokrát spôsobená nedopatrením a nepozornosťou. Rehabilitácia členka je dobou, počas ktorej je pacient vystavený liečbe pohybom či za pomoci fyzikálnej terapie, ktorej úlohou je zlepšenie pohyblivosti danej pohybovej partie. Zlomenina vonkajšieho členka je stavom, počas ktorého je takmer úplne znížená pohyblivosť danej pohybovej partie. Bez správnej rehabilitácie je následkom dlhodobý problém, ktorý môže degradáciou vyvŕšiť až v úplne znemožnenú pohyblivosť. Fraktúra vonkajšieho členku je častým následkom pádu, pomliaždenia vplyvom ťažkého predmetu či pošmyknutím sa na schodoch, klzkom povrchu. Nedá sa presne špecifikovať veková hranica najviac ohrozených pacientov platí však, že kvalita kostí vplyvom veku klesá.

Špecifikum zlomeniny vonkajšieho členka je to, že na rozdiel od mnohých iných fraktúr je fraktúra vonkajšieho členka môže byť priamo spájaná s trvalým či dočasným poškodením kĺbu. Práve kĺb umožňuje pohyblivosť, zatiaľ čo sústava kostí zabezpečuje oporný systém. Členok sám o sebe je nevyhnutný pre pohyb. V prípade jeho amputácie je nahradený pohyblivou ortézou ktorá tento článok nahrádza a tým umožňuje vykonávanie bežných činností. Pri členku využívame technológie rehabilitácie, ktoré sa neskladajú výhradne z konštalácie správnych cvičení, ale aj fyzikálnych terapií prispievajúcich pri vnútornom okysličovaní, a teda aj hojení, daného celku.

Pri fraktúre vonkajšieho členku je doba liečenia dlhšou na rozdiel od bežnej zlomeniny ruky či stavca. Členok je viac náchylnejší na nesprávne hojenie, ktoré môže spôsobiť pacient nesprávnou chôdzou. Najmä na barliach či premáhaním, kedy sa jednotlivé časti nesprávne zrastú. V extrémnych prípadoch sa daná kosť musí chirurgicky zakročiť jej zlomením a správnym naprávaním. Tento stav však môžeme včas podchytiť preventívnymi kontrolami o ošetrujúceho lekára. Ich súčasťou sú pravidelné rontgenové snímky poukazujúce o stave pacienta. Dobu aktívneho liečenia môžeme odhadovať na približne 4 týždne, pričom sme do tejto doby zahrnuli zložky vo forme dlahovania, ortézy a prvotných pokrokoch regenerácie organizmu. Doba liečenia má však rôznu dĺžku v závislosti od toho, či do toho obdobia zahŕňame aj dobu pasívnu. Tá môže trvať až 1 rok podľa zložitosti zlomeniny.

Rehabilitácia zlomeniny vonkajšieho členka je problémom, ktorého riešenie ponúka aj naša rehabilitačná klinika Profy. To, ako prebieha celý proces rehabilitácie záleží od počiatočného stavu s ktorým nás pacient navštívil. Často sa stretávame so scenárom, kedy pacient zanedbal povinné pohybové cvičenia, ktoré si svoju daň vybrali aj po niekoľkých mesiacoch. Najčastejším prípadom je to, že sa šľachy prislúchajúce k pohyblivosti členka skrátia, členok je bolestivý pri tlakovej sile. Rehabilitácia je rovnako potrebnou zložkou ako dlahovanie a oddychový stav. Rehabilitácia členka sa nedá urýchliť, v inom prípade môže dôjsť k jeho nenávratnému bolestivému poškodeniu, ktoré môže so sebou niesť rad iných bolestivých symptómov. Na našej klinike Profy vieme ako pristupovať k pacientom, ktorí zanedbali túto osobnú povinnosť vzhľadom na svoje zdravie.

Výživa pre podporu hojenia zlomenín

Fixácia končatiny pri zlomenine je len prvým krokom. Na to, aby sa kosť správne a rýchlo zahojila, potrebujete v tele podporiť tvorbu stavebného materiálu a zbezpečiť jeho regeneráciu.

„Pre kosti je najdôležitejší kvalitný vápnik, ideálne v kombinácii s vitamínmi K2 a D3, ktoré zabezpečia jeho správnu vstrebateľnosť,“ informuje ortopéd a traumatológ MUDr. Tomáš Kubranský.

Vápnik je dôležitý pre obnovu kostí. Vitamíny K2 a D3 zabezpečujú jeho vstrebateľnosť. „V prípade zlomeniny potrebujeme denný príjem vápnika zvýšiť až na 1500 mg za deň, aby kosti mali materiál na rýchlu a kvalitnú obnovu po úraze,“ dodáva ortopéd.

Ale pozor! Vápnik niky neužívajte samostatne. Telo ho bez pomoci vitamínov nedokáže správne využiť a následne sa ukladá v cievach a v mäkkých tkanivách.

tags: #zlomená #päta #rehabilitácia #cviky